Mladé talenty utekajú zo Slovenska. Zostať v zahraničí môže byť pre nich nevýhoda, toto je dôvod

Takmer 20 % slovenských študentov študuje v zahraničí. Odliv mozgov je dnes naozaj aktuálnou témou, hlavne preto, že takýmto spôsobom opúšťajú Slovensko tí najlepší z najlepších. Mnohí sa už nikdy nevrátia – v zahraničí si nájdu lepšie platenú prácu a ich motivácia vrátiť sa domov je veľmi malá. 

Vyzerá to, že v budúcnosti budú naši mladí odchádzať v ešte väčšom počte. Minimálne by to chceli. Takmer dvaja z troch mladých (18 až 25 rokov) zvažujú štúdium v zahraničí alebo tam už teraz študujú. Pre rodičov je to ešte aktuálnejšia téma – až 85 % potvrdilo, že má deti v zahraničí alebo ich tam zvažuje poslať na štúdium. 

Existuje pritom dôvod, prečo by mali svoj návrat zvážiť. 

Prečo sa ľudia nevracajú späť? 

Slabé univerzity, slabé príležitosti. Aj toto sú dôvody, prečo mladí ľudia opúšťajú Slovensko a odchádzajú študovať do Českej republiky, do Nemecka či do Veľkej Británie. Po tom, čo úspešne skončia vysokú školu, stoja pred rozhodnutím, či sa vrátiť domov, alebo zostať v zahraničí.

„Chcem vás poprosiť, aby ste do katalógu možností zaradili aj Českú a Slovenskú republiku. Som si istý, že zaujímavých príležitostí pre vaše uplatnenie bude dosť,“ povedal v online príhovore český predseda vlády Petr Fiala. 

zdroj: CEC/Laura Žilinčanová

Domov sa však študenti často nechystajú. Vidia, že v zahraničí môžu získať slušný plat a budovať si kariéru. Na Slovensko ich to neláka, hoci v tomto prípade platí, že pokiaľ sa šikovný človek zo zahraničia vráti domov, vie si pomerne ľahko nájsť prácu a už v mladom veku si naštartovať slušnú kariéru. 

Podľa Ivana Mikloša, ktorý patril medzi speakrov v panelovej diskusii, je kľúčové, aby ľudia verili vo svoju krajinu a boli na ňu hrdí. Potom sa im domov vracia oveľa ľahšie. „Čím je krajina bohatšia, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sú ľudia v nej šťastní.“ Podotkol, že priama úmera tu síce neplatí, ale rozhodne existuje súvislosť medzi šťastím a ekonomickou prosperitou. 

„Váš návrat môže mať naozaj veľký dopad na život ľudí, vašich blízkych,“ zdôraznila aj Michaela Kršková, ktorá je prvou Chief Innovation Officer slovenskej vlády. Podľa nej platí, že ľudia, ktorí vyštudovali zahraničnú vysokú školu, sa vedia doma celkom ľahko zamestnať. 

Musí to byť buď, alebo? 

Svet sa však v posledných rokoch naozaj zmenil. Je otvorenejší, cestovanie je čoraz jednoduchšie a firmy si už často nevyžadujú, aby ich zamestnanci pracovali priamo z kancelárie. Budúcnosť tak môže vyzerať úplne inak – môže byť plná šikovných ľudí, ktorí nepracujú priamo na Slovensku, alebo tam trávia len pár dní do mesiaca, ale prinášajú do domovskej krajiny zmenu. 

Obrovskou príležitosťou je aj rozvoj startupovej scény na Slovensku. Hoci táto téma nie je u nás novinkou a môžeme byť hrdí na veľa úspešných projektov, našej krajine podľa Petra Krútila, generálneho riaditeľa Slovenskej sporiteľne, chýba konkrétna oblasť, v ktorej by sme chceli vynikať. 

Treba však povedať, že Slovensko počas svojej samostatnosti prešlo dlhú cestu. Za posledných 30 rokov sa mnoho vecí podarilo naštartovať a hoci máme ešte medzery, sme krajinou, do ktorej sa oplatí vrátiť.

„Slovensku sa podarilo za 30 rokov samostatnosti výrazne znížiť zaostávanie oproti Západu, keď začiatkom 90. rokov hospodársky dosahovalo asi polovicu úrovne EÚ, dnes je to asi 80 %,“ vysvetľuje makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. 

„S rastom ekonomickej úrovne sa citeľne zvýšila aj kvalita života, napríklad v oblasti zdravotníctva, školstva, ale aj rast miezd, ktoré sa postupne západným úrovniam približujú. Slovensko sa tak postupom času stáva čoraz zaujímavejšie aj pre mladých zo zahraničia, aby sa vrátili domov. Na úplné uzavretie medzery zaostávania oproti Západu nás však čaká ešte množstvo práce,“ zdôrazňuje Horňák. 

zdroj: CEC/Laura Žilinčanová

Podľa neho čelíme množstvu výziev, ktoré musíme v dohľadnom čase zvládnuť a ktoré obmedzujú našu schopnosť túto medzeru uzavrieť – ide najmä o dlhodobé strategické problémy, ako nízka podpora vedy a výskumu, vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, regionálne rozdiely, kvalita vzdelávania či starnúca populácia.

Čo na to študenti? 

V sále, kde sa odohrávali panelové diskusie počas Central European Conference, sedelo asi 300 študentov. Keď zaznela otázka, kto zvažuje návrat domov, väčšina rúk sa zdvihla. To je pre Slovensko aj Česko veľmi dobrá správa. 

Mladí ľudia sú budúcnosťou našej krajiny. Čím viac ich donesie cenné vedomosti zo zahraničia, tým skôr sa naša krajina posunie vpred.