Miliardová investícia im zmenila život. Ospalé mesto sa mení na zbrojársku metropolu Európy

Európa zbrojí – a to nielen vo forme nových rozpočtov, ale aj na mape. Reportáž The Economist ukazuje, že mnohé kedysi ospalé mestá sa v priebehu niekoľkých rokov menia na kľúčové priemyselné uzly.

Vojna na Ukrajine odkryla, ako nepripravený je európsky obranný priemysel na dlhodobý konflikt. Teraz však zažíva bezprecedentný rozmach – s miliardovými investíciami, stovkami nových pracovných miest a rastúcim strategickým významom.

Bourges: Z ospalého mesta európska zbrojárska metropola?

Francúzske mesto Bourges, ležiace v tzv. „prázdnej diagonále“ medzi Parížom a Lyonom, si kedysi vybral Napoleon III. ako strategické miesto na zbrojársku výrobu. V modernej dobe však mesto trpelo úpadkom a stratou pracovných miest. To sa však rýchlo mení.

V dôsledku zvýšených obranných rozpočtov plánujú dve veľké firmy – MBDA, výrobca raketových systémov, a KNDS, spoločný francúzsko-nemecký výrobca húfnic a delostreleckej munície – investovať v Bourges až 1 miliardu eur počas piatich rokov. Starosta mesta Yann Galut priznáva, že ho táto suma „takmer zhodila zo stoličky“. Očakáva sa vytvorenie približne 2500 nových pracovných miest a pozitívny vplyv na desiatky subdodávateľov v regióne.

Hoci nezamestnanosť v meste výrazne klesla – z 10,3 % v roku 2015 na 6,7 % koncom roku 2024 –, rýchly rozmach prináša aj problémy: nedostatok škôlok, škôl, bytov či lekárov. Galut sa preto usiluje o koordináciu s inými zbrojársky závislými mestami a žiada o pomoc od štátu. Výzvou zostáva aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Tichý les nahradili výbuchy

Podobný príbeh píše aj nemecký Unterlüss, malé mestečko pri Hannoveri, kde dominuje továreň zbrojárskeho giganta Rheinmetall. Výbuchy testovacích strelieb sa stali každodennou súčasťou života. Firma plánuje výrazné rozšírenie vrátane novej muničnej továrne, čo znamená stovky nových pracovných miest – počet zamestnancov sa takmer vyrovná počtu obyvateľov mesta.

Hoci ide o dobré mzdy a stabilnú prácu, starostka Katharina Ebeling varuje pred preťaženosťou infraštruktúry. Mnoho zamestnancov dochádza z okolia, a tak miestni znášajú hluk a záťaž na životné prostredie bez priameho úžitku. Výrazná nespokojnosť obyvateľstva sa prejavila aj vo voľbách – krajne pravicová AfD získala v meste 35,7 % hlasov.

Poľský „oceľový“ sen

U našich severných susedov je situácia iná. Krajina síce plánuje rekordné obranné výdavky vo výške 4,7 % HDP, no veľká časť výzbroje sa stále nakupuje v zahraničí. Vláda preto podporuje štátnu zbrojársku skupinu PGZ, ktorá je však kritizovaná za neefektivitu.

Mesto Stalowa Wola, v ktorom sa vyrába nové bojové vozidlo Borsuk, má šancu stať sa poľským centrom domácej obrany. Starosta Lucjusz Nadberezny verí, že rozšírenie výroby a plánované trojnásobné zvýšenie kapacít do roku 2026 pomôžu zlepšiť ekonomickú situáciu v regióne, ktorý patril medzi najchudobnejšie v krajine.

Európsky kontext: Tlak, príležitosti aj obmedzenia

Ruská invázia na Ukrajinu odhalila, aký krehký je európsky obranný priemysel. Po dekádach podinvestovania, nedostatočnej výroby munície a roztrieštenosti priemyslu dnes čelíme realite, v ktorej musíme rýchlo dobiehať zameškané. EÚ aj členské štáty preto prijali viacero opatrení: spoločné nákupy zbraní cez nový zákon EDIRPA, investície do výskumu v rámci Európskeho obranného fondu či plán na zvýšenie výroby munície.

V marci 2024 preto Európska komisia predstavila historicky prvú obrannú priemyselnú stratégiu. Okrem toho legislatívy ako európsky zákon o čipoch či zákon o kritických surovinách majú zabezpečiť, aby obranný priemysel mal prístup k tomu, čo potrebuje. 

Súčasťou tohto úsilia je aj tzv. európsky mierový nástroj, ktorý okrem dodávok pre Ukrajinu pomáha posilňovať samotnú európsku výrobnú kapacitu. Cieľ je jasný – nielen pomáhať Kyjevu, ale aj zabezpečiť, že Európa dokáže ochrániť sama seba.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie