Mayský monument odhaľuje mapu vesmíru ukrytú v kameni. Stavba vznikla bez kráľov, z viery v poriadok sveta

Asi pred tromi tisíckami rokov postavili Mayovia monument, ktorý nebol len svätyňou – bol obrazom vesmíru. Najnovší výskum ukázal, že rozsiahly komplex Aguada Fénix v mexickom štáte Tabasco vznikol ako presne premyslený „kozmogram“ – architektonické zobrazenie poriadku vesmíru. A čo je ešte pozoruhodnejšie, jeho tvorcovia nepotrebovali panovníkov ani elitu.

Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Science.

Chrám bez kráľov a palácov

Aguada Fénix sa prvýkrát objavila na mape vďaka LIDAR snímkam, ktoré odhalili obrovskú umelú plošinu pod obývanou krajinou. Pôvodné odhady hovorili o dĺžke približne 1,4 kilometra, no nový terénny výskum vedený archeológom Takeshim Inomatom z Arizonskej univerzity ukázal, že monument je omnoho väčší – jeho ramená sa tiahnu do tvaru kríža s osami dlhými deväť a sedem a pol kilometra.

Tento chrámový komplex je zároveň pozoruhodne „rovnostársky“. Nenachádzajú sa tu žiadne paláce, sochy vládcov ani znaky spoločenskej hierarchie. Podľa vedcov to dokazuje, že veľké stavby nevyžadovali kráľov ani nútenú prácu – ľudia sa na nich dokázali podieľať dobrovoľne, vedení spoločnou vierou a rituálom.

Kozmogram v kameni

Pri pohľade z výšky pripomína Aguada Fénix prepojené kríže so stredom na umelej plošine. V jej jadre archeológovia odkryli dve vnorené jamy v tvare kríža, zrejme rituálne centrum celého komplexu. Z tohto bodu vychádzali dlhé koridory lemované vyvýšenými násypmi, po ktorých mohli prebiehať procesie smerujúce do ceremoniálneho jadra.

Najdlhší koridor smerujúci na severozápad meral 6,3 kilometra. Okolo západnej osi, v mieste, kde sa komplex dotýkal lagúny Naranjito, objavili výskumníci aj systém kanálov – pravdepodobne symbolickú súčasť rituálu vody. Niektoré úseky však zostali nedokončené, čo naznačuje, že stavitelia narazili na technické a organizačné limity.

Pigmenty, mušle a narodenie sveta

Najväčšie prekvapenie čakalo archeológov v samotnom centre plošiny. Našli tam uložené farebné pigmenty v presne určených smeroch: modrý azurit na severe, zelený malachit na východe a žltý oker s goethitom na juhu.

Ide o najstarší dôkaz mayského systému farebnej symboliky svetových strán, známeho aj z neskorších kozmických máp. Každá farba predstavovala základný prvok sveta a orientáciu vesmíru.

„Vždy sme vedeli, že farby mali rituálny význam, ale nikdy predtým sme nevideli pigmenty uložené priamo týmto spôsobom,“ hovorí Inomata. „Toto je prvý prípad, keď sa jednotlivé farby spájajú so špecifickými smermi. Je to nesmierne vzrušujúce zistenie.“

V jamách sa našli aj obetné predmety – mušle, vyrezávané jadeity a zelený kameň v tvare krokodílov, vtákov či ženy pri pôrode. Aj tieto dary boli rozložené do tvaru kríža, akoby znázorňovali vznik sveta z jeho štyroch strán.

Spoločnosť, ktorá stavala bez moci

Vedci odhadujú, že samotná hlavná plošina si vyžiadala približne 10,8 milióna pracovných dní. Ďalších štvrť milióna zhltla výstavba kanálov a priehrad. Napriek tomu v lokalite nie sú známky nútenej práce ani elity, ktorá by projekt riadila.

Podľa Inomatu mohlo práve kozmické poslanie stavby slúžiť ako motivácia: „Myšlienka, že sa podieľajú na vytváraní obrazu vesmíru, mohla spájať veľké množstvo ľudí bez nátlaku. Nebol potrebný kráľ, ktorý by prikazoval. Spoločný rituál a predstava poriadku vesmíru stačili.“

Aguada Fénix tak mení pohľad na vývoj mayskej civilizácie. Ukazuje, že rovnostárske spoločnosti dokázali vytvárať obrovské projekty, ak ich spájala spoločná vízia a kultúrny význam. Zároveň pripomína, že začiatky organizovanej spoločnosti nemusia nutne znamenať vznik moci, ale môžu vychádzať z kolektívneho zmyslu pre poriadok a posvätnosť.

„Ľudia si často myslia, že veľké diela vznikajú len vďaka mocným vládcov,“ hovorí Inomata. „Ale dáta z minulosti ukazujú opak. Nie je potrebná veľká nerovnosť, aby spoločnosť dokázala veľké veci.“

Aguada Fénix tak zostáva nielen dôkazom technických schopností starovekých Mayov, ale aj pamiatkou na dobu, keď sa vesmír, človek a spoločnosť prelínali v jednom rituálnom geste – v kamennom kríži uprostred džungle.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti