Moskva údajne chystá druhý útok na Kyjev

Taliansky premiér Mario Draghi nevidí po štvrtkovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nádej na mier pre Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a agentúry Reuters.

Draghi zároveň uviedol, že bude telefonovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým chce hovoriť o potencionálnom odblokovaní čiernomorských prístavov.

„Prvou iniciatívou, ktorú môžeme začať objavovať, je zistenie, či je možné vybudovať spoluprácu medzi Ruskom a Ukrajinou pri odblokovaní čiernomorských prístavov,“ uviedol Draghi na tlačovej konferencii.

Taliansky premiér okrem toho novinárom povedal, že práve on inicioval telefonát s Putinom. Priblížil, že mal pocit, že je to jeho povinnosťou vzhľadom na závažnú humanitárnu krízu, ktorá môže postihnúť najchudobnejšie krajiny sveta.

Ruský prezident Vladimir Putin počas telefonátu s Draghim uviedol, že Moskva je pripravená „výrazne prispieť“ k odvráteniu hroziacej potravinovej krízy vývozom obilia a hnojív, ak Západ odvolá sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajinu, uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Toto sledovanie online sme ukončili.

21:07 Moskva údajne chystá druhý útok na Kyjev

Rusko údajne zvažuje druhý útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Meduza.

Meduza so sídlom v Lotyšsku v piatok napísala, že Moskva znovu dúfa, že môže vyhrať „opotrebovávaciu vojnu“ na Ukrajine. Táto forma vojny sa snaží systematicky a postupne znižovať schopnosť nepriateľa viesť vojnu, vyčerpávať ho.

Vláda ruského prezidenta Vladimira Putina si začína myslieť, že môže vojnu celkovo vyhrať do konca tohto roka, uviedla Meduza s odvolaním sa na svoje zdroje.

Dva z jej zdrojov sú údajne blízke Kremľu, ďalší je priamo zvnútra samotnej Putinovej vlády.

Moskva má tiež „minimálny a maximálny prah“ pre vyhlásenie úspešnej a dokončenej „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Putin nazval inváziu na Ukrajinu, napísala Meduza.

Minimálnou hranicou je údajne dobytie východného regiónu Donbas. Maximálnym cieľom je dobytie Kyjeva, vysvetlila Meduza.

Predchádzajúci útok na ukrajinské hlavné mesto zlyhal, čo viedlo k tomu, že ruské sily sa presunuli a sústredili na Donbas.

Moskva si zrejme uvedomuje, že druhý pokus o obsadenie Kyjeva bude veľká operácia.

Meduza napísala: „Velitelia ruskej armády sa evidentne zmierili s myšlienkou, že ukrajinskú metropolu nemožno dobyť ’len s malým množstvom preliatej krvi’, čo znamená, že na akýkoľvek druhý útok potrebujú viac vojakov.“

Portál Sky News upozornil, že tieto informácie nemohol nezávisle overiť. (TASR)

20:38 Ukrajina: Pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskvu prerušila vzťahy s Ruskom

Ukrajinská pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskovský patriarchát v piatok oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju „úplnú nezávislosť“. Informuje o tom agentúra AFP, ktorá to označila za historický krok voči ruským duchovným autoritám.

„Nesúhlasíme s postojom moskovského patriarchu Kirilla… k vojne,“ uviedla táto cirkev vo vyhlásení. Zverejnila ho po zasadnutí svojej rady zameranom na „agresiu“ Ruska voči Ukrajine, na ktorom vyhlásila „plnú nezávislosť a autonómiu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“.

Ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC) Moskovského partiarchátu bola dosiaľ oficiálne lojálna ruskému patriachovi Kirillovi, ktorý vyjadril jasnú podporu ofenzíve prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine, píše AFP. Pripomína tiež, že na Ukrajine došlo v roku 2019 k ďalšiemu rozkolu pravoslávia, keď sa od moskovského vedenia v dôsledku krokov Kremľa v tejto susednej krajine oddelila pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU). (TASR)

20:12 UKRAJINA: Zvyšok Luhanskej oblasti Rusko nedokáže získať v najbližších dňoch

Rusko nedokáže získať zvyšok Luhanskej oblasti „v nadchádzajúcich dňoch, ako to predpovedali analytici“. Povedal to guvernér Luhanskej oblasti Serhyj Hajdaj, ktorý hovoril o takmer obkľúčených mestách Sjevjerodoneck a Lysyčansk.

„Máme dostatok sily a zdrojov, aby sme sa bránili,“ dodal Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram. Pripustil však, že je „možné, že v záujme toho, aby sme neboli obkľúčení, budeme musieť ustúpiť“.

Hajdaj poznamenal, že cesta do mesta Bachmut je veľmi nebezpečná, ale evakuácia je stále možná. Informuje o tom portál news.sky.com. (SITA)

19:11 Rakúsky kancelár hovoril s Putinom o potravinách z Ukrajiny i výmene väzňov

Ruský prezident Vladimir Putin je podľa rakúskeho kancelára Karla Nehammera pripravený umožniť vývoz obilnín a potravín z Ukrajiny cez morské prístavy. Putin „vyslal signály“ v tomto zmysle, uviedol Nehammer v piatok po telefonáte so šéfom Kremľa. TASR informácie prevzala z agentúry APA a televízie ORF.

„Ruský prezident si plne uvedomuje potravinovú bezpečnosť,“ povedal Nehammer na tlačovej konferencii, na ktorej varoval pred celosvetovými dôsledkami a narušením stability svetového poriadku. Pripomenul, že na Ukrajine čakajú na vývoz milióny ton pšenice a ďalších obilnín.

Predseda rakúskej vlády označil svoj piatkový telefonát s Putinom za „veľmi intenzívny a veľmi vážny“. Putin podľa neho žiadal zrušenie sankcií Západu. Ruský prezident má „svoju vojnovú logiku“ a podľa neho je Západ zodpovedný za to, že sa vojna na Ukrajine predlžuje, uviedol Nehammer.

S Putinom hovoril aj o výmene väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou. Šéf Kremľa ubezpečil, že o tejto téme bude Moskva s Kyjevom rokovať, ako aj o tom, že Medzinárodný výbor Červeného kríža by mal mať prístup k vojnovým zajatcom.

Po novinárskej otázke Nehammer vyhlásil, že Putin sa snažil vykresliť hrozbu krízy potravinovej bezpečnosti vo veľkých častiach sveta ako dôsledok sankcií. „Ale bez vojny by tieto sankcie voči Rusku vôbec neboli,“ povedal Nehammer podľa svojich slov Putinovi.

Kremeľ v tlačovej správe uviedol, že Putin v telefonáte s Nehammerom odmietol ako „neopodstatnené“ obvinenia Západu, že jeho krajina je zodpovedná za ťažkosti pri dodávkach poľnohospodárskych produktov na svetové trhy. Namiesto toho menoval „skutočné príčiny“ problémov, ktoré podľa neho vznikli „okrem iného v dôsledku protiruských sankcí USA a Európskej únie“. (TASR)

18:10 RUSKO: Ruské hospodárstvo potrebuje finančnú podporu, tvrdí minister financií

Rusko potrebuje značné finančné zdroje, aby mohlo pokračovať v podpore svojej ekonomiky a „špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to tamojší minister financií Anton Siluanov.

„Peniaze na špeciálnu operáciu“ znamenajú „obrovské zdroje“, ktoré sú potrebné, povedal Siluanov na univerzitnom podujatí. Predstavitelia Moskvy trvajú na tom, aby sa o invázii na Ukrajinu hovorilo ako o „špeciálnej vojenskej operácii“.

Siluanov dodal, že ruská vláda tento rok minie 8 biliónov rubľov vo forme balíka ekonomických stimulov. „Sú to obrovské prostriedky. Potrebujeme tieto zdroje na podporu ekonomiky, podporu našich občanov,“ dodal.

Ruskej ekonomike sa v ostatných mesiacoch po uvalení západných sankcií darí zle, pričom niektoré prognózy predpokladajú, že tento rok klesne o 8,5 % až 15 %.

17:40 Dvaja ruskí poslanci majú problém: vyzvali Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine

Dvaja komunistickí zákonodarcovia na ruskom Ďalekom východe v piatok vyzvali prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil ofenzívu Moskvy na Ukrajine. Ide o zriedkavý verejný prejav nesúhlasu s touto vojnou. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Napriek tomu, že na Ukrajine boli počas troch mesiacov ruskej agresie zabité tisíce ľudí, Putinovi sú do veľkej miery lojálne politické strany aj vládni predstavitelia Ruska.

Na zasadnutí Zákonodarného zhromaždenia Prímorského kraja spôsobilo v piatok rozruch, keď miestny poslanec a člen komunistickej frakcie prečítal vyhlásenie vyzývajúce šéfa Kremľa, aby stiahol ruských vojakov z Ukrajiny.

„Ak naša krajina nezastaví vojenskú operáciu, potom bude v našej krajine ešte viac sirôt,“ prečítal poslanec Leonid Vasiukevič z vyhlásenia, čo zachytáva aj video zo zasadnutia.

„Počas vojenskej operácie sa z ľudí stávajú invalidi. Sú to mladí ľudia, ktorí mohli byť pre našu krajinu veľkým prínosom,“ dodal. „Žiadame okamžité stiahnutie ruských vojakov,“ zdôraznil.

Keď poslanec čítal tento apel, niekoľko zákonodarcov a gubernátor oblasti Oleg Kožemiako sa ho snažili umlčať. Kožemiako obvinil Vasiukeviča z očierňovania povesti ruskej armády a označil ho za „zradcu“.

Vasiukevič oznámil, že vyhlásenie podpísali štyria komunistickí poslanci, ale dvaja z nich sa od výzvy na zasadnutí dištancovali.

Väčšina poslancov prítomných na zasadnutí potom hlasovala za to, aby boli Vasiukevič a ďalší zákonodarca podporujúci výzvu Gennadij Šulga zbavení práva rečniť na piatkovej schôdzi.

Šéf miestnej komunistickej frakcie Anatolij Dolgačov povedal, že táto výzva nebola so stranou dohodnutá, a prisľúbil, že podnikne „prísne opatrenia“.

Dlhoročný líder ruskej komunistickej strany Gennadij Ziuganov verejne podporil Putina ohľadne Ukrajiny.

Rusko prijalo zákony, na základe ktorých môžu ľudí uväzniť až na 15 rokov za poškodzovanie dobrého mena ruskej armády. (TASR)

16:39 Pod troskami budovy v Mariupole našli zhruba 70 tiel

Asi 70 tiel našli pod troskami bývalej priemyselnej budovy v juhoukrajinskom meste Mariupol. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na poradcu mariupolského starostu Petra Andriuščenka. Ten na Telegrame uviedol, že telá našli ruskí záchranári a previezli ich do masového hrobu.

Ľudia zostali uväznení v zrútenej budove po tom, čo ju zasiahlo ostreľovanie. „Nebola vykonaná žiadna identifikácia, ale miestni obyvatelia tvrdia, že vzhľadom na stav tiel nebolo v podstate čo identifikovať,“ povedal Andriuščenko, ktorý sa už spoločne so starostom a ďalšími predstaviteľmi mesta nenachádza v Mariupole.

V utorok Andriuščenko informoval, že v pivnici zrúteného bytového domu v Mariupole našli zhruba 200 tiel. Tie sa už rozkladali a zápach prenikal do okolia. (SITA)

16:21 Kirgizskí horolezci odstránili ukrajinskú vlajku z „Putinovho vrchu“

Kirgizská horolezecká federácia v piatok oznámila, že odstránila ukrajinskú vlajku z vrchu pomenovanom po ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Urobila tak po policajnom vyšetrovaní tohto „husárskeho kúska“. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Tento týždeň používateľka Twitteru, identifikujúca sa ako horolezkyňa, zverejnila video ukrajinskej vlajky vejúcej vedľa pamätnej dosky označujúcej horu ako „Putinov vrch“, ktorý je vysoký 4 446 metrov.

Používateľka potvrdila, že ju mestská polícia vypočúvala spolu s kolegom horolezcom, ale neobvinila ich napriek skorším náznakom polície, že páchatelia dostanú peňažný trest. Horolezkyňa sa nepriznala k umiestneniu vlajky na vrchol štítu a obvinila z toho „nejakých výtržníkov“, ako sa uvádza v utorkovom príspevku na Twitteri.

Členovia horolezeckej federácie v tejto bývalej sovietskej republike však ukrajinskú vlajku vo štvrtok odstránili a nahradili ju kirgizskou vlajkou.

Šéf federácie Eduard Kubatov pre AFP v piatok povedal, že v rozhodnutí dať ukrajinskú vlajku preč „nie je žiadna politika“, a dodal, že táto „misia“ bola vlastnou iniciatívou federácie. Štít sa nachádza v mohutnom pohorí Ťanšan.

„Je mi nepríjemné, že ma vtiahli do politiky… Na kirgizských vrchoch by mali viať kirgizské vlajky, tým som si istý,“ uviedol do telefónu Kubatov.

Vláda hornatého, chudobného Kirgizska je lojálnym spojencom Ruska, hoci aj tam sa objavujú náznaky nespokojnosti s vojnou Moskvy na Ukrajine a s propagandou Kremľa obhajujúcou túto vojnu.

Kirgizské bezpečnostné služby minulý mesiac zakázali počas štátnej prehliadky symbol „Z“, ktorý Rusko používa na posilňovanie podpory svojich síl bojujúcich na Ukrajine, kde je symbol vidieť na uniformách a tankoch ruských vojakov.

Predtým nepomenovaný „Putinov vrch“ dostal názov podľa ruského lídra v roku 2011, keď Kirgizsko po revolúcii, ktorá sa uskutočnila predchádzajúci rok, posilnilo vzťahy s Moskvou.

15:55 Ako zosadiť Putina? V Litve sa konal tajný samit

V Litve sa dnes konala tajná konferencia, na ktorej sa zúčastnili viacerí európski vrcholní politici. Informuje o tom nemecký denník Bild. Jeho novinári sa na konferencii zúčastnili tiež. Konferenciu zvolal litovský premiér Gabrielius Landsbergis.

Témou konferencie je deputinizácia, teda zosadenie Putina. Ako dodáva ČTK na svojom webe České noviny, ide o analógiu k denacifikácii, ktorá je dôvodom ruskej invázie na Ukrajinu

„Brutálnou vojnou proti Ukrajine zašiel Putin príliš ďaleko. Kvôli jeho velikášstvu museli od počiatku vojny zaplatiť vlastným životom už desiatky tisíc Rusov. Ak od neho Rusko neoslobodíme hneď, tak kedy?“ cituje Bild jedného z účastníkov samitu.

Gabrielius Landsbergis otvorene kritizuje Putina a netají sa tým, že podľa jeho názoru by odstránenie Putina bolo jediným riešením, ako ochrániť Západ pred hrozbou Ruska.

14:26 Turecko očakáva od Švédska a Fínska konkrétne kroky 

Turecko očakáva, že Švédsko a Fínsko podniknú konkrétne kroky a prestanú podporovať teroristické skupiny. Ankara by potom prestala blokovať proces vstupu týchto krajín do NATO, povedal v piatok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, informuje agentúra Reuters.

Fínsko a Švédsko minulý týždeň oficiálne požiadali o vstup do NATO, čím sa odchýlili od politiky neutrality, akú dovtedy presadzovali celé desaťročia. Stalo sa tak v dôsledku zmeny verejnej mienky vyvolanej obavami v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Obe severské krajiny dúfali v rýchly prístupový proces a mnohí členovia NATO tvrdili, že pôjde o historické rozšírenie Aliancie.
Ankara však začiatok ich prístupových rokovaní zablokovala. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pritom Štokholm a Helsinki obvinil, že poskytujú útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a tiež stúpencom stúpencom exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stojí za neúspešným pokusom o prevrat v Turecku z roku 2016.

Reuters v tejto súvislosti pripomína, že krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v NATO, potrebuje na vstup do Aliancie súhlas všetkých jej 30 členských krajín.

„V súvislosti s obavami Turecka, je potrebné spraviť konkrétny krok… Musia prestať podporovať terorizmus,“ povedal Čavušoglu na tlačovej konferencii.

Delegácie oboch severských krajín rokovali v stredu v Ankare s predstaviteľmi Turecka. Hovorca Erdogana neskôr uviedol, že Ankara zaznamenala pozitívny postoj smerom k uvoľneniu tzv. zbrojného embarga, ktoré voči nej v roku 2019 zaviedlo Švédsko aj Fínsko.

Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová na Twitteri označila dialóg s tureckou stranou za konštruktívny a dodala, že vzájomné rozhovory budú pokračovať.

Švédsko aj Fínsko zakázali v roku 2019 vývoz zbraní do Turecka, čím reagovali na vojenskú ofenzívu Ankary v Sýrii zameranú proti milície sýrskych Kurdov, ktoré sú známe pod názvom Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG). Ankara považuje YPG za odnož zakázanej PKK, ktorú Turecko, ale aj USA a EÚ zaradili na zoznam teroristických skupín.

14:16 NEMECKO: Na Ukrajinu odcestovala ministerka rozvoja Svenja Schulzeová

Nemecká ministerka rozvoja Svenja Schulzeová odcestovala na Ukrajinu, aby krajine ponúkla ďalšiu civilnú pomoc a aby diskutovala o obnove krajiny. Ministerka je už druhou predstaviteľkou nemeckej vlády, ktorá od začiatku ruskej invázie navštívi Ukrajinu. Desiateho mája krajinu navštívila šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková a znovu otvorila veľvyslanectvo v Kyjive.

Nemecké ministerstvo rozvoja informovalo, že Schulzeová má na piatok naplánovanú schôdzku s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom a inými vysokopostavenými predstaviteľmi. Rezort konštatoval, že rokovania budú zamerané na okamžitú pomoc na riešenie problémov, ktorým Ukrajina čelí dnes, a na „strategické otázky“ súvisiace s obnovou krajiny. Schulzeová vo vyhlásení uviedla, že „musíme už teraz položiť základy pre medzinárodne koordinovanú podporu pri obnove slobodnej a demokratickej Ukrajiny“ a Nemecko k tomu bude prispievať.

13:35 Kremeľ obviňuje Ukrajinu z „protichodných“ vyhlásení o mierových rokovaniach

Kremeľ v piatok na adresu Ukrajiny vyhlásil, že neustále prichádza s protichodnými vyhláseniami, čo Moskve „neumožňuje úplne pochopiť, čo ukrajinská strana chce“. Podľa agentúry Reuters to v piatok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov uviedol, že ukrajinské vedenie opakovane poskytuje vyhlásenia, z ktorých jasne vyplýva, že Kyjev nie je pripravený „zaujať triezvy prístup a uvedomiť si skutočný stav vecí“. Rusko-ukrajinské rokovania sú teraz podľa Peskova „zmrazené rozhodnutím a v súlade s líniou, ktorú si zvolila ukrajinská strana“.

Podľa Peskova tento fakt „absolútne kontrastuje“ s vyjadreniami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Zelenskyj podľa britskej spravodajskej televízie Sky News pritom tvrdí, že Ukrajina musí „čeliť realite“ a rokovať s Ruskom.

Ukrajinský prezident vysvetlil, že nijako netúži hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Zelenskyj je však presvedčený, že to bude pravdepodobne potrebné na ukončenie vojny. Objasnil, že Ukrajina od takéhoto stretnutia očakáva, že získa „späť život suverénnej krajiny na svojom vlastnom území“.

Reuters uviedol, že Zelenskyj v príhovore adresovanom indonézskemu analytickému centru informoval, že sa opakovane pokúšal zorganizovať stretnutie s Putinom s cieľom ukončiť vojnu. Podľa Zelenského sa však zdá, že Rusko ešte nie je pripravené na seriózne mierové rozhovory a namiesto rokovaní sa snaží dobyť čo najviac ukrajinských území.

Posledné kolo mierových rokovaní za osobnej účasti vyjednávačov sa podľa Reuters konalo 29. marca. Istý čas po nich ešte pokračovali kontakty prostredníctvom videokonferencie. Teraz obe strany tvrdia, že rokovania sú zastavené.

13:27 Rusko vyhosťuje päť zamestnancov chorvátskeho veľvyslanectva 

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že vyhosťuje piatich zamestnancov chorvátskej ambasády v Moskve. Opatrenie je odvetnou reakciu na obdobný krok Záhrebu, informujú agentúry Reuters a HINA odvolávajúc sa na správy ruských štátnych médií.

„V reakcii na predošlé nepriateľské kroky Záhrebu zamerané na zredukovanie ruskej diplomatickej misie, dostal chorvátsky veľvyslanec Tomislav Car nótu, v ktorej je päť zamestnancov chorvátskej ambasády v Moskve označených za personu non grata,“ uviedol ruský rezort diplomacie.

Rezort dodal, že chorvátskemu veľvyslancovi bol tlmočený ostrý nesúhlas v súvislosti s „neopodstatnenými pokusmi chorvátskych úradov obviniť Rusko z vojnových zločinov na Ukrajine a poskytnúť vojenskú pomoci neonacistickému režime v Kyjeve“.

Chorvátsko 11. apríla oznámilo, že sa rozhodlo vyhostiť 18 ruských diplomatov a šesť administratívnych pracovníkov ruského veľvyslanectva v Chorvátsku. Zároveň opäť odsúdilo „početné vojenské zločiny a brutálnu agresiu“ na Ukrajine. Záhreb tiež vtedy vyzval Moskvu, aby vyvodila zodpovednosť voči páchateľom vojnových zločinov.

Rusko o deň na to vyhostenie odsúdilo a Záhrebu pohrozilo recipročným krokom.

12:20 Na obnovu potrebujeme až 600 miliárd libier, vraví exminister financií

Bývalý ukrajinský minister financií Tymofij Mylovanov odhaduje, že Ukrajina potrebuje na obnovu v dôsledku ruskej invázie až 600 miliárd libier. Pre spravodajský program BBC World Service povedal, že by to mohlo priniesť šancu na „lepšie vybudovanie“ krajiny.

Mylovanov, ktorý sa nachádza na konferencii v Londýne, položil rečnícku otázku, či Ukrajina potrebuje obnoviť to, čo bolo zničené, alebo to radšej môže využiť „ako príležitosť na modernizáciu krajiny“. Zároveň povedal, že Ukrajina musí využiť všetky dostupné zdroje na rekonštrukciu krajiny.

11:39 Kyjev tvrdí, že Rusko rozmiestnilo v Čiernom mori 400-500 mín 

Ukrajina tvrdí, že Rusko rozmiestnilo v Čiernom mori 400 až 500 mín, ktoré sa počas búrok uvoľňujú zo svojich kotevných lán a sú ďalej unášané po mori, čo znemožňuje vývoz tovarov z ukrajinských prístavov. Uviedol to hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk.

Informuje o tom v piatok stanica BBC s upozornením, že túto informáciu nevie nezávisle overiť.

Rusko podľa Bratčuka blokádou ukrajinských prístavov spôsobilo „potravinovú krízu na celom svete“, pričom Ukrajinu z jej zapríčinenia Moskva obviňuje len preto, aby tak mala „alibi“.
Ukrajinské čiernomorské prístavy blokované od začiatku ruskej invázie z 24. februára. V dôsledku toho na Ukrajine podľa úradov uviazlo až 20 ton obilia, približuje BBC.

Ak sa ukrajinský export neobnoví na predvojnovú úroveň, viacerým krajinám hrozí podľa Organizácie Spojených národov dlhodobý hladomor. Rusko nedávno oznámilo, že je pripravené prestať blokovať ukrajinské prístavy a vytvoriť tzv. humanitárne koridory pre plavidlá prevážajúce potraviny. Výmenou za to ale žiada zrušenie medzinárodných sankcií.

10:55 Proruskí separatisti tvrdia, že obsadili východoukrajinské mesto Lyman

Moskvou podporované separatistické sily na východe Ukrajiny v piatok vyhlásili, že dobyli strategicky významné mesto Lyman. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že toto tvrdenie bezprostredne nepotvrdila Moskva ani Kyjev.

zdroj: SITA/AP

Predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na sociálnej sieti Telegram oznámili, že spoločne s ruskými jednotkami „oslobodili a prevzali kontrolu nad 220 osadami vrátane mesta Lyman“. Toto mesto je kľúčové, pretože na nachádza na ceste vedúcej do ďalších ukrajinských miest, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva.

Moskva sa podľa AFP v uplynulých dňoch sústreďuje najmä na rozšírenie svojich územných ziskov v Donbase v blízkosti ruských hraníc.

10:23 Ruskí vojaci poslali domov už 58 ton balíkov

Ruské jednotky naplno využívajú kuriérske služby vo vlasti. Ako referuje ruské nezávislé médium MediaZona, z dovedna 13 miest pri hraniciach s Ukrajinou posielajú balíky do rôznych kútov Ruska, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou posielajú domov veci, ktoré nakradli na Ukrajine.

Podľa spomenutého zdroja nastal od vypuknutia vojny „abnormálny nárast zásielok“, pričom za ostatné tri mesiace poslala ruská armáda od hraníc s Ukrajinou 58 ton balíkov.

9:34 Británia: Rusko nemá dosť modernej techniky; používa aj 50 rokov staré tanky

Rusko má už taký nedostatok moderného bojaschopného vojenského vybavenia, že do invázie na Ukrajine nasadilo aj 50-ročné tanky. Vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany, informuje v piatok spravodajská stanica Sky News.

Sovietske tanky T-62 nasadil Kremeľ podľa informácií britského rezortu do bojov na juhu Ukrajiny. Ide o tanky, ktoré boli uvedené do prevádzky ešte roku 1961 a následne sa stali kľúčovým vybavením sovietskej armády.

Britské ministerstvo tvrdí, že tieto tanky budú pravdepodobne „obzvlášť zraniteľné“ voči protitankovým zbraniam. To, že ich Rusi vôbec nasadili do boja, podľa rezortu poukazuje na ich „nedostatok moderného, bojaschopného vybavenia“.

Britský rezort vo svojej najnovšej správe tiež uvádza, že ruské sily pokračujú v snahe o obkľúčenie miest Severodoneck a Lysyčansk v Donbase na východe Ukrajiny, pričom v ostatnom čase sa v tejto oblasti zmocnili niekoľkých dedín ležiacich severozápadne od mesta Popasna. Ukrajina však Kremľu kladie odpor a marí jeho snahy o získanie „úplnej kontroly“ nad Donbasom, dodalo ministerstvo.

9:09 Ukrajina tvrdí, že riziko útokov z územia Bieloruska trvá

Velenie ukrajinskej armády tvrdí, že hrozba raketových a leteckých útokov z územia Bieloruska pretrváva. Informovala o tom v piatok britská spravodajská televízia Sky News, ktorá sa odvolala na najnovšiu aktualizáciu situácie na bojiskách zverejnenú ukrajinským ministerstvom obrany.

Sky News pripomenula, že o úlohe Bieloruska počas už 93 dní trvajúcej vojny diskutuje veľa vzhľadom na tesné väzby bieloruského vedenia s Moskvou. Bielorusko je tiež jedinou európskou krajinou, ktorá podporila ruskú inváziu a umožnila vstup ruských jednotiek cez svoje hranice.

Na samotnej ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine sa pritom bieloruská armáda doposiaľ nepodieľala. Ukrajinské úrady sa však obávajú, že by k tomu mohlo napokon dôjsť.

Vzhľadom na pretrvávajúcu hrozbu z Bieloruska Ukrajina podniká opatrenia na posilnenie ochrany bielorusko-ukrajinskej hranice, informovalo ukrajinské velenie.

Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok vyhlásil, že posiela vojakov do oblasti na juhu Bieloruska, ktorá hraničí s Ukrajinou.

Podľa Lukašenka budú pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnené tzv. práporové taktické skupiny bieloruskej armády. Bližšie podrobnosti neuviedol, avšak takéto skupiny zvyčajne pozostávajú z mechanizovanej pechoty vrátane tankov.

Lukašenko zároveň uviedol, že rozhodol o vytvorení južného veliteľstva bieloruskej armády, ktoré bude mať na starosti vojenské operácie na juhu Bieloruska.

8:17 OSN: Vo vojne na Ukrajine prišlo o život alebo bolo zranených 8691 civilistov

Organizácia Spojených národov v piatok uviedla, že počas bojov na Ukrajine zahynulo už najmenej 3998 civilistov a prinajmenšom 4693 ich utrpelo zranenia. OSN súčasne pripúšťa, že skutočný počet obetí a zranených je oveľa vyšší, informovala britská spravodajská televízia Sky News.

Televízia dodala, že údaje OSN sa týkajú obdobia od 24. februára, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, do 25. mája.

Podľa OSN väčšina obetí prišla o život alebo utrpela zranenia v dôsledku nasadenia zbraní s rozsiahlym ničivým účinkom vrátane ostreľovania z ťažkého delostrelectva a raketometov.

Podľa najnovších údajov OSN, ktorá túto utečeneckú krízu hodnotí ako najzávažnejšiu v Európe od druhej svetovej vojny (1939 – 1945), muselo v dôsledku vojny na Ukrajine opustiť svoje domovy už viac ako 14 miliónov ľudí. Viac ako osem miliónov z nich sú vnútorne vysídlené osoby a vyše 6,6 milióna milióna sa uchýlilo do susedných krajín.

8:08 Boje o Severodoneck si vyžiadali už najmenej 1500 životov

Ťažké boje o mesto Severodoneck na východe Ukrajiny si doteraz vyžiadali životy najmenej 1500 ľudí, informoval primátor mesta Olexandr Striuk. Dodal, že mesto stále odoláva náporu ruských jednotiek. Priznal však, že ruskej prieskumnej a sabotážnej skupine sa podarilo preniknúť do miestneho hotela. Správu o tom priniesla britská spravodajská televízia Sky News.

Striuk podľa nej informoval, že v meste, ktoré malo do vojny asi 100.000 obyvateľov, zostalo 12.000 až 13.000 ľudí. Bojmi bolo zničených už asi 60 percent bytových a súkromných domov.

Potvrdil, že hlavná cesta medzi susedným mestom Lysyčansk a Bachmutom, ktorý sa nachádza smerom na juhozápad, zostáva otvorená, ale prejazd po nej nie je bezpečný, keďže je vystavená sústavnému ostreľovaniu.

Informoval, že vo štvrtok sa podarilo z mesta evakuovať len 12 ľudí. Dodal, že proces evakuácie sa nezastavuje a úrady sa snažia dostať do bezpečia ľudí, ktorí prichádzajú do centra na distribúciu humanitárnej pomoci.

Metropolitná oblasť Severodoneck-Lysyčansk je jediným veľkým mestom v Luhanskej oblasti, ktoré je pod kontrolou Ukrajiny. Zvyšok územia je takmer úplne obsadený ruskými jednotkami, ktoré sa preto snažia Severodoneck odrezať od územia ovládaného Ukrajinou.

Poradca šéfa prezidentskej kancelárie Olexij Arestovyč začiatkom mája vysvetlil, že Kremeľ dal ruským jednotkám za cieľ dobyť Severodoneck. Varoval súčasne, že tomuto donbaskému mestu hrozí podobný osud ako juhoukrajinskému Mariupolu. Útok na Severodoneck sa začal 25. mája.

Proruské milície Doneckej a Luhanskej oblasti – dvoch separatistických regiónov na na východe Ukrajine – a ruské jednotky už v stredu deklarovali, že Severodoneck obkľúčili.

Severodoneck je z hľadiska vojenskej logistiky dôležitým administratívnym a strategickým bodom: nachádza sa viac ako 80 kilometrov východne od Kramatorska, ktorý sa stal administratívnym centrom Donbasu, odkedy región ovládli separatisti podporovaní Moskvou.

7:38 Bielorusko posiela vojakov ku hraniciam s Ukrajinou

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko vo štvrtok vyhlásil, že posiela vojakov do oblasti na juhu Bieloruska, ktorá hraničí s Ukrajinou. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Podľa Lukašenka budú pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnené tzv. práporové taktické skupiny bieloruskej armády.

zdroj: SITA/AP Photo/Francisco Seco

Bližšie podrobnosti neuviedol, avšak takéto skupiny zvyčajne pozostávajú z mechanizovanej pechoty vrátane tankov.

Lukašenko zároveň uviedol, že rozhodol o vytvorení južného veliteľstva bieloruskej armády, ktoré bude mať na starosti vojenské operácie na juhu Bieloruska.

Bielorusko, ktoré je hlavným spojencom Moskvy, umožnilo ruským jednotkám podnikať zo svojho územia raketové útoky na ukrajinské územie, no bieloruská armáda sa na ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine doposiaľ nepodieľala. Ukrajinské úrady sa obávajú, že by k takémuto scenáru mohlo napokon dôjsť.

5:20 USA zvažujú, že Ukrajine poskytnú delostrelecký salvový raketový systém

Spojené štáty zvažujú, že Ukrajine dodajú moderný delostrelecký salvový raketový systém (MLRS), ktorý Kyjev žiada. Má ísť o súčasť nového balíka vojenskej pomoci, ktorý by Washington mohol ohlásiť budúci týždeň. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na viacerých predstaviteľov.

Uvedené systémy vyrobené v USA dokážu vystreliť rakety do vzdialenosti stoviek kilometrov, čo je omnoho ďalej než sú schopné zbrane, ktoré majú ukrajinské sily aktuálne k dispozícii. Kyjev z tohto dôvodu tvrdí, že by mohli zmeniť priebeh vojny voči Rusku.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena je však v tejto záležitosti opatrná, nakoľko existujú obavy, že by Ukrajina spomenuté salvové raketomety mohla použiť na útoku na ruské územie, píše agentúra DPA. Z toho vyvstáva otázka, či by to malo za následok odvetné opatrenia Moskvy.

O dodanie systémov MLRS v posledných týždňoch žiadali viacerí vysokopostavení ukrajinskí činitelia vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského či ministra zahraničných vecí Ukrajiny Dmytra Kulebu.

Ukrajina tiež požiadala USA o mobilné salvové raketomety HIMARS, ktoré dokážu vystreliť množstvo z rovnakého typu munície ako raketomety MLRS.

Ukrajina už zrejme podnikla na území Ruskej federácie viacero cezhraničných útokov. Ako píše CNN, ukrajinskí predstavitelia ich nepotvrdili ani nevyvrátili. Moskva varovala, že akékoľvek ohrozenie Ruska bude znamenať eskaláciu konfliktu a západným krajinám odkázala, že vyzbrojovaním Ukrajiny zo seba robia legitímne ciele útoku vo vojne.