Matúš Vallo zhodnotil svoje dva primátorské roky: Som hlavne rád, že už nie je Smer-SD pri moci

Od obsadenia postu primátora mesta Bratislava Matúšom Vallom prešli dva roky. V pondelkovej diskusii v Klube pod Lampou sa Vallo vyjadril k mnohým neúspechom, ale aj úspechom a tvrdej práci, ktorej sa na Magistráte Bratislavy venuje jeho tím. „Volebný program mám zarámovaný a vyvesený v pracovni, čiže sa naň dívam každý deň. Vidím, že sľuby, ktoré sme dávali, sú v poriadku, veľa sme už stihli spraviť, na iných makáme.“

Snaha o pretvorenie hlavného mesta Slovenska na pekné, praktické a medzinárodne priaznivo hodnotené mesto neustáva ani na sekundu. „S touto víziou sme do toho šli. Vedeli sme, že milujeme naše mesto, chceme tu žiť, ale čo-to tu treba vylepšiť,“ hovorí Vallo.

• Čo pokladá Matúš Vallo za úspech po dvoch rokoch volebného obdobia
• Ktoré sľuby sa mu možno nepodarí naplniť
• Ako bude pokračovať parkovacia politika a čo je podstatou zlepšovania MHD
• Kedy bude mať mesto pokoj od rekonštrukcií ciest a hlavných dopravných uzlov

Dva roky hodnotí pozitívne, polovicu má však ešte pred sebou

„Musím povedať, že zápasím s rôznymi pocitmi, stál som pred tisíckami ľudí, ktorým som v kampani niečo sľuboval. Áno, mám stres, že z toho niečo možno nezvládnem spraviť, ale my sme sľubovali s rozmyslom. Urobili sme už teraz mnohé veci, ktoré nie sú ani v našich volebných sľuboch, no boli potrebné ako materiál, vďaka ktorému sme mohli dať sľuby, ktoré sa teraz snažíme napĺňať. Som hlavne rád, že už nie je Smer-SD pri moci,“ hovorí Vallo.

Ďalej dodáva, že zvládnuté dva roky hodnotí pozitívne, pretože denno-denne s tímom pracuje na zlepšovaní mesta a plnení sľubov, ktoré verejnosti dal. Stav, v ktorom sa mesto nachádzalo pri jeho príchode komentuje tak, že v niektorých momentoch sa mu chcelo plakať, keď videl, ako veľmi sú niektoré segmenty podhodnotené a nedostatočne vybudované.

Masívny boj s rodinkárstvom a kšeftármi

Na otázku, či sa mestské podniky podarilo vymaniť z rúk súkromníkov a vymeniť osadenstvo zodpovedné za ich chod primátor reaguje, že najpodstatnejším faktom je transparentnosť výberového konania, ktorú sa mestu podarilo na základe personálnych zmien dosiahnuť. „Ja som proste zástanca transparentných výberových konaní. Nepoznám toľko ľudí, aby som si ich nanominoval do firiem. Tiež to neznamená, že poznám všetkých, ktorí úspešne prešli obomi kolami výberových konaní, z čoho jedno kolo bolo vždy verejené. Hlavné je, že prešli posudzovaním komisie a majú ciele, ktoré musia naplniť.

10 činov, ktoré zapíšu Matúša Valla ako najlepšieho primátora Bratislavy v histórii

V súkromnej firme to funguje jednoducho, zamestnanec má nejaké úlohy, ktoré napĺňa, ak sa tak nedeje, je vymenený. U nás to tak nikdy nebolo, boli tam rôzne partičky, kedy môžem garantovať, že nešlo o výsledky. Keď som to videl, bolo mi do plaču. To sme zmenili, dnes máme skvelých ľudí, niektorým sa práve končí rok pôsobenia, to znamená, že budeme posudzovať, či sa im podarilo splniť, čo sľúbili.“

Nové oddelenia s novými ľuďmi

Kvôli zanedbanému stavu mesta bol Team Vallo vo svojej činnosti a plnení sľubov značne brzdený. To Vallo považuje za jednu z najvýraznejších bŕzd, ktorú počas predvolebnej kampane nevedel predpovedať. Nové oddelenie muselo vzniknúť aj pre otázku cyklotrás. V dnešných dňoch vzniká šesťčlenné oddelenie na reguláciu výkonu akcionárskych práv a dozorovania na manažment v mestských firmách. To bude aktívne od začiatku roka 2021.

„Trvalo nám to, ale ten systém pomaly zapadá do seba, „učesávame ho“, a verím, že do dvoch rokov budú mať firmy kvalitný manažment s výsledkami. Kľúčoví sú ľudia. Pred dvoma rokmi som s ľuďmi sedel a prehováral ich, poďte to so mnou skúsiť.

Podarilo sa mi prehovoriť aj človeka, ktorý sa venoval verejnému obstarávaniu, toho sme presvedčili, aby sa stal šéfom tímu verejného obstarávania pre mesto. Mal len jednu podmienku, tá znela „Nechcem, aby si mi niekedy v živote povedal, kto má vyhrať. V momente, keď mi to povieš, odchádzam.“ On vybudoval celý tím a ja im verím. Okrem toho prizývame k výberovým konaniam rôzne neziskové organizácie venujúce sa boju proti korupcii.“

Bratislava sa dočká osvetlenia za 120 miliónov eur, tie nepotečú z vrecka mesta

Po kauze nemeckého Siemensu, ktorý spravoval mestské osvetlenie už od 90. rokov nepretržite, si môže Bratislava aspoň trochu vydýchnuť. Vallo plánuje investovať do verejného obstarávania pre osvetlenie vypracovaného priamo OECD, ktoré by malo stáť 120 miliónov eur. Tie plánuje dostať od EU.

Pochybná zmluva, cez ktorú nemecký Siemens od polovice 90. rokov minulého storočia spravoval mestské lampy počas roka 2016 vypršala. Vtedajší primátor Ivo Nesrovnal napriek tejto vedomosti zmluvu predĺžil bez súťaže. Na toto pochybenie upozornil župan Juraj Droba. Aj v dnešných dňoch Vallo odkrýva neopodstatnené úniky peňazí.

„Prijali sme človeka, ktorý sa venuje verejnému osvetleniu. Ten zistil, že Bratislava platí ročne 400 000 eur navyše za určitú rezervu pre odber energie verejného osvetlenia. To sme zmenili jedným listom, pretože to nepotrebujeme. Ušetrili sme ročne tieto peniaze, z ktorých zaplatíme OECD v Paríži, aby nám s nami spolu nadizajnovali európsky najlepšie možné verejné obstarávanie pre osvetlenie mesta.

Na to chceme použiť peniaze z Európskej Únie. To je to, čo EU chce financovať – smart infraštruktúra. Budeme jedno z prvých miest, ktoré ide robiť obstarávanie na toto smart zelené osvetlenie, kde budú lampy plniť aj iné funkcie, ako svetlo. Takéto obstarávanie musí byť otvorené všetkým protikorupčným organizáciám a poslancom z iných klubov.“

K sťažnostiam sa stavia zodpovedne, no s pochybnosťami

Na prípadné ponosy a kritiku ľudí reaguje primátor mesta Bratislava s prižmúreným okom. Dodáva však, že vždy sa snaží preveriť možnosť pochybenia mesta, pretože nemá dosah na to, aby stál pri každom procese. „Pre mňa toto vždy preveria ľudia, ktorým verím. Množstvo kritických informácií, ktoré denne dostávam, je však vyfabulovaných.

Raz mi prišla fotka rozkopaného chodníka, tá istá, takmer identická fotka, len s iným dátumom. Nik tam nerobil, áno, za to som sa hanbil, priznávam. Problém v tomto prípade bol, že sme museli tri týždne čakať na materiál na dokončenie rekonštrukcie. Bohužiaľ, snažíme sa tomu vyvarovať, niekedy sa to však ešte deje.“

Dostaňme „naše mesto“ von

Na otázku, ako sa Vallovi darí plniť nielen programové vyhlásenie, ale aj svoj vlastný sen o type mesta, v ktorom chce žiť, odpovedal, že hodnotenie ponechá na občanov. „Ja som presvedčený a viem, že robíme maximum pre to, čo sme sľúbili. Pozrime sa na kúpele Grössling. Aj to bol môj sen. A ten sen bol, zostaňme žiť v našom meste, ale donesme to von. Chceme tu žiť, poznám ľudí, ktorí milujú naše mesto, len chcú, aby bolo bezpečné a čisté. Dnes som presvedčený o tom, že robím všetko, aby bolo mesto omnoho lepšie.“

Kúpele Grössling sa po dlhom čase chátrania dočkajú vďaka Vallovi rekonštrukcie. Tie sa v priebehu rokov pokúšali vtedajší majitelia zbúrať, našťastie pre Bratislavu sa tak nestalo. Kúpele pochádzajú z roku 1895 a spolu s predstavením architektonického víťaza v nich nafotila pôsobivú sériu po prizvaní Vallom aj svetovo uznávaná slovenská fotografka Mária Švarbová.

View this post on Instagram

A post shared by M A R I A . S V A R B O V A (@maria.svarbova)

„Máme ich, stále ich má mesto. Na to, aby ja som mohol pred dvoma týždňami ukázať vizualizácie, a musím povedať, že sme dostali obrovskú vlnu záujmu späť, sme museli vytvoriť oddelenie, ktoré vie organizovať architektonické súťaže. Veď aj na to sme založili MIB. Potom sme vytvorili zadanie súťaže s historikmi, statikmi, pamiatkármi, ekonómmi – chcem, aby tento projekt sám žil a udržiaval sa. Výhercu architektonickej súťaže volila porota z viac ako 70 tímov. Toto všetko som musel spraviť, aby som mohol ľuďom konečne ukázať 5 obrázkov.“

Fungovala 107 rokov, dnes začína znova dýchať

Obdobne, ako s vyššie spomínaným skvostom kúpeľov, je to aj s historickou lekárňou Salvátor. Problémom sú potrebné systematické zmeny. „Všetko to trvá, ale možno tieto kúpele sú ukážkou toho, ako to myslíme a ako chceme postupovať. Veľa vecí sme spravili za tieto dva roky, ale na všetko je potrebná hlboká systematická zmena. Rovnako lekáreň Salvátor. Ona fungovala 107 rokov v jezuitskom barokovom nábytku a my sme to po revolúcii dokázali zavrieť.

Mobiliár je pre Bratislavu už stratený, našiel si svojho majiteľa. Priestor sme ale získali. Museli sme po tom veľmi pátrať, no nestálo nás to nakoniec ani euro, vymenili sme ho. Dnes uvažujeme, ako tam dostať ten mobiliár. Chceme tam mať znova lekáreň. Náš cieľ je povedať, že máme históriu, a tá sa vracia.“

FOTO: Boli sme v Lekárni u Salvátora, ktorú pred pár dňami kúpilo mesto Bratislava

Koniec nerešpektovaniu detailov technických výkresov pri rekonštrukcii

Ďalšou započatou snahou mesta je to, aby spoločnosti zodpovedné za rekonštrukciu a revitalizáciu verejných priestranstiev neignorovali detaily technických výkresov. Mesto utratí každý rok od 5 do 10 miliónov na základné asfaltovanie, ktoré obnáša kvantum detailov – napojenie chodníka na asfalt, asfaltu na budovu a podobne. „Spravili sme súbor detailov, ktoré sú potrebné. To sme poslali firmám s dodatkom, že na zaplatenie faktúry musí odvedená práca presne korešpondovať s presne našim manuálom. Učíme sa to pomaly. Aj firmy, aj my. Ja nechcem nad tými firmami stáť, aby niečo nepokazili.

Tento rok sme spravili chodníky za 12 mil eur. Máme ale manifesty verejného priestranstva, ktoré hovoria, znie to ako blbosť, ale aj to, ako sa dávajú stĺpiky na ulice. Nikdy som nerozumel, prečo má Bratislava každých 70 cm na chodníku stĺp. To muselo byť nejaké lobby.“

Bez peňazí od štátu nemôžu zveľaďovať v plnom rozsahu

Mestu chýbajú na naplnenie plánov peniaze od štátu. Napriek tomu, že Vallo tvrdí, že sa s rôznymi ministerstvami dá dohodnúť rozumnejšie, ako so Smerom, potreboval by od nich vyššiu mieru podpory. Zároveň si priznáva chyby, ktoré mesto spravilo pri asfaltovaní úseku Palisád, kedy bolo v pláne využitie liateho asfaltu, nie lacného asfaltobetónu. To však znemožnila miera poškodenia cesty po jej odkrytí.

„Palisády sme pokazili, to ma mrzí, ale ak by štát prispel peniazmi na dlažbu, bola by tam, ale ak sa tak nestane, budeme sa s týmto problémom potýkať. Problém máme ešte stále aj s firmami zodpovednými za rekonštrukcie.  Na dennej báze som volal na Dúbravsko-Karloveskej radiále s robotníkmi, že tam chodia ľudia a nemôže odtiaľ zmiznúť chodník. Bohužiaľ, tie firmy to niekedy nechápu.“

Na otázku, či môže Bratislava očakávať od štátu pomoc na sanovanie finančných škôd spôsobených koronavírusom Vallo odpovedať nevie. „Neviem o tom, bojujem, prosím. Dopravný podnik, 5. najväčší podnikateľ v Bratislave, nedostal ani euro. Najprv sa to vysvetľovalo tým, že schéma sanácie EU podporu samospráv nezahŕňa. Zistili sme, že to tak nie je. Dvoch ministrov som poprosil, aby sme sa naraz stretli, aby ma neposielali od jedného k druhému, no skutočne neviem, ako tie peniaze od nich dostať. Súkromná firma, čo robí to isté v inom meste, peniaze dostala, my ako mesto nie. Už neviem, za kým mám ísť.“

Živé námestie uvidíme po Vianociach

Tesne po Vianociach mesto verejnosti predstaví víťaza projektu Živé námestie, ktoré má spájať revitalizáciu Kamenného námestia, Námestia SNP a Námestia Nežnej revolúcie. „Je absolútny škandál, že je tento priestor zanedbaný. Námestie SNP je historické námestie, je to pre Slovensko dôležitá vec. Námestie Nežnej revolúcie vďaka Starej Tržnici chytilo nový nádych.

Kamenné námestie je stratené, lebo je jeho hlavná budova zavretá. Diskusia, ktorú práve vediem aj so starostkou Starého mesta je, či majú tieto námestia ostať rozdelené, alebo sa spojiť do jedného. Prezradím však, že niekedy je riešenie najmenší zásah, no môžem povedať, že na dané námestia budeme opäť radi chodiť.“

Po dokončení D4 a R7 si oddýchneme

Rekonštruované úseky hlavných dopravných uzlov nie sú ešte stále ho finálnej podobe. Vallo však občanom sľubuje, že mesto si po ich dokončení konečne oddýchne. „D4 a R7 stále nie sú hotové, ale ukázala sa jedna vec, predtým, než som bol konfrontovaný s týmto problémom rekonštrukcie, naštudoval som si to, ako postupovali iné mestá, musím povedať, že postupovali rovnako. Zistili sme však, že ľudia sú schopní zmeniť svoje návyky v presunoch. Čakám, že po dokončení D4 a R7 bude mať mesto pokoj.“

Rýchla a moderná MHD

Rok a pol presviedčal ľudí, aby využívali MHD. Vďaka pandémii im však musel neskôr povedať, aby sa jej radšej vyhli. Koronavírus spôsobil mestu stratu vo výške 25 miliónov eur, čo je stále dobrá bilancia oproti odhadovaným 40. Napriek tomu však budú v kase chýbať. MHD plánuje Vallo budovať aj naďalej, prioritnými sú preňho rýchlosť, dostupnosť, čistota a kvalitná infraštruktúra.

„Na to, aby ľudia používali MHD, musí byť rýchlejšia. Z Petržalky chodí električka každé 3 minúty. Z Karlovej Vsi každé 2 minúty ráno a autobus každé 4,5 minúty v špičke z rovnakej zastávky. Takže ju zrýchľujeme, to robíme aj buspruhmi. Taktiež plánujeme električku, ktorá bude stáť len na hlavných tepnách, ktoré dostávajú ľudí do mesta. Ako som už spomenul, máme mať tri nové linky na čistenie a všade, kde sa dá, nainštalujeme klímu.

Nedá sa povedať, že je to jednoduchá jazda, ničí nás pandémia, ale budeme ďalej pracovať. Napríklad, ušetrili sme pol milióna ročne na SBS pre revízorov, ktorá nebola potrebná. To sme vynechali. Dopravný podnik nám ukázal šetrenie 6 miliónov ročne na náhradných dieloch. Všetky tie peniaze zostávajú v Dopravnom podniku a budú na to, aby sa vylepšilo, ako jazdíme.“

Projekt parkovacej politiky pokračuje

Do mesiaca plánuje mesto spustiť pilotný projekt Tehelné pole. Vallo verí, že táto téma sa dotiahne do úspešného konca len s miernym sklzom. „ Som šťastný, že máme skvelého lídra na parkovaciu politiku, tím má na starosti záchytné parkoviská, parkovacie domy na sídliskách, ktoré budú potrebné, keď zmiznú nelegálne parkoviská. V týchto dňoch súťažíme o technologické riešenie parkovacieho systému.“

Valla mrzia komáre a električka pred SND

Primátor Bratislavy občanom v diskusii sľúbil, že situáciu s premnoženými komármi bude riešiť aj naďalej a v budúcom roku, snáď, úspešnejšie. „Mám povedať, že ma mrzia komáre? Musíme ich určite zvládnuť lepšie, no s chémiou by som to nemenil. “

Okrem tejto problematiky sa pálčivou stal aj živo diskutovaný návrh električky prechádzajúcej popred SND, na ktorom sa mesto s Ministerstvom kultúry nedohodlo. Tento problém pretrváva aj po prekonzultovaní a návrhu novej, pre mesto neefektívnej trasy. Vallo sa domnieva, že v danej veci vôbec nenastane narušenie akustiky divadla či zničenie priestranstva pred SND.

Hlavná architektka nesúhlasí s navrhovanou trasou novej električky pri Eurovei. Naruší to obraz námestia, hovorí

„Pristúpili sme k tomu poctivo, v piatok o 8:00 sme sa stretávali a diskutoval som o tom, kadiaľ a ako. Posudzovali sme to z pohľadu ceny, reálnosti, obslužnosti – koľko ľudí na zastávke nastúpi. Vyrátali sme, ako atraktívna bude táto trasa a zastávka pre ľudí. Keď sme to odprezentovali v DPOH, mali sme dobrý pocit, dali sme si robiť na vzorke 1000 ľudí aj prieskum, či im návrh vadí. 60% povedalo, že nie,“ hovorí Vallo a dodáva, že aj napriek tomuto postoju verejnosti sa trasu nepodarilo schváliť, pretože Ministerstvo kultúry mestu podkopáva nohy.

„Ministerstvo kultúry však oznámilo, že nám nedovolí ísť cez ich pozemky. Začali sme argumentovať, verili sme, že to bude normálna debata. Toto bola tá najhoršia debata. Ľudia mi vraveli, že sa už nechcú v danej téme angažovať. A tak sme pochopili, že nám pozemky nedajú. Dohodli sme sa, že urobíme medzinárodnú komisiu, kde si môžu aj oni navrhnúť ľudí.

Nakoniec sme našli alternatívu, ako obídeme divadlo. Bude to dlhšie o 26 sekúnd, čo činí cca 200 000 eur navyše, ale našli sme kompromis. Ani to sa im však nepáči. Chcú trasu, ktorá je nereálna. To, že ministerstvo namieta aj voči nášmu kompromisu a hovorí, ako má ísť v centre električka, považujem za absurdné, ale ja som tu na to, aby som našiel schodný variant.“

Mesto bojuje o cyklotrasy, ich plán však možno nestihne naplniť

Vo výstavbe cyklotrás mesto mešká a primátor sa obáva, že do konca svojho funkčného obdobia nestihne zrealizovať výstavbu v rozsahu 25km, ako to sľúbil v programe. „Takisto, ako pri iných oblastiach, potrebovali sme postaviť najprv tím. Dnes ho máme a sme omnoho aktívnejší ako sme boli v prvom roku. Cykloštruktúra bude moja priorita aj naďalej. Neviem však už sľúbiť, že to bude 25 km. Máme meškanie, lebo sme na to nemali ľudí.“

Matúš Vallo sa snaží postupovať aj v otázke rekonštrukcie Hlavnej stanice Bratislavy. Tá však patrí do kompetencií štátu, nie mesta. „Je to štátna vec, bavím sa s ministrom dopravy, vysvetľujem, aby sme spravili jednu architektonickú súťaž aj s námestím. Je tam ale spor s majiteľom pozemkov. 7 rokov nevytýčil sudca súd, aby sa to dokončilo.“

Ak sa mestu bude aj naďalej dariť plniť plány a budovať Bratislavu pre ľudí, Vallo plánuje kandidovať aj po ukončení tohto funkčného obdobia, a teda v roku 2022.