Mexické mesto prežilo 1 300 rokov aj napriek nedostatku vody. Môže za to neočakávaná skutočnosť

Predkolumbovské mexické mesto Monte Albán bolo zhruba 1 300 rokov spoločenským, politickým a ekonomickým strediskom mezoamerickej civilizácie Zapotékov. Nová, recenzovaná štúdia naznačuje, že toto mesto dokázalo napriek nedostatku vody a ornej pôdy prežiť omnoho dlhšie než porovnateľné regionálne metropoly vďaka rovnosti svojich obyvateľov. TASR prevzala správu od britského denníka The Guardian.

Ruiny mesta ležia na polovyprahnutom kopci nad mestom Oaxaca. Monte Albán, založený v období okolo roku 500 p. n. l., bol na vrchole svojho rozvoja administratívnym a náboženským hlavným mestom Zapotékov. A aj napriek neexistencii zdroja vody či nedostatku ornej pôdy malo až 17 000 obyvateľov.

Rovnosť vrstiev obyvateľstva

Recenzovaná štúdia zverejnená v časopise Frontiers in Political Science naznačuje, že jednou z príčin rýchleho rastu mesta mohla byť väčšia rovnosť v majetku i právomociach jednotlivých vrstiev obyvateľstva. K 1 300-ročnému obdobiu relatívnej prosperity možno výrazne prispelo kolektívne riadenia mesta na základe princípu „zdola nahor„, pokračuje štúdia.

A je aj z celosvetového hľadiska mimoriadne vzácnym javom, aby sídlisko z tohto časového horizontu existovalo tak dlho, dodávajú autori.

„Existuje veľmi málo náznakov, že by mesto bolo riadené autokraticky alebo nejakou inou formou koncentrácie moci, alebo že by v ňom bola panovala výraznejšia majetková nerovnosť,“ povedal spoluautor štúdie Gary Feinman pôsobiaci v múzeu Field Museum v Chicagu.

„Navyše, existuje veľa náznakov spolupráce medzi jednotlivými domácnosťami,“ dodal.

Obyvatelia boli na sebe závislí

Architektúra mesta naznačuje, že v ňom žila oveľa kolektivistickejšia spoločnosť oproti iným mestám z rovnakého obdobia. Hoci archeológovia objavili aj zjavné známky spoločenskej stratifikácie, väčšina domov bola postavená z nepálených tehál a kameňa, ktoré sa v iných mestách používali výlučne na domy vysokopostavených ľudí.

zdroj: Unsplash/Gabriel Tovar

Obyvatelia, ktorých obydlia mali spoločné terasy i oporné múry, boli od seba závislí, vymieňali si remeselné produkty aj jedlo. Predchádzajúce výskumy tiež naznačili, že kostry chudobnejších ľudí v Monte Albáne vykazovali menej známok podvýživy než v iných mestách mezoamerického regiónu.

Rozdiely vo výžive medzi ženami a mužmi boli tiež oveľa menšie než v iných mezoamerických lokalitách z rovnakého obdobia. Monte Albán začali jeho obyvatelia opúšťať okolo roku 800 n. l.

Príčina odlivu obyvateľstva nie je známa, nový výskum však naznačuje, že ľudia mohli emigrovať v dôsledku rastúcich spoločenských rozdielov alebo ich prilákali novovznikajúce mestské štáty. Ruiny mesta sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.