Martin opustil úspešnú kariéru v IT a v osade na Gemeri mení životy: „Učili ma, že Rómom sa mám vyhýbať“

Ako sa Vaša misia zmenila odvtedy, čo sa k Vám pridala Vaša manželka? 

Okrem chodenia do osady sa aktivity s deťmi aj s dospelými presunuli k nám domov. Takmer každý deň sme mali nejaký krúžok pre deti – výtvarnú, varenie, v škole sme učili angličtinu, brali sme deti do telocvične. Večer boli modlitby a čítanie z Biblie s dospelými.

Začali chodiť aj dievčatá, a tak sme postupne vytvorili osobitne dievčenský a chlapčenský krúžok. Veľmi sa rozšírila aj charita s oblečením, ktorú mala na starosti moja manželka. A zvláštnym Božím vedením to povzbudilo aj ženy k tomu, aby mali deti – predtým sa za tri roky narodilo iba päť detí, a po príchode mojej manželky sa za dva roky narodilo asi dvadsať detí, čo je krásne.

Potom sa to však zmenilo, keď sme sami začali mať deti, lebo manželku to postupne zamestnávalo stále viac.

Ako môžu bežní ľudia pomôcť rómskym komunitám? Čo môžu urobiť aj bez toho, aby tam fyzicky šli?

Dá sa urobiť veľa. Môžu ich prijať ako susedov, môžu zamestnať mladých chlapcov na stavebnú robotu alebo na pomoc s drevom. Môžu na zastupiteľstvách prestať blokovať projekty, ktoré zlepšujú hygienické podmienky v osadách – napríklad prístup k pitnej vode a kanalizácii.

Môžu pomôcť vybaviť papiere, aby si mohli prerobiť chatrče na riadne domy – hlavne urobiť kúpeľňu a zaviesť vodu do domu. Keď majú vodu priamo v dome, zlepší sa hygiena celej rodiny, môžu si umyť ruky, oprať oblečenie v normálnej práčke a zbaviť sa tak bacilov a parazitov.

Prosíme aj učiteľov v školách, aby nad nimi nelámali palicu. Aj keď sú pokroky malé a pomalé, je to na deťoch veľmi vidieť, keď sa učitelia snažia, vedia byť prísni a nenechajú ich v ľahostajnosti a pasivite.

Rovnako môžu podporiť našu prácu aj finančne, aktuálne máme zbierku na Donio.sk, kde sa snažíme vyzbierať peniaze na stavbu triedy v jednej osade, aby sme tam mohli učiť deti a meniť ich životy:

Čo by ste chceli odkázať ľuďom, ktorí si myslia, že sa rómsky problém nikdy nevyrieši? 

Rómsky problém nie je nič nové. Keď sa pozrieme do histórie, nájdeme podobný stav aj v našej spoločnosti či v iných civilizáciách pred prijatím kresťanstva. Dokonca aj viaceré české IT firmy sa dnes sťažujú na podobné problémy pri zamestnávaní indických programátorov. Aj moja skúsenosť z Grouponu je podobná.

Najskôr som Rómom pomáhal materiálne ako podnikateľ, no postupne som pochopil, že im viac pomôžem ako kňaz – keď ich učím nebyť lenivými, pomáhať druhým, nepohrdať prácou, nekradnúť a neklamať. Keď sa to naučia, aj iní ich radi zamestnajú a všetko ide omnoho lepšie.

Keď sa pozriete pozorne, zistíte, že existuje veľa rómskych komunít a niektoré sú poctivejšie než my „bieli“. Je vidieť, kde sa niekto naozaj snažil pomáhať, kde miestni ľudia prijali Rómov ako pomocníkov a učili ich remeslu, kde sa učiteľky nevzdali a vytrvalo pracovali.

zdroj: krm.sk

Čo vás v tejto práci najviac napĺňa? Čo vám táto skúsenosť dala do života? 

Vidím v tom hlboký zmysel – pomáhať druhým. Zdá sa mi oveľa dôležitejšie pomôcť, aby deti mali dnes čo jesť, než riešiť, aké auto budem mať alebo aký dom si kúpim.

Som šťastný, keď ma niekto objíme, keď dostanem zasoplený bozk od dieťaťa, ktoré sa možno ani neumýva, ale úprimne sa teší, že ma vidí. Bez Boha by to však bolo prázdne a bez významu.

Teším sa z výsledkov, ale viem, že Bohu nejde o výsledky, ale o úprimnosť a snahu. Naučil som sa, že väčšina mojich problémov sú v skutočnosti len maličkosti. Uvedomil som si, že nie každý má taký život, aký si sám vytvorí.

Poznám dievčatko, ktoré prišlo o mamu – tá zabila jeho dvoch súrodencov a teraz je vo väzení. Otec sa z toho nikdy nespamätal a odišiel pracovať do cudziny. Toto dieťa si taký život nevybralo a následky si ponesie celý život.

Poznám aj iné dievča, ktorému som takmer ako krstný otec. Jej otec predával jej mamu, a tá ich napokon opustila, aby sa išla predávať za „lepšie peniaze“ do väčšieho mesta. Tety, ktoré ju dnes vychovávajú, sa tiež predávali. Akú šancu má takéto dieťa, že si vyberie pekný rodinný život? Čo ak jej budúci priateľ povie, že sa mu nechce pracovať a radšej ju začne predávať? Alebo to urobí jej vlastný otec či mama?

A ako by to dopadlo so mnou, keby som vyrastal na ich mieste? Nie, nie každý má taký život, aký si sám vytvorí. Každý sa síce vo svojom živote môže nejako rozhodovať, ale všetci štartujeme z inej pozície a s inou výbavou do života.

Raz som robil web pre realitnú správu druhého dediča monackého trónu a zároveň som pomáhal v osade. Bol to silný moment – uvedomiť si, že tento človek zdedil od narodenia paláce v Londýne a po celom svete, zatiaľ čo títo budú radi, ak budú mať aspoň čo jesť. A pritom ani on, ani oni nenesú zásluhu ani vinu za to, do akej rodiny sa narodili.

A práve preto verím, že má zmysel stáť pri týchto deťoch a ukázať im, že existuje aj iná cesta. Že aj keď štartujú z mínusu, nie sú na to sami. 

Aké sú Vaše plány do budúcnosti? Rozmýšľali ste niekedy nad návratom do Česka?

Popravde, nerobím si veľké plány. Mojej manželke sa občas cnie po Česku, ale vidíme, že pre naše deti je lepšie vyrastať na východnom Slovensku – tu je pravoslávna komunita a majú tu kamarátov, čo by v Česku hľadali len veľmi ťažko.

Ale uvidíme, aká bude Božia vôľa. Ako sa hovorí: „Človek mieni, Pán Boh mení.“ Takže hoci môžeme mať akékoľvek krásne plány, napokon môže byť všetko úplne inak.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska