Martinská tlačiareň stála tesne pred krachom. Teraz jej má pomôcť štátny obchod za 7,1 milióna eur

Najprv o jej osude rozhodoval súd, o pár týždňov neskôr sa dostala na rokovanie vlády. Martinská Neografia, ktorej tlačiarenská tradícia siaha až do 19. storočia, má za sebou ďalší stratový rok a dlhé mesiace hľadania spôsobu, ako udržať výrobu v chode.

Pomôcť jej má obchod za 7,1 milióna eur, v ktorom štát odkúpi jej administratívne a skladové priestory a tlačiareň tak získa peniaze na vyrovnanie záväzkov.

Vláda vyčlenila sumu na svojom výjazdovom rokovaní v Dubovom, samotný nákup má zrealizovať štátna spoločnosť MH Invest. Podľa premiéra Roberta Fica majú získané peniaze pomôcť nielen tlačiarni, ale aj jej väčšinovému vlastníkovi, Matici slovenskej, splatiť dlhy a znovu rozbehnúť fungovanie.

Dôležité je však načasovanie. Ako upozornil Denník N, firma odvrátila bezprostrednú hrozbu konkurzu už v septembri 2026, keď jej veritelia a následne aj súd odobrili ozdravný plán. Štátne milióny tak prichádzajú do podniku, ktorý už dostal šancu pokračovať, no musí splniť dohodnuté podmienky. O tom, že slovenskú legendu čaká tvrdý ozdravný plán aj prepúšťanie, sme písali už skôr.

Za 7,1 milióna eur štát získa budovy, nie podiel vo firme

Kľúčový rozdiel oproti bežnej štátnej pomoci je v tom, čo dostane štát na oplátku. Podľa oznámenia vlády poputuje 7,1 milióna eur zo štátnych finančných aktív cez MH Invest na kúpu administratívnych a skladových priestorov od Matice slovenskej.

„Nejdeme cestou žiadnej pôžičky ani dotácie. Štát dostane do vlastníctva budovy, nehnuteľnosti, ktoré majú svoju hodnotu,“ zdôraznil Fico. Inými slovami, nejde o dar, ale o kúpu majetku, ktorý má pre štát reálne využitie. Samotné schválenie financovania zároveň ešte neznamená, že sa obchod uzavrel a peniaze už dorazili na účet tlačiarne.

Priestory majú poslúžiť štátnej správe, pričom vláda spomína archívnictvo aj záujem rezortov vnútra a hospodárstva. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok bol po rokovaní konkrétnejší. „Mne sa zatiaľ javí ako najvhodnejšia možnosť vybudovanie skladu pre sekciu krízového riadenia,“ povedal podľa Novín.sk s tým, že finálne využitie ešte nebolo uzavreté.

Tržby spadli o viac ako tretinu

Ako hlboko sa Neografia prepadla, ukazujú jej posledné hospodárske výsledky. Z dát, ktoré zverejnili FinStat a Valida, vyplýva, že v roku 2025 dosiahla tržby približne 20,10 milióna eur, čo znamená medziročný prepad o 36 %. Strata sa pritom prehĺbila o pätinu na zhruba 5,08 milióna eur.

Nešlo teda o situáciu, v ktorej firma predá rovnako veľa, no zarobí menej. Scvrkol sa samotný objem tržieb, a to je pre podnik s výrobnými halami, tlačiarenskými strojmi a stovkami zamestnancov obzvlášť nebezpečné. Veľkú časť nákladov totiž musí platiť aj vtedy, keď má prázdne stroje a málo zákaziek.

Na konci roka 2025 síce evidovala aktíva za približne 21,35 milióna eur a vlastný kapitál 7,18 milióna eur, lenže účtovná hodnota budov nie je hotovosť, ktorou sa dajú zo dňa na deň zaplatiť faktúry či mzdy. Práve preto sa súčasťou záchrany stal predaj nehnuteľností, ktoré firma nevyhnutne nepotrebuje.

O pomoc štátu žiadala Matica slovenská už na jar

Že sa schyľuje k problému, bolo zjavné dávno pred októbrovým rozhodnutím vlády. Matica slovenská otvorene priznala, že vlastnými silami krízu nezvládne, už v marci. „V súčasnosti nemáme kapitál na to, aby sme vedeli sami bez pomoci štátu alebo nejakého iného investora zvrátiť túto situáciu,“ vysvetľoval jej predseda Marián Gešper.

Už vtedy sa hovorilo o dvoch cestách. Štát mohol buď vstúpiť do firmy odkúpením akcií, alebo kúpiť jej nevyužívaný majetok, pričom správca Matice Maroš Smolec spomínal konkrétne starý závod na Volgogradskej ulici, ktorého hodnotu odhadoval na osem miliónov eur. Či októbrový obchod zahŕňa presne rovnaké budovy, z tohto jarného odhadu vyčítať nedá.

Úsporné opatrenia sa medzitým dotkli aj ľudí. Kým na jar firma zamestnávala okolo 230 pracovníkov, generálny riaditeľ Michal Tkáč upozorňoval, že pre udržanie konkurencieschopnej výroby by ich počet nemal klesnúť pod dvesto. Energeticky náročnú rotačnú tlač už podnik odstavil.

Veritelia si prihlásili vyše 16 miliónov eur

Celú záchranu umožnila reštrukturalizácia, teda proces, ktorý firme dáva priestor dohodnúť sa s veriteľmi a pokračovať vo výrobe namiesto konkurzu. Návrh na ňu podala Neografia začiatkom decembra 2025 a súd ju povolil v januári 2026, pričom už vtedy vlastník avizoval znižovanie nákladov, predaj majetku aj hľadanie strategického investora, informovala TASR.

Rozuzlenie prišlo na jeseň. Ako informoval Forbes, Okresný súd Žilina v polovici septembra potvrdil reštrukturalizačný plán a reštrukturalizáciu ukončil. Veritelia si pritom pôvodne prihlásili pohľadávky za viac ako 16 miliónov eur a tým nezabezpečeným, ktorých dlh nekryje napríklad záložné právo, firma v pláne prisľúbila vrátiť len polovicu dlžnej sumy. Záchrana Neografie sa tak opiera aj o to, že časť veriteľov sa dobrovoľne vzdala peňazí, na ktoré mala nárok.

Tlačiareň s tradíciou od roku 1869

Za suchými číslami sa skrýva podnik, ktorý je úzko zrastený s dejinami Martina aj slovenskej knihy. Podľa firemnej histórie vznikol v Turčianskom Svätom Martine už v roku 1869 ako Kníhtlačiarsky účastinársky spolok. Samostatnú Neografiu otvorila Matica slovenská v roku 1943 a obe tlačiarenské vetvy sa napokon spojili v roku 1951.

V jej začiatkoch pracovalo 246 ľudí a firma uvádza, že pre vlastné vydavateľstvo a Maticu vytlačila 126 titulov v náklade vyše pol milióna kníh. Export do zahraničia rozbehla v roku 1956 a k Matici slovenskej sa vrátila v roku 1994. Práve táto história robí z osudu Neografie viac ako len účtovnú záležitosť.

Schválený ozdravný plán aj pripravovaný štátny obchod jej dávajú ďalšiu šancu, no či sa z nej stane naozaj stabilné fungovanie, ukáže až to, koľko kníh sa opäť vyjde z jej strojov. O tom, ako sa známy závod v Martine zachraňuje po strate miliónov, sme písali samostatne.