Milované jedlá Slovákov rozkladajú mozgové bunky. Už po týždni sa objavujú výpadky pamäti

Určite si už zažil situáciu, keď ti kolega niečo povedal a ty si už po pár minútach márne lovil v pamäti, čo to presne bolo. Mnohí si to vysvetľujú únavou, stresom alebo pracovnými povinnosťami.

Čoraz viac výskumov však naznačuje, že odpoveď sa môže skrývať tam, kde by sme ju najmenej čakali – na tanieri. A hlavným podozrivým sú mastné jedlá.

Mastné jedlá menia mozog už za 7 dní

Tuky menia chod ľudského tela oveľa výraznejšie, než by sme čakali. Ako sme ťa informovali v našom článku, už do 48 hodín po skonzumovaní mastného jedla sa v čreve odohrávajú zásadné zmeny. Jeho steny strácajú svoju prirodzenú ochrannú bariéru. Stávajú sa priepustnejšími a umožňujú, aby mikrobiálne produkty prenikali za hranice tráviaceho traktu.

Organizmus na to reaguje rozsiahlymi zápalovými procesmi, ktoré neostávajú len lokálnym problémom. V skutočnosti otvárajú dvere celému radu civilizačných ochorení, od metabolických porúch cez kardiovaskulárne ťažkosti až po chronické zápalové choroby.

Dnes však pribúdajú dôkazy, že mastné jedlá neovplyvňujú iba trávenie a imunitu, ale zasahujú aj do samotného mozgu. Výskum publikovaný v časopise PLOS Genetics odhalil, že už jediný týždeň stravy bohatej na tuky postačuje na to, aby sa objavili vážne výpadky pamäti. Hoci išlo o štúdiu na ovocných muškách, ich mozgové bunky fungujú veľmi podobne ako naše. Preto slúžia ako výborný model na sledovanie vplyvu stravy na nervový systém.

Vedci zistili, že mechanizmus, ktorý bežne funguje ako čistiaca služba mozgu a odstraňuje poškodené bielkoviny či opotrebované časti buniek, sa po mastných jedlách jednoducho „zadrhol“. Autofagozómy, ktoré odpad zbierajú, sa nedokázali spojiť s lyzozómami, ktoré ho rozkladajú. Výsledkom bolo hromadenie bunkového odpadu, ktorý zostával v neurónoch, najmä v oblastiach mozgu zodpovedných za pamäť.

Problémy s pamäťou nastali už po siedmich dňoch. Slabnúť začali spomienky, ktoré mali pretrvať od niekoľkých hodín až po celý deň. Inými slovami, schopnosť zakotviť nové informácie do stabilnej pamäte sa úplne znefunkčnila.

Podobný obraz priniesla aj štúdia v časopise International Journal of Obesity. Ukázalo sa, že ľudia po konzumácii mastných jedál horšie zvládajú priestorovú orientáciu a ťažšie si pamätajú polohy a trasy, teda to, čo je dôležité aj pre bežný život.

Prečo viac nie je vždy lepšie

Vedci následne začali skúmať, či sa dá pamäť zachrániť, ak bunkám pomôžu obnoviť ich čistiace mechanizmy. Vyskúšali tri postupy. Najprv vypli proteín Rubicon, ktorý zvyčajne brzdí autofágiu, teda prirodzený čistiaci proces v bunkách. Potom spustili proteín Atg1, ktorý tento mechanizmus aktivuje. A nakoniec podávali rapamycín, liek, ktorý podporuje recykláciu bunkového odpadu.

Všetky tri zásahy priniesli výsledok, uvádza Studyfinds. Muchy, ktoré predtým rýchlo zabúdali, si opäť dokázali vytvárať spomienky trvajúce celé hodiny, hoci zostali na strave bohatej na mastné jedlá. Malo to však jeden háčik.

Keď vedci nadmerne stimulovali proces autofágie, pamäť sa paradoxne zhoršila. Mozog totiž neznáša extrémy. Ak sa odpad v bunkách neodstraňuje, spomienky slabnú. No ak sa to s čistením preženie, poškodia sa procesy potrebné na tvorbu pamäti.

Pre nás z toho vyplýva jasná lekcia. Mastné jedlá dokážu už v krátkom čase rozhodiť systémy, ktoré udržiavajú mozog v rovnováhe. Problémy s pamäťou však nemusia byť trvalé.

Ak mozgu pomôžeme správnou výživou, pohybom a dostatkom spánku, jeho čistiaci systém má šancu opäť fungovať. Vedci síce hľadajú aj farmakologické riešenia, no žiadna tabletka nedokáže nenahradiť prirodzenú harmóniu, ktorú telo dosahuje zdravým životným štýlom.

Každý extrém, či už priveľa mastných jedál, alebo nadmerné zásahy do procesov v bunkách, môže mozog poškodiť. Náš nervový systém funguje najlepšie, keď mu dodáme presne to, čo potrebuje, a nezaťažíme ho viac, než unesie.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking