Mesiac som skúšala režim šetrenia podľa AI. Dokázala som si odložiť 200 eur a prestala plytvať jedlom

Nikdy som si nemyslela, že patrím medzi ľudí, ktorým šetrenie nejde od ruky. Nechodím po nákupoch len tak z nudy, neobjednávam si denne jedlo a v skrini nemám dvadsať kabeliek. A predsa mi na konci mesiaca málokedy niečo zvýši. Čísla na účte sa rozplývajú a ja len krútim hlavou – kde sa tie peniaze podeli?

Tak som si povedala dosť. Vyskúšam niečo nové. Nie motivačné citáty ani extrémne výzvy. Ale umelú inteligenciu. AI plánovač, ktorý mi sľúbil, že mi pomôže zmeniť návyky, nájsť slabé miesta v rozpočte a nastaviť jednoduchý režim šetrenia. Nie prežitý režim od babičky, ale moderný systém šitý na mieru – podľa mojich dát a každodenných rozhodnutí.

Mala som len jednu podmienku: žiadne radikálne obmedzenia. Chcem sa na konci mesiaca cítiť slobodnejšie, nie potrestane. Výsledok? Dokázala som si odložiť vyše 200 eur. A možno ešte dôležitejšie – prestala som plytvať jedlom a začala si viac vážiť vlastný čas.

Prvý týždeň: šetrenie bez rozmýšľania

Prvý krok môjho mesačného experimentu so šetrením pomocou umelej inteligencie a Chat GPT začal poriadne analyticky. Sadla som si k počítaču a do aplikácie som poctivo zadala všetky dôležité údaje – výšku mojej výplaty, výdavky na bývanie, energie, internet, poistenie, cestovanie, jedlo, nákupy, predplatné aj občasné rozmary.

Umelá inteligencia mi na základe týchto údajov zostavila návrh rozpočtu, ktorý mi hneď ukázal, že s financiami narábam pomerne chaoticky. Navrhla mi klasické rozdelenie výdavkov podľa známeho modelu 50/30/20, teda päťdesiat percent na nevyhnutné výdavky ako bývanie, jedlo a dopravu, tridsať percent na osobné výdavky, ako sú služby, zábava a voľnočasové aktivity, a zvyšných dvadsať percent by som mala pravidelne odkladať – buď na sporenie, alebo investovanie.

Okrem rozpisu v percentách som dostala aj personalizované návrhy na zmenu konkrétnych výdavkov. AI mi odporučila zmeniť mobilného operátora, čím by som mesačne ušetrila približne 10 eur. Navrhla mi zrušiť jedno zo streamovacích predplatných, ktoré som si ani neuvedomovala, že stále platím. A ako čerešničku na torte mi pripomenula, že pitie balenej vody denne ma stojí niekoľko desiatok eur mesačne – čo je úplne zbytočné, keďže bývam v meste s kvalitnou vodou z vodovodu.

zdroj: Unsplash/ Melissa Walker, Chiara Daneluzzi

Jasný cieľ

Stanovila som si teda prvý reálny cieľ – dodržať týždenný limit na jedlo a drobné výdavky do 80 eur. Myslela som si, že to zvládnem ľavou zadnou. Lenže už po piatich dňoch som mala na konte výdavky v hodnote 135 eur. Priznávam, bol to šok. Zbohom som musela dať kupovanej káve z obľúbenej kaviarne, spontánnym nákupom v drogérii a rovnako tak aj drobnostiam, ktoré zaťažovali môj rozpočet bez toho, aby som si to vôbec uvedomovala.

Najväčším prekvapením pre mňa bolo, ako mi umelá inteligencia pomohla uvedomiť si moje impulzívne nákupné správanie. Vďaka pravidelnému sledovaniu výdavkov, notifikáciám a odporúčaniam som sa začala pýtať pred každým nákupom: „Naozaj to potrebujem?“ A často bola odpoveď: „Nie.“ Naučila som sa, že práve tie najmenšie a najspontánnejšie výdavky sú z dlhodobého hľadiska tie najzradnejšie. Ak si denne doprajem drobnosti v hodnote do 10 eur, za mesiac sa mi tak vytratia spod ruky stovky eur.  

V tomto týždni som sa tiež naučila, že šetrenie nie je len o škrtaní výdavkov, ale o vedomej kontrole nad nimi. Vďaka AI aplikáciám, ako sú Copilot Money, Mint alebo aj jednoduché rozpočtové šablóny v ChatGPT, som mala pocit, že mám nad svojimi peniazmi konečne kontrolu. A čo je ešte dôležitejšie – že ten plán je ušitý presne na mňa, nie vymyslený pre niekoho iného. Už po siedmich dňoch som vedela, že hoci to bude výzva, má to zmysel.

Tretí deň som sa takmer zrútila. Žila som podľa návykov Elona Muska: Žiadne „urobím to zajtra“

Druhý týždeň: potravinová revolúcia

Keď mi AI vypočítala, že v potravinách miniem takmer 40 % svojho rozpočtu, neverila som. Veď predsa nevarím denne a chodím len po drobnosti. Ale keď som si začala zapisovať, čo sa mi pravidelne kazí v chladničke, realita udrela: jogurty, ktoré som nestihla zjesť, šalát, ktorý zvädol, zvyšky večere, ktoré som plánovala „určite zjesť zajtra“. Lenže, ako to bolo u mňa zvykom, nikdy som ich nezjedla. 

AI mi navrhla, aby som si namiesto zbytočných nákupov spravila poriadok v tom, čo už doma mám. Vytiahla som suroviny z chladničky aj zo špajzy, napísala ich umelej inteligencii a čakala, čo z toho vypadne. A čuduj sa svete – vznikli z toho úplne normálne, ba až chutné jedlá. Zvyšky sa zmenili na rýchly obed, žiadna veda, žiadne vyhadzovanie. A hlavne, žiadne zbytočné výdavky na „niečo rýchle“ po ceste domov.

V druhom týždni som sa naučila nakupovať efektívnejšie. Nenechala som sa zlákať akciami na potraviny, ktoré bežne nekonzumujem. Do obchodu som vošla s nákupným zoznamom, nielen s chuťou. Čo sa mi však osvedčilo najviac, bol koncept čistiacich dní – dvakrát do týždňa som nevarila podľa receptu, ale podľa chladničky. Pravidlo bolo jasné: nevaríš nič nové, kým neminieš to, čo máš. A zrazu sa zázračne prestali kaziť jogurty aj šaláty. Každý deň som vedela, čo budem jesť a čo ešte treba doplniť.

zdroj: Pixabay.com/moerschy, Pexels.com/Erik McLean

Tretí týždeň: Keď šetrenie nebolí, ale baví

Tretí týždeň bol zlomový. Prestala som to celé vnímať ako sebaobmedzovanie a začala som to brať ako výzvu, ktorá ma paradoxne oslobodzuje. Namiesto drahej kávy po ceste do práce som si pripravila vlastnú do termosky. A zrazu som mala ráno čas na pomalšiu prechádzku, na chvíľu ticha pred dňom plným povinností.

Zrušila som bezhlavé nákupy pre radosť a namiesto toho som objavila, aký dobrý pocit je – nechať peniaze tam, kde sú. Pustila som sa do veľkého triedenia šatníka aj domácnosti. Každý kus, ktorý som nepoužila viac ako rok, putoval preč. Niektoré som darovala, iné predala a zvyšok putoval do kontajnera na textil. S každým jedným kúskom, ktorého som sa zbavila, som cítila úľavu.

Zistila som, že keď mám menej, lepšie sa mi dýcha. Ráno som nemusela premýšľať, čo si obliecť – šatník bol jednoduchší, ale funkčný. Našla som zabudnuté kúsky, ktoré som skombinovala nanovo. A práve v tom spočíval ten zázrak šetrenia – nepotrebovala som nič nové. Len menej chaosu, viac priestoru a trochu vynaliezavosti. Začala som viesť aj jednoduchý denník vďačnosti, kam som si zapisovala, čo všetko už mám a z čoho sa teším. Zistila som, že skutočný luxus nie je v počte nových vecí, ale v pocite, že ich nepotrebujem.

Štvrtý týždeň: Nový horizont

Posledný týždeň ma prekvapil najviac. Po troch týždňoch úprav, plánovania a zvedavého skúšania som si sadla k prehľadu výdavkov. Výsledok? Ušetrila som o 200 eur viac, ako bežne dokážem za celý mesiac. Namiesto toho, aby som túto sumu nechala len tak „odležať“, rozhodla som sa posunúť na ďalší level – rozšíriť svoje investičné portfólio.

Predtým som investovala najmä do ETF fondov a zlata, no tento mesiac som po prvý raz rozšírila svoje portfólio. Po konzultácii s AI – áno, zadala som svoje preferencie a toleranciu voči riziku – mi systém odporučil aj konzervatívnejšie možnosti. Prvýkrát som sa pustila do realitných fondov. Nie veľkou sumou, ale pocit, že moje peniaze začínajú pracovať ešte efektívnejšie, bol nový a povzbudivý. Zvyšok ušetrenej sumy putoval na sporiaci účet s lepším úrokom, než som mala doteraz.

Záver mesiaca bol jasný: AI mi síce neuvarí večeru ani nenakúpi za mňa, ale dokáže byť skvelým parťákom. Vytvorila mi rámec, do ktorého som si mohla dosadiť svoj reálny život. Pomohla mi upratať financie, odhaliť slabé miesta a hlavne – vytvoriť návyky, ktoré budú fungovať aj bez nej.

Zistila som, že šetrenie nie je o obetovaní radosti zo života, ale o jej vedomom smerovaní. A ak si z toho niečo beriem, tak je to fakt, že umelá inteligencia mi ukázala to, čo by mi inak možno trvalo celé roky.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking