Máš rodinu, kolegov aj partnera, no cítiš prázdnotu? Psychiatričky varujú pred nebezpečným stavom, ktorý mnohí ignorujú

Môžeš mať okolo seba rodinu, partnera, kolegov aj desiatky správ a napriek tomu sa cítiš sám. Osamelosť totiž nie je len o tom, koľko ľudí máš okolo seba. Oveľa viac súvisí s tým, či máš pocit skutočného spojenia sa s niekým ďalším.

Možno poznáš ten zvláštny pocit, keď prídeš domov, odložíš telefón a zrazu je okolo teba len ticho. Alebo sedíš medzi ľuďmi, všetci sa rozprávajú, ale ty máš pocit, že tam vlastne nepatríš.

Psychiatrička Jacqueline Olds a psychologička Sari Chait pre portál AOL povedali, že nejde o nič výnimočné. Osamelosť môže prísť po rozchode, presťahovaní, zmene práce alebo v období, keď sa ti zo života postupne vytratia ľudia, s ktorými si si bol kedysi blízky.

Nečakaj, kým to prejde samo

Keď sa cítiš osamelo, možno máš chuť zostať doma. Lenže práve tým môže vzniknúť taký začarovaný kruh.

Čím menej chodíš medzi ľudí, tým máš menej príležitostí na to, aby si sa s niekým porozprával. A čím dlhšie si bez kontaktu, tak tým môže byť ťažšie niekam znovu vyraziť.

Nemusíš pritom hneď organizovať veľkú párty alebo sa nútiť do spoločnosti, ktorá ti je nepríjemná.

Skús niečo menšie. Choď na skupinové cvičenie, prihlás sa na kurz, zájdi do knižnice, na firemnú akciu alebo si nájdi aktivitu, ktorá ťa naozaj baví a chceš sa jej venovať.

Aj vo vzťahu sa môžeš cítiť sám

Možno si myslíš, že osamelosť sa týka najmä ľudí, ktorí žijú sami. Nie je to tak. Osamelo sa môžeš cítiť aj vedľa človeka, s ktorým žiješ.

Môžete spolu večerať, pozerať telku a každý deň sa doma stretnúť, ale napriek tomu môžete mať pocit, že sa od seba vzďaľujete.

V takom prípade môže pomôcť vytvoriť si čas, keď budete naozaj spolu. Bez telefónov, práce a neustáleho kontrolovania správ.

Nauč sa byť sám bez pocitu, že si opustený

Byť sám a cítiť sa osamelo nie je to isté. Samota môže byť dokonca príjemná. Problém nastáva vtedy, keď každá chvíľa bez iných ľudí v tebe vyvoláva pocit prázdnoty.

Skús preto nájsť niečo, čo ťa baví aj vtedy, keď to robíš úplne sám.

Môžeš si prečítať knihu, ísť na prechádzku, zacvičiť si, variť, maľovať, počúvať hudbu alebo sa venovať čomukoľvek, pri čom si na chvíľu zamestnáš hlavu.

Ozvi sa niekomu, kto ti chýba

Možno nemusíš hľadať nových kamarátov. Možno máš jedného človeka, s ktorým si kedysi trávil veľa času, ale postupne ste sa od seba odcudzili. Skús mu napísať.

Nemusíš vymýšľať nič komplikované. Stačí obyčajné „Ahoj, ako sa máš?“

Možno odpoveď príde hneď. Možno nie. Ale práve takáto jednoduchá správa môže byť začiatkom staronového kontaktu.

Skús pomôcť niekomu inému

Ďalšou možnosťou je dobrovoľníctvo.

Možno to na prvý pohľad neznie ako riešenie osamelosti, ale má jednu veľkú výhodu. Keď pomáhaš druhým, nemusíš rozmýšľať nad tým, ako sa s niekým zoznámiť, pretože všetci tam máte spoločný cieľ a komunikácia prichádza prirodzene.

Môžeš pomáhať v komunitnom centre, v prírode, v útulku alebo pri rôznych miestnych aktivitách. Okrem nových kontaktov môžeš získať aj pocit, že tvoj čas a energia majú pre niekoho význam.

Sociálne siete nemusíš úplne vymazať

Keď sa hovorí o osamelosti, tak sociálne siete často dostávajú zlú povesť. A nie bezdôvodne. Ak len celé hodiny sleduješ životy iných, môžeš nakoniec nadobudnúť ešte horší pocit, ako keby si nič nerobil.

To však neznamená, že ich musíš prestať používať.

Skús ich využívať aktívnejšie. Namiesto nekonečného scrollovania niekomu napíš. Zavolaj kamarátovi, s ktorým si sa dlho nerozprával alebo sa pridaj do online skupiny, ktorá sa zaoberá niečím, čo ťa zaujíma.

Ak to trvá dlho, vyhľadaj pomoc

Niekedy však osamelosť nezmizne ani po tom, čo sa začneš viac socializovať.

Ak tento pocit trvá a výrazne zasahuje do tvojho života, podľa portálu Cigna ide o chronickú osamelosť.

Vtedy skús osloviť psychológa alebo psychoterapeuta. Ten ti môže pomôcť pochopiť, prečo sa cítiš izolovane a či ti v nadväzovaní kontaktov nebránia napríklad obavy, smútok alebo zlé skúsenosti z minulosti.

Najťažšie môže byť priznať si, že ti niekto chýba

Možno je úplne prvým krokom povedať si pravdu. Cítim sa osamelo.

Nemusíš sa za to hanbiť. Osamelosť ťa môže zasiahnuť v akomkoľvek veku a v akejkoľvek životnej situácii. Môžeš mať úspešnú kariéru, rodinu, partnera aj množstvo známych a napriek tomu sa ťa môže zmocniť.

Skús preto nezačať veľkou zmenou. Začni malým krokom. Zavolaj niekomu, koho si dlho nepočul. Choď medzi ľudí. Nájdeš si novú aktivitu. Alebo jednoducho niekomu povedz, že sa necítiš dobre.

Možno zistíš, že nie si jediný, kto sa tak cíti. A práve vtedy sa môže od obyčajného rozhovoru začať niečo meniť.