Miliardy ľudí majú v mozgu nebezpečného parazita. Vedci zistili, u koho sa mení na zabijaka
- Väčšina infikovaných žije plnohodnotný život bez príznakov
- V určitých situáciách však zasiahne mozog s fatálnymi následkami
- Väčšina infikovaných žije plnohodnotný život bez príznakov
- V určitých situáciách však zasiahne mozog s fatálnymi následkami
Väčšina ľudí o ňom vôbec netuší. Toxoplasma gondii je mikroskopický parazit s globálnym dosahom. Podľa odhadov ho v sebe nesie približne tretina populácie planéty, uvádza Science Daily. To znamená miliardy mozgov, v ktorých ticho prežíva.
U väčšiny ľudí sa nič dramatické neudeje. Ak však dôjde k oslabeniu imunity, scenár sa rýchlo mení. Z tichého pasažiera sa stáva nebezpečný protivník, ktorý môže ohroziť život.
Vedcom preto vŕtala hlavou zásadná otázka. Aký mechanizmus umožňuje miliardám nositeľov žiť plnohodnotný život bez toho, aby sa parazit vymkol spod kontroly?
Molekulárny spínač medzi životom a smrťou
Tím z University of Virginia Health vedený neuroimunologičkou Tajie H. Harris upriamil pozornosť na CD8+ T-lymfocyty, ktoré stoja v prvej línii antivírusovej a antiparazitárnej obrany. Vyhľadávajú infikované bunky a následne aktivujú mechanizmy vedúce k ich likvidácii.
Dlhý čas sa predpokladalo, že CD8+ T-bunky zostávajú mimo priameho dosahu Toxoplasmy gondii. Harrisovej tím však priniesol prekvapivé zistenie. Parazit dokáže preniknúť aj do samotných T-buniek. Z obrancu sa tak môže stať hostiteľ. A práve v tejto kritickej situácii vstupuje do hry mechanizmus, ktorý rozhoduje o osude infikovanej bunky.
Kľúčovú úlohu zohráva kaspáza-8, spúšťač apoptózy. Keď Toxoplasma gondii infikuje CD8+ T-bunku, aktivácia kaspázy-8 spustí programovanú bunkovú smrť. Nejde o zlyhanie, ale o presne riadený akt sebaobety. „Parazity žijú vo vnútri buniek, takže smrť hostiteľskej bunky predstavuje koniec hry,“ vysvetľuje Harris. Tento mechanizmus berie parazitovi základnú podmienku existencie.
Dáta z experimentálnych modelov pôsobia presvedčivo. Myši, ktorým chýbala kaspáza-8 v T-bunkách, vykazovali v mozgu výrazne vyššiu parazitárnu záťaž než kontrolné zvieratá. Imunitná odpoveď sa síce rozbehla v oboch skupinách, no rozdiel sa ukázal v schopnosti eliminovať infikované T-bunky. Kontrolné myši infekciu zvládli bez závažných následkov, kým zvieratá bez kaspázy-8 infekcii podľahli.
Rozbor mozgového tkaniva odhalil ešte znepokojivejší detail. Parazit sa častejšie nachádzal priamo v CD8+ T-bunkách. Bez apoptotickej poistky sa z nich stáva bezpečný rezervoár, ktorý Toxoplasme gondii poskytuje ochranu aj čas. A práve čas je to, čo latentná infekcia potrebuje, aby sa raz mohla zmeniť na klinický problém.
Ako sa nakazíme Toxoplasmou gondii?
Akútna toxoplazmóza zasahuje tam, kde to bolí najviac. Ak sa žena nakazí prvýkrát počas tehotenstva alebo krátko pred ním, parazit dokáže preniknúť cez placentu a zasiahnuť vyvíjajúci sa plod. Výsledkom môžu byť ťažké neurologické a očné poškodenia, v najzávažnejších prípadoch až odumretie plodu.
Pri oslabenej imunite predstavuje najobávanejšiu komplikáciu toxoplazmová encefalitída, ktorá spôsobuje zápalové lézie v mozgu. Prejavuje sa napríklad bolesťami hlavy, slabosťou končatín, poruchami vedomia či záchvatmi. Bez rýchlej diagnostiky a liečby môže priebeh eskalovať do život ohrozujúceho stavu. Očná forma môže spôsobiť zápal sietnice a bez adekvátnej terapie aj trvalú stratu videnia.
Prenos parazita sa najčastejšie odohráva cez konzumáciu kontaminovaného mäsa, ktoré neprešlo dostatočnou tepelnou úpravou. Riziko sa spája najmä s bravčovým mäsom či jahňacinou, no odborné zdroje upozorňujú aj na niektoré morské plody. Druhý významný zdroj predstavujú oocysty vylučované mačkami. Kontaminujú pôdu, záhradnú zeminu, pieskoviská, vodu aj povrch ovocia a zeleniny. K nakazeniu dochádza po ich náhodnom požití, typicky cez kontaminované ruky alebo nedostatočne umyté potraviny.
Základ prevencie tvorí dôkladná tepelná úprava mäsa a prísna hygiena pri manipulácii so surovým mäsom. Zelenina a ovocie si pýta dôkladné umytie, najmä ak pochádza zo záhrady alebo z prostredia, kde sa môže dostať do kontaktu so zeminou kontaminovanou oocystami. Pri práci v záhrade pomôžu rukavice a následné umytie rúk, pri mačacej toalete platí kľúčová zásada dennej výmeny. Oocysty totiž zvyčajne potrebujú určitý čas, aby sa stali infekčnými, takže pravidelné čistenie znižuje riziko.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Science Daily, Science, CDC, EHS