Modrá zóna, o ktorej nik netušil: Zabudnutý región na severe ukrýva kľúč k dlhému životu

Počul si už o Ostrobothnii? Táto nenápadná oblasť v západnom Fínsku sa nedávno dostala do pozornosti vedcov z Åbo Akademi University. V ich výskume sa ukázala ako potenciálna nová modrá zóna – miesto, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku a zostávajú vitálni aj v pokročilých rokoch. V čom tkvie tajomstvo dlhovekosti tohto severského regiónu?

Nová modrá zóna vo Fínsku

Od chvíle, keď belgický demograf Michel Poulain spolu s kolegami v roku 1999 po prvý raz opísal pojem modrá zóna, sa tento koncept stal fascinujúcim rámcom pre skúmanie dlhovekosti.

Modré zóny, kde sa ľudia dožívajú výnimočne vysokého veku v plnom zdraví, sa objavili na mapách od Stredozemného mora až po Tichý oceán, no sever Európy dlho zostával bielym miestom.

To sa však začína meniť vďaka nedávnej štúdii publikovanej v časopise Journal of Aging Research, ktorá analyzovala štyri regióny západného Fínska a skúmala, či niektorý z nich napĺňa princípy charakteristické pre modré zóny.

V štatistikách dlhovekosti viedli Ålandské ostrovy. Priemerná dĺžka života tam dosahuje 83,47 roka, zatiaľ čo v Ostrobothnii je to 83,10 roka. Ålandské ostrovy sa môžu pochváliť aj najvyšším počtom deväťdesiatnikov a storočných.

Napriek tomu Ålandčania nežijú v súlade s princípmi modrej zóny. Autori štúdie uvádzajú, že ich dĺžka života vyplýva pravdepodobne z genetických faktorov, vysokej životnej úrovne, vzdelania a stabilného príjmu, nie z každodenných návykov.

Naproti tomu švédsky hovoriaca Ostrobothnia, ktorá zdanlivo ničím nevyčnieva, vykazovala najvýraznejšie znaky životného štýlu modrej zóny.

Životný štýl obyvateľov Ostrobothnie

Ak sa pozrieme na tradičnú kuchyňu, v Ostrobothnii jednoznačne dominujú ryby. Pečú sa na otvorenom ohni či varia v hustých polievkach, ktoré zahrejú počas dlhých zimných mesiacov.

Výskumy publikované v časopise The American Journal of Clinical Nutrition ukazujú, že pravidelná konzumácia rýb výrazne znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, čo je typický znak populácií žijúcich dlhšie a zdravšie.

Červené mäso má v Ostrobothnii iné postavenie – na tanieroch sa objavuje iba výnimočne, napríklad pri sviatkoch. Aj v modrých zónach, akými sú Okinawa, Sardínia či Ikaria, sa červené mäso konzumuje zriedka. V skutočnosti sa jeho obmedzenie na minimum považuje za jednu z hlavných zásad dlhovekosti.

Symbolom regiónu sa stal tmavý sladko-kyslý chlieb Malaxlimpa. Tento chlieb sa pečie pomaly, z ražnej múky, jačmenného sladu a trochy sirupu. Podáva sa najmä s maslom, sleďom alebo syrom.

Zemiaky majú v Ostrobothnii takmer posvätné miesto. Pripravujú sa z nich rôzne jedlá, napríklad zemiakové placky alebo zapekanky. V niektorých oblastiach sa zachovali aj tradičné polievky ako klimpsoppa, polievka s haluškami či sladký mliečny pokrm piimävelli, ktorý sa varí z kyslého mlieka, hrozienok a kúskov „bread cheese“.

Nezastupiteľné miesto tu majú aj čučoriedky, brusnice, rakytník a jahody. Rastú priamo za domami, v lesoch či na okrajoch polí. Ich prirodzená sladkosť nahrádza cukor, ktorý sa v domácnostiach používa len výnimočne. Výskumy potvrdzujú, že pravidelná konzumácia lesných plodov znižuje riziko demencie a posilňuje mozgové funkcie.

V dedinách Ostrobothnie panuje rytmus, ktorý sa nemení ani v 21. storočí. Ľudia žijú v menších komunitách, kde sa navzájom poznajú a podporujú. Pracujú najmä fyzicky, starajú sa o pôdu, rybárčia, opravujú, pestujú a tvoria. Ich každodenný pohyb nahrádza šport a ich jedlo nahrádza doplnky výživy. Zdá sa, že tu všetko dýcha princípmi modrej zóny – spojenie výživnej stravy, komunity, fyzickej aktivity a pokoja.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking