Martin Smatana z GLOBSEC: Slovensko patrí medzi najmenej pripravené krajiny na budúce zdravotnícke výzvy

Zdravotníctvo na Slovensku je v kríze, ktorá nie je spôsobená len nedostatkom lekárov či sestier. Kľúčovým problémom zostávajú nízke investície do prevencie. Výsledkom sú zhoršujúce sa zdravotné ukazovatele, kratší život a dlhé čakanie na modernú liečbu.

Sme jedna z najmenej pripravených krajín EÚ

GLOBSEC zverejnil nové dáta Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov 2024 (Healthcare Readiness Index – HRI), ktoré jednoznačne ukazujú, že Slovensko patrí medzi najhoršie pripravené krajiny v rámci Európskej únie.

Index meria kombináciu aktuálnej kapacity systému a jeho dlhodobej odolnosti. Slovensko spolu s ďalšími štátmi strednej a východnej Európy spadá do kategórie s najnižšou výkonnosťou.

Podľa dát z roku 2023 investovalo Slovensko do prevencie len 16 centov denne na obyvateľa – čo je štvrtá najnižšia hodnota v celej Únii. V porovnaní s krajinami ako Nemecko či Holandsko, kde sa denne investujú štyri až päťnásobne vyššie sumy, ide o alarmujúci rozdiel.

„Investovanie do zdravotníctva je maratón, nie šprint,“ upozorňuje Martin Smatana, expert GLOBSECu a hlavný autor indexu. Podľa neho nie je problémom len nízka celková suma, ale aj jej štruktúra.

„Rast zdrojov v posledných rokoch putoval dominantne za mzdovými požiadavkami zdravotníkov a na systémový posun v sektore neostal priestor. Ak chce slovenské zdravotníctvo dosiahnuť zlepšenie v pripravenosti na budúce výzvy, musí sa zmeniť alokácia zdrojov práve na prevenciu, včasný záchyt a liečbu pacientov,“ dodáva.

Chronické zlyhania, ktoré si pýtajú vysokú daň

Dôsledky dlhodobého zanedbávania prevencie sú viditeľné: Slovensko patrí k štátom s najkratšou priemernou dĺžkou života, vysokým počtom úmrtí, ktorým sa dalo predísť, a nízkou mierou zaočkovanosti v kľúčových oblastiach. GLOBSEC upozorňuje, že zdravotný systém sa nedokáže efektívne pripraviť na budúce výzvy, pokiaľ sa nezmení základný prístup k prevencii.

Index navyše poukazuje na oneskorený prístup pacientov k moderným liekom. V krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, čakajú pacienti v priemere 797 dní od schválenia lieku v EÚ po jeho reálnu dostupnosť. Priemer v EÚ je pritom 578 dní.

V praxi to znamená, že pacienti na Slovensku čakajú o takmer 8 mesiacov dlhšie, čo výrazne znižuje šance na úspešnú liečbu a predlžuje trápenie. „Tieto indikátory hovoria jasne – Slovensko patrí medzi najmenej pripravené krajiny na budúce zdravotnícke výzvy.“ 

Nízke investície, veľké škody

Hoci sa v posledných rokoch zvýšili príspevky štátu na zdravotné poistenie a rástli aj verejné výdavky, podľa GLOBSECu to nestačí. Rozdiely sa kumulovali desaťročia. Navyše sa to dialo bez jasného politického plánu, ako tieto peniaze rozumne investovať, najmä do prevencie a inovácií. Aj kvôli tomu bude Slovensko aj naďalej zaostávať.

„Bez cieľavedomej a udržateľnej stratégie sa zdravotnícky systém z kolien nepostaví. Peniaze samy osebe nestačia, dôležité je, na čo ich vynakladáme,“ upozorňuje správa.

Nový Index pripravenosti zdravotníckych systémov HRI 2024 je studenou sprchou pre všetkých, ktorí dúfali, že sa slovenské zdravotníctvo posúva vpred. Naopak, cyklus nízkych investícií, neskorého záchytu chorôb a nedostupnej liečby pokračuje.

Slovensko už nemá čas odkladať zásadné reformy. Ak chce dobehnúť Európu, musí prehodnotiť svoje priority – no nie rečami, ale číslami.

Kto je Martin Smatana

Martin Smatana je expert na zdravotnícke politiky a hospodárenie v zdravotníctve. Vyštudoval manažment zdravotníctva na prestížnej Imperial College v Londýne. Pôsobil ako analytik britského systému NHS a ako inšpektor nemocníc v Stredočeskom kraji v Česku.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

V rokoch 2016 až 2020 viedol Inštitút zdravotnej politiky na slovenskom ministerstve zdravotníctva. Dnes pôsobí ako konzultant pre viaceré medzinárodné organizácie vrátane Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Spolupracuje so Slovenským združením na ochranu práv pacientov, je predsedom dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a prednáša zdravotnícku ekonómiu na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Je autorom viacerých odborných publikácií a členom pracovných skupín Európskej komisie a OECD.

Liečba závislá od poisťovne, nie od diagnózy

Oplatí sa tiež pripomenúť, že na Slovensku stále neexistuje záruka, že pacient s rovnakou diagnózou dostane rovnakú liečbu – všetko závisí od rozhodnutia zdravotnej poisťovne.

Prístup k inovatívnej terapii nie je podmienený len odborným stanoviskom lekárov, ale čoraz viac aj byrokraciou, výškou rozpočtu poisťovne a udelením výnimky, ktorá sa často neposkytuje ani v najkritickejších prípadoch.

„Slovenské zdravotníctvo míňa až 9 miliárd ročne,“ upozorňuje NKÚ. Pacient je len rukojemník systému

Liga proti rakovine upozorňuje, že pacienti sa v takomto systéme cítia zúfalí, diskriminovaní a strácajú dôveru. Aj keď je liečba jasne medicínsky indikovaná a pacientovi pomáha, poisťovňa ju môže zamietnuť – nie pre odborné dôvody, ale kvôli vyčerpaniu rozpočtu.

Právna cesta síce existuje, no je pomalá a pre mnohých nevhodná, pretože ide o čas, ktorý pacienti s ťažkou diagnózou často nemajú. Výsledkom je zdravotnícky systém, kde o nádeji na uzdravenie nerozhoduje medicína, ale „excelová tabuľka“ v poisťovni.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska