Matovič vyzýva Šimečku k spolupráci: „Konečne by si mal uvedomiť, že so 40 %, ktoré má dokopy, túto mafiu neporazí“

Na slovenskej politickej scéne to doslova vrie. Štvrtkovú (11.12.) schôdzu parlamentu, na ktorej vládna koalícia schválila rozsiahlu novelu Trestného zákona, sprevádzali slovné aj fyzické potýčky medzi zástupcami koalície a opozície.

V piatok (12.12.) poslanci prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho a opätovne schválili zákon týkajúci sa transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Poslanci týmto uzavreli 43. parlamentnú schôdzu, ktorá prebiehala od 25. 11. Na programe zostalo ešte množstvo neprejednaných bodov, ktoré budú pokračovať na ďalšej riadnej schôdzi plánovanej na 27. 1. 2026.

Na rokovanie sa nedostalo ani viacero poslaneckých návrhov. Poslanci sa tak vôbec nedostali k diskusii o úprave rokovacieho poriadku parlamentu. Neotvorili sa ani opozičné návrhy na odvolanie viacerých ministrov či podnet na vyslovenie nedôvery celej vláde, píše TASR. Presun týchto bodov si zákonodarcovia odsúhlasili ešte v priebehu týždňa.

Opozícia v reakcii na udalosti posledných dní zvoláva protivládny protest, ten sa má uskutočniť v utorok (16.12.) v Bratislave.

Matovič vyzýva Šimečku, aby na proteste mohlo vystúpiť aj Hnutie Slovensko

„Pozývam všetkých občanov na protestné zhromaždenie v utorok v Bratislave, na Námestí slobody, o 18:00. Po včerajšej noci mafie Ficova koalícia dokonala dielo skazy. Sledujeme masaker právneho štátu na Slovensku. V priebehu niekoľkých dní na schôdzi zrušili úrad, ktorý zohrával kľúčovú úlohu v boji proti korupcii, a na poslednú chvíľu cez prílepky znefunkčnili trestné konanie. A to len preto, aby ochránili obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara,“ vyhlásil predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

Podľa šéfa PS sa v praxi nebude dať stíhať mafia, ani organizovaný zločin a myslí si, že to, čo robí vládna koalícia, si nedovolil ani Vladimír Mečiar.

Množstvo protestných akcií v uplynulých dvoch rokoch organizovali v kooperácii strany PS, SaS, KDH, a v poslednej dobe sa k nim pridali aj mimoparlamentní Demokrati. Novinkou však je, že líder Hnutia Slovensko Igor Matovič, aktuálne vyzval progresívcov, aby na opozičnom proteste mohlo vystúpiť aj jeho hnutie. Informuje o tom Denník N.

„Konečne by si mal uvedomiť, že so 40 %, ktoré má dokopy so svojimi vyvolenými partnermi, túto mafiu, čo nám vládne, neporazí,“ tvrdí expremiér. Matovič uviedol, že ak sa to nestane, PS má pri boji s koalíciou len prázdne reči. Startitup sa so žiadosťou o vyjadrenie k téme obrátil na hnutie.

„Na zhromaždenie na Námestí Slobody pozývame spolu s našimi tradičnými partnermi z opozície – SaS, KDH a Demokratmi. Veríme, že  na námestia opäť prídu davy ľudí dôrazne, ale slušne vyjadriť svoj názor na vládu Roberta Fica, ktorá kvôli záchrane Tibora Gašpara pomáha mafiánom a vrahom ujsť spravodlivosti. Včerajšie vulgárne útoky Igora Matoviča na ženy v pléne Národnej rady iba potvrdili, že s takýmto správaním nechceme byť nijak spájaní,” uviedlo v stanovisku hnutie Progresívne Slovensko. 

Prieskum: PS by vyhralo voľby, Smer oslabuje svojich spojencov

Ako sme nedávno informovali, podľa najnovšieho volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý sledoval preferencie voličov na prelome novembra a decembra, by parlamentné voľby vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS). Agentúra o výsledkoch informovala v tlačovej správe.

Hoci si PS udržalo prvú priečku, zaznamenalo mierny medzimesačný pokles o 0,6 percentuálneho bodu a aktuálne by ho volilo 22,6 % voličov. Táto úroveň podpory je porovnateľná s výsledkami hnutia z jari tohto roka. Deklarovaná volebná účasť by bola 60,2 %, čo predstavuje medzimesačný pokles o 1,7 percentuálneho bodu.

Na druhom mieste by sa s nárastom podpory umiestnil Smer-SD, ktorý si polepšil o 2 percentuálne body a získal by 18,3 % hlasov. Tretie miesto by patrilo hnutiu Republika, ktoré zaznamenalo len mierny pokles o 0,2 percentuálneho bodu a podporilo by ho 11,9 % opýtaných.

Hnutie Slovensko by sa už druhý mesiac po sebe umiestnilo na štvrtom mieste s podporou 7,6 %, čo predstavuje mierny pokles o 0,7 percentuálneho bodu. Strana Hlas-SD pokračuje v trende poklesu, stráca 1 percentuálny bod a volilo by ju 6,5 % voličov. Tesne za ňou sa nachádza strana Sloboda a Solidarita (SaS) so ziskom 6,3 %, pričom jej podpora sa oproti novembru nezmenila.

Zaujímavý nárast podpory zaznamenali Demokrati, ktorí si s nárastom o 0,6 percentuálneho bodu a so ziskom 5,9 % prvýkrát priblížili k šesťpercentnej hranici. Vstup do parlamentu si podľa prieskumu udržiava aj KDH s podporou 5,3 %.

Analytik: Hlas a SNS si po dvoch rokoch udržali len štvrtinu pôvodných voličov

Podľa politického analytika Mikuláša Hanesa z NMS si koaličné strany Hlas-SD a SNS po dvoch rokoch vo vláde udržali v priemere len štvrtinu svojich pôvodných voličov. SNS sa už dlhodobo nachádza pod hranicou 5 %, zatiaľ čo Hlas-SD sa dostáva na úroveň podpory porovnateľnú so SaS.

„Pod vedením Matúša Šutaja Eštoka sa strana Hlas-SD stala o niečo ráznejšou a menej stredovou, konsenzuálnou politickou stranou. Tento fakt sa odrazil aj na skladbe elektorátu Hlasu-SD. Ten sa vo voľbách na jeseň 2023 skladal zo sklamaných voličov vtedajšej vládnej koalície, najmä hnutí OĽaNO (dnes Hnutie Slovensko,pozn.red.) a Sme rodina ale združoval aj bývalých voličov Smeru-SD, ktorí v Petrovi Pellegrinim videli budúcnosť sociálno-demokratickej politiky,“ tvrdí Hanes.

Šimečka: Smer chce zavrieť do basy mňa, prezidenta Pellegriniho a tisícky ďalších ľudí

„Rok a pol od nástupu Matúša Šutaja Eštoka na post predsedu Hlasu-SD musíme konštatovať, že podľa aktuálnych dát opustila Hlas-SD značná časť z obidvoch vyššie spomínaných voličských skupín. To by samo o sebe nebol problém, ak by dokázal Hlas-SD tieto odchody voličov nahradiť príchodom nových podporovateľov. Na to však doteraz nenašiel recept a spolu s SNS je tak subjektom, ktorý za dva roky od parlamentných volieb prišiel o najväčší podiel podpory,“ vysvetlil analytik.

Zber dát prebiehal online prostredníctvom platformy National Sample. Reprezentatívna vzorka zahŕňala obyvateľov Slovenska vo veku nad 18 rokov. Dáta boli získavané v období od 28. novembra do 2. decembra 2025 a prieskumu sa zúčastnilo 1 006 respondentov.

Prelivy voličov

Podľa výsledkov prieskumu si Progresívne Slovensko od jesenných volieb 2023 dokázalo udržať približne tri štvrtiny svojich pôvodných podporovateľov. Zároveň získalo nových sympatizantov najmä od SaS, Demokratov, hnutia Slovensko a Hlasu-SD. Najviac bývalých voličov PS však prešlo k SaS, Demokratom a Hnutiu Slovensko.

Smer-SD bol pri udržaní svojich voličov menej úspešný – v strane zostali len približne dve tretiny z nich. Najväčší presun voličov smeroval k Republike a medzi nerozhodnutých. Časť týchto strát však Smer-SD nahradil získaním podporovateľov od Hlasu-SD a SNS.

Strana Hlas-SD si z jesenných volieb 2023 zachovala len okolo tretiny svojich pôvodných voličov. Nespokojní podporovatelia najčastejšie prešli k Smeru-SD alebo sa zaradili medzi nerozhodnutých. Výrazný podiel bývalých voličov prešiel aj k PS či Republike. Hlas-SD pritom takmer vôbec neprilákal nových sympatizantov, iba v malej miere získal podporu od sklamaných voličov svojich koaličných partnerov.

Hnutie Slovensko si aj po zmene názvu dokázalo udržať takmer polovicu voličov z jesene 2023. Tí, ktorí od hnutia odišli, sa rozptýlili medzi rôzne opozičné subjekty, pričom najväčšia časť dnes podporuje PS. Zároveň hnutie dokáže oslovovať sklamaných voličov takmer všetkých parlamentných strán – bez ohľadu na to, či sú vládne alebo opozičné.

NOVÝ PRIESKUM: Slováci nedôverujú bezpečnostným zložkám. Šéfa SIS Gašpara odmieta 64 % opýtaných, takto dopadol Žilinka

KDH si dokázalo udržať približne dve tretiny svojich voličov, hoci asi desatina z nich prešla medzi nerozhodnutých. Zároveň získalo podporu sklamaných voličov SNS, Hlasu-SD a Hnutia Slovensko.

SaS prešla výraznou obmenou elektorátu – z jesene 2023 si zachovala menej než polovicu voličov. Mnohí z nich prešli k PS či Demokratom a časť je dnes nerozhodnutá. Na druhej strane SaS získavala podporu práve od PS, Hnutia Slovensko a voličov menších strán.

Hnutie Republika, ktoré sa do parlamentu nedostalo, si udržalo až deväť desatín svojich bývalých voličov. Noví podporovatelia k nemu prichádzali najmä od sklamaných voličov Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS, čiastočne aj od KDH a Hnutia Slovensko.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality