Megaprojekt, aký Slovensko ešte nevidelo. Na „Kollárove“ byty pôjde astronomická čiastka

Na výstavbu nájomných bytov so štátnou podporou a regulovaným nájomným by malo ísť predbežne 6 mld. eur zo zdrojov investorov. Tieto finančné prostriedky by podľa podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina) mali stačiť na výstavbu približne 40-tisíc nájomných bytov.

Nájomné v týchto bytoch by malo byť o 30 až 40 percent lacnejšie podľa regiónov oproti komerčnému nájomnému.

Regulácia nájomného

Vicepremiér na tlačovej besede vo štvrtok informoval, že záujem o účasť na výstavbe štátom podporovaných nájomných bytov prejavili veľké medzinárodné spoločnosti YIT, Vienna Insurance Group, Heimstaden a BWS Gruppe. Tieto spoločnosti chce pozvať na predbežné rokovania o príprave investičných zmlúv, ktoré by mohli byť predložené predbežne koncom októbra.

Vláda pripraví nariadenie o výške regulovaného nájomného. „Z cenovej mapy podľa nejakého vzorca bude jasné, v ktorom kraji, okrese je ako zastropované regulované nájomné. To znamená, koľko za meter štvorcový môže prenajímateľ, alebo investičný partner v tomto systéme pýtať od nájomcu,“ uviedol Holý.

Spomínané spoločnosti sú podľa neho kapitálovo vybavené viac ako dostatočne na to, aby zvládli projekt tak, ako je nastavený.

Sľúbené peniaze

Vicepremiér tvrdí, že z alokovaných 6 mld. eur má byť 2,5 mld. eur k dispozícii po podpise investičných zmlúv. Zvyšné 3,5 mld. eur by mali investori použiť z vlastných zdrojov aj z investičných fondov.

„Dnes máme sľúbené peniaze alebo vo výhľade zhruba na 40-tisíc nájomných bytov,“ podotkol Holý.

Predbežné rokovania s investormi majú vyústiť do prípravy nariadenia vlády s cenovou mapou, teda výškou regulovaného nájomného a s kritériami oprávnenosti, pre koho budú byty dostupné. Nájomné byty boli jedným z najznámejších sľubov Borisa Kollára a jeho strany Sme rodina.

Vláda v stredu tiež rozhodla, že Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania vznikne do 31. júla 2022. Súhlasila tiež so zakladateľskou zmluvou k založeniu agentúry uzatvorenou medzi Úradom vlády SR a Ministerstvom financií SR a tiež so stanovami agentúry. Agentúra vznikne na základe zákona o štátnej podpore nájomného bývania a bude mať formu záujmového združenia právnických osôb.

Podpredseda vlády Štefan Holý už začal s rokovaniami so zástupcami štátu, sociálnych a investičných partnerov o ich účasti v projekte nájomného bývania.

„Veci sa rýchlo hýbu vpred a sme opäť bližšie k tomu, aby mohli obyvatelia Slovenska bývať v dostupných nájomných bytoch. Zároveň sa posúvame do ďalšej fázy, v rámci ktorej ideme zisťovať záujem nielen medzi štátnymi inštitúciami, ale aj zamestnávateľmi a verejnosťou, aby sme vytvorili dokonalú mapu, kde je aký dopyt po nájomných bytoch,“ tvrdí Holý.

Register nepotrebujeme

Partnermi Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania budú súkromní investori. Keďže výstavbu nájomných bytov s regulovaným nájomným budú financovať z vlastných zdrojov a nebudú realizovať štátne zákazky, nemusia byť evidovaní v Registri partnerov verejného sektora. Podľa podpredsedu vlády Štefana Holého (nom. Sme rodina) zo štátnych peňazí nepôjde do tohto systému ani euro.

„Všetko sú to súkromné zdroje veľkých nadnárodných spoločností. Myslím, že všetky sú kótované na burze, alebo majú svojich investorov. Už len z tohto titulu musia transparentne preukazovať burzovému dohľadu vo svojich domovských krajinách, s akými peniazmi pracujú, od koho peniaze vybrali, kto sú ich vlastníci a komu vyplácajú dividendy,“ uviedol Holý.

zdroj: Unsplash/Brooke Cagle/Isaac Quesada

Vicepremiér tvrdí, že sú tam overené úplne inak ako je štandardom u nás v prípade spomínaného registra. „Takže, že by sa v tom okruhu točili nejaké netransparentné peniaze, je v zásade vylúčené pravidlami jednotlivých burzových alebo bankových dohľadov,“ podotkol. Spoločnosti majú doniesť do sektoru nájomného bývania nové etické či kvalitatívne štandardy správania, aby sa tento systém nezvrhol.

Záujem o účasť na výstavbe štátom podporovaných nájomných bytov na Slovensku prejavili zatiaľ štyri veľké medzinárodné spoločnosti YIT, Vienna Insurance Group, Heimstaden a BWSG. Z alokovaných finančných prostriedkov v objeme 6 mld. eur by podľa Holého bolo možné postaviť zhruba 40-tisíc nájomných bytov.

YIT je najväčšia stavebná spoločnosť vo Fínsku. Podľa podpredsedu vlády prevádzkuje nájomné bývanie tohto typu v Helsinkách, postavila vyše tristotisíc bytov v tomto systéme pre vlastnú potrebu, alebo pre iných. „Vienna Insurance Group je spoločnosť, ktorú dlhodobo spomíname. Slovenská verejnosť pozná jej byty z Rakúska, prevádzkujú rádovo okolo dvestotisíc bytov, vlastnia byty vo Viedni a majú viac ako šesťdesiatročné skúsenosti s týmto typom bývania,“ priblížil Holý s tým, že ide o kapitálovo veľmi silnú finančnú skupinu.

Švédska skupina Heimstaden patrí k najväčším prevádzkovateľom dostupného bývania v Európe, jej zámerom je podľa vicepremiéra postaviť milión bytov do roku 2030. BWSG spravuje železničiarske nájomné byty v Rakúsku, venuje sa tomu už viac ako sto rokov. „Má v správe okolo 40-tisíc nájomných bytov,“ dodal Holý.

Predbežné testovanie

Predbežný reálny záujem ľudí o nájomné byty so štátnou podporou a s regulovaným nájomným má ukázať prieskum najprv v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Bude zameraný na desaťtisíce zamestnancov zariadení sociálnych služieb, úradov práce a Sociálnej poisťovne a neskôr aj na ďalšie skupiny.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak to zdôvodnil tým, aby vedeli ponuku dobre pripraviť a úrad podpredsedu vlády Štefana Holého (obaja Sme rodina) mohol na rokovaniach s investormi presne špecifikovať, o čo má štát záujem.

„Spúšťame prvé predbežné testovanie záujmu na viac ako 45-tisíc ľuďoch, ktorí pracujú v rezorte. Nasledovať budú učitelia, alebo pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci škôl, predstavitelia zdravotníckeho sektora a už predbežne máme informácie o ľuďoch v rezorte vnútra,“ povedal vo štvrtok Krajniak.

Podľa neho chcú v prieskume spresniť dve konkrétne veci – aké je regionálne rozloženie záujmu o nájomné byty a aký je záujem podľa ich veľkosti.

„Podľa prieskumov na klasickej vzorke tisíc ľudí by mal byť najväčší záujem o dvojizbové byty, ale chceme vedieť reálny záujem konkrétnych ľudí, na ktorých máme dosah. Veľmi nás bude zaujímať akým spôsobom sa záujem rozloží regionálne, ale aj z hľadiska veľkosti bytu,“ podotkol minister práce.

Na základe toho podľa neho vzniknú kritériá pre oprávnených žiadateľov o nájomný byt. „Zamestnanci vo verejnom záujme budú mať na časť bytov, 20 až 30 percent, nejaké obdobie, kedy si prednostne budú môcť záväzne zarezervovať byt. Na zvyšných 70 až 80 percent pôjdu všetci zamestnanci bez rozdielu akýchkoľvek kategórií,“ priblížil Krajniak.

Priaznivý vývoj

Stavebná produkcia na Slovensku v máji tohto roka dosiahla objem 520,8 mil. eur a medziročne vzrástla o 2,5 %. Pokračovala tak striedaním mesačných rastov a poklesov a po aprílovom mínuse sa znova dostala do plusu.

zdroj: Unsplash/Brett Jordan

Vývoj ovplyvnil zvýšený objem prác na budovách a výraznejší rast inžinierskych stavieb. Medzimesačne, po zohľadnení sezónnych vplyvov, bol objem stavebnej produkcie oproti aprílu vyšší o 0,4 %. Informoval o tom v utorok Štatistický úrad SR v tlačovej správe.

Stavebné práce realizované na Slovensku v máji medziročne vzrástli o 6 % na 475 mil. eur. Ich celkový vývoj ovplyvnilo najmä zvýšenie objemu stavebných prác na podielovo významnejšej novej výstavbe o 8,8 %.

Naopak opravy a údržba medziročne poklesli o 1,3 % a brzdili celkový rast stavebníctva v máji. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba tvorí viac ako dvojtretinový podiel.

Dynamickejší rast

Z hľadiska výrobného zamerania objem prác pri výstavbe budov medziročne stúpol o 4,7 % a k pozitívnemu vývoju stavebníctva prispeli najmä rýchlejšie rastúce práce na inžinierskych stavbách, medziročne vzrástli o 8,8 %.

Naopak práce v zahraničí, ktoré pomáhali stavebníctvu v predošlom roku, znížili svoj objem a medziročne zaznamenali pokles o 23,8 % na 45,8 mil. eur. Zahraničné výkony tvorili necelých 9 % z celkového objemu stavebnej produkcie.

V súhrne za päť mesiacov roka 2022 dosiahla stavebná produkcia objem takmer 2,1 mld. eur a medziročne bola vyššia o 1 %. Dynamickejší medziročný rast o 1,7 % vykázala nová výstavba, opravy a údržba sa držali približne na úrovni roka 2021 (rast o 0,2 %). Produkcia v zahraničí bola medziročne vyššia o 1,8 %.