MIMORIADNE: Zomrel legendárny vedec James Watson, pred 70 rokmi rozlúštil „kód života“

Americký molekulárny biológ, genetik, zoológ a jeden z objaviteľov dvojzávitnicovej štruktúry DNA James Dewey Watson zomrel vo veku 97 rokov. Skonal vo štvrtok v hospici v meste East Northport na Long Islande, pre portál The New York Times to potvrdil jeho syn Duncan. 

Watson vstúpil do dejín v roku 1953, keď ako 25-ročný spolu s britským vedcom Francisom Crickom publikoval v časopise Nature prácu, ktorá odhalila štruktúru DNA – dvojitú špirálu, ktorá sa stala jedným z najvýznamnejších objavov v histórii vedy.

Tento prelom umožnil pochopiť spôsob, akým sa genetická informácia prenáša medzi živými organizmami, a položil základy modernej genetiky. Ich práca otvorila dvere k objavu genetických mutácií spôsobujúcich choroby, k vývoju geneticky modifikovaných plodín, k lákavej a desivej novej technológii spájania génov CRISPR Cas-9 a k mnohým ďalším veciam. 

„Navždy to zmenilo biológiu,“ povedal Bruce Stillman, ktorý v roku 1994 nahradil Dr. Watsona na poste riaditeľa laboratória Cold Spring Harbor. Pre Dr. Stillmana je objav štruktúry DNA na rovnakej úrovni ako Darwinova teória evolúcie a Mendelove zákony genetického dedičstva. „Štruktúra DNA nám vysvetlila, ako prebieha dedičnosť,“ povedal Dr. Stillman, „ale vysvetlila aj mutácie a tým aj evolúciu.“

Nobelova cena a vedecké dedičstvo

Za svoj prínos k pochopeniu genetického kódu získali Watson, Crick a britský biofyzik Maurice Wilkins v roku 1962 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Ocenenie bolo udelené „za objavy týkajúce sa molekulovej štruktúry nukleových kyselín a jej významu pre prenos informácií v živých systémoch.“

Watson sa stal riaditeľom Cold Spring Harbor Laboratory v štáte New York, kde viedol výskum molekulárnej biológie a genetiky. Neskôr pôsobil aj ako šéf Projektu ľudského genómu, ambicióznej iniciatívy, ktorá si kládla za cieľ zmapovať všetky gény v ľudskej DNA.

Jeho vedecká kariéra bola neoddeliteľne spätá s menom Rosalind Franklinovej, britskej chemičky, ktorej röntgenové snímky DNA významne prispeli k odhaleniu jej štruktúry. Hoci Watson a Crick jej zásluhy dlhé roky bagatelizovali, neskoršie generácie vedcov uznali Franklinovej kľúčovú úlohu v tomto objave.

Od uznania po kontroverzie

Watson si získal uznanie nielen ako vedec, ale aj ako autor knihy „The Double Helix“, autobiografického rozprávania o objave DNA, ktorá sa stala bestsellerom a dodnes patrí k najčítanejším vedeckým dielam. V neskorších rokoch svojho života však jeho meno zatienili viaceré kontroverzné výroky, najmä rasistického charakteru, ktoré vyvolali širokú kritiku vedeckej komunity.

V roku 2007 bol dočasne odvolaný z funkcie na Cold Spring Harbor Laboratory po tom, čo verejne naznačil, že medzi rasami existujú vrodené rozdiely v intelekte. Jeho vyjadrenia neskôr viackrát vyvolali pobúrenie aj u kolegov, ktorí ich označili za neetické a nevedecké. Napriek tomu zostal Watson považovaný za kľúčovú postavu modernej biológie.

Odkaz, ktorý pretrvá

James D. Watson svojím výskumom zásadne zmenil chápanie života na Zemi. Objav DNA a princípu genetickej informácie umožnil rozvoj molekulárnej medicíny, testov otcovstva, genetického inžinierstva aj forenznej vedy.

Jeho práca otvorila cestu k poznaniu, ktoré ovplyvnilo miliardy ľudí po celom svete – od liečby dedičných chorôb až po pochopenie evolúcie.

Watson zostane zapísaný v histórii ako vedec, ktorý rozlúštil kód života – človek, ktorého objav posunul ľudstvo o epochu ďalej, aj napriek tomu, že jeho neskoršie slová vyvolali tieň na jeho výnimočnom diele.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality