Meteorológovia varujú pred nebezpečným paradoxom. Jar prišla priskoro, Európa čelí komplikáciám

Začiatok marca sa tento rok v mnohých častiach Európy nesie v nezvyčajne teplom duchu. Teploty výrazne presahujú dlhodobý priemer a počasie skôr pripomína pokročilú jar než posledné zimné týždne. Tento jav však so sebou prináša aj menej viditeľné riziká.

Ako informuje portál iMeteo, nad starým kontinentom momentálne prevláda teplé prúdenie, ktoré by malo pretrvávať aj v najbližších dňoch. Slnečné počasie a príjemné teploty síce lákajú ľudí von, no z pohľadu prírody ide o pomerne nebezpečnú situáciu.

Teplé počasie spôsobuje, že vegetácia v mnohých regiónoch reaguje rýchlejšie než zvyčajne. Na niektorých miestach už možno pozorovať skoré kvitnutie stromov alebo zrýchlený rast rastlín, ktoré by v tomto období ešte mali byť v zimnom pokoji.

Prebúdzanie prírody je problém

Práve tento jav vyvoláva obavy odborníkov. Marec a apríl sú totiž mesiace, počas ktorých sa do Európy často dostáva studený arktický vzduch. Ak by k takémuto ochladeniu došlo v čase, keď sú rastliny už vo fáze kvitnutia, mohlo by to mať výrazné následky.

Stačí pritom pomerne malý pokles teploty pod bod mrazu. Keď sú kvety už otvorené, mráz ich môže nenávratne poškodiť, čo následne ovplyvní aj tvorbu plodov. Práve preto situáciu pozorne sledujú najmä ovocinári a vinohradníci.

Podľa portálu iMeteo je problém najmä v tom, že teplé počasie prichádza príliš skoro. Atmosféra je totiž v marci stále pomerne nestabilná a návrat chladnejších dní nie je ničím výnimočným. Kombinácia skorého oteplenia a potenciálneho ochladenia tak predstavuje riziko pre vegetáciu v jej najcitlivejšej fáze.

Slovensko čakajú výrazné teplotné rozdiely

Teplotné výkyvy sa pritom výrazne prejavujú aj priamo na Slovensku. Ako upozorňuje portál iMeteo, počas týchto dní sa môžu denné teploty vyšplhať až približne k +17 °C, miestami dokonca aj vyššie.

Situácia je však úplne iná počas noci a skorého rána. Práve vtedy, keď väčšina ľudí vyráža do práce alebo do školy, teploty na mnohých miestach stále klesajú pod bod mrazu.

Rozdiel medzi rannými a popoludňajšími hodnotami tak môže byť veľmi výrazný. Denná teplotná amplitúda, teda rozdiel medzi najnižšou a najvyššou teplotou počas dňa, môže podľa iMeteo dosiahnuť lokálne až približne 18 °C.

Napríklad nočné teploty sa môžu pohybovať približne od +2 °C do -3 °C. V niektorých údoliach môžu klesnúť dokonca až na -8 °C. Počas dňa sa však vzduch rýchlo oteplí a teploty sa dostanú približne na +12 až +17 °C.

Telo sa musí rýchlo prispôsobovať

Takéto výkyvy nepôsobia len na prírodu, ale aj na ľudský organizmus. Ráno musí telo produkovať viac tepla, aby si udržalo stabilnú telesnú teplotu. Počas teplejšej časti dňa sa naopak snaží ochladzovať, čo môže viesť napríklad k rozširovaniu ciev či zvýšenému poteniu.

Práve tieto rýchle zmeny môžu spôsobovať pocit únavy alebo celkové nepohodlie. Mnohí ľudia zároveň riešia aj praktický problém, ktorým je výber oblečenia. Zatiaľ čo ráno je často potrebná zimná bunda, popoludní môže byť rovnaké oblečenie už príliš teplé.

Veľké teplotné rozdiely môžu podľa portálu iMeteo prispievať aj k takzvanej jarnej únave. Tá sa môže prejaviť napríklad ospalosťou, nižšou výkonnosťou či podráždenosťou.

Denná teplotná amplitúda však nie je jedinou príčinou tohto stavu. Na organizmus vplýva viacero faktorov – zmena počasia, väčšie množstvo slnečného žiarenia, hormonálne zmeny alebo postupná adaptácia tela na jar.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska