Mozog nestarne len vekom. Vedci odhalili tri jednoduché veci, ktoré ho môžu chrániť celé desaťročia

Starnutie mozgu si väčšina ľudí spája hlavne so zabúdaním, pomalším myslením alebo demenciou vo vysokom veku. Odborníci z portálu Nature čoraz viac upozorňujú, že zdravie mozgu neovplyvňuje iba genetika alebo vek. Obrovskú rolu zohráva aj to, ako žijeme počas bežných dní. A niektoré zdanlivo malé návyky môžu mať na mozog väčší vplyv, než sa dlho predpokladalo.

Presne na to upozornila aj nová štúdia Science Direct, podľa ktorej existujú tri prekvapivo jednoduché spôsoby, ako podporiť mozog a spomaliť jeho starnutie. Ide o orientáciu v priestore, sociálny kontakt a neustále učenie sa nových vecí.

Mozog potrebuje výzvy podobne ako svaly pohyb

Moderný život robí množstvo vecí za nás. Navigácie ukazujú cestu, algoritmy odporúčajú obsah a smartfóny si pamätajú telefónne čísla aj úlohy. Problém podľa doktora Howarda E. LeWinea z Harvardu je, že mozog tým prichádza o časť „tréningu“, ktorý bol kedysi prirodzenou súčasťou života.

Mozog totiž funguje podobne ako sval. Ak ho človek pravidelne nezaťažuje, tak postupne stráca svoju výkonnosť. A práve mentálne výzvy môžu pomáhať vytvárať nové neurálne spojenia a podporovať tzv. kognitívnu rezervu.

Nejde pritom iba o riešenie krížoviek. Vedci hovoria, že mozog najlepšie reaguje na nové a nepredvídateľné úlohy.

Jedna z najlepších vecí? Stratiť sa bez navigácie

Možno to znie zvláštne, ale jedným z odporúčaní neurovedcov z Alzheimer’s Association je pravidelne používať vlastnú orientáciu v priestore. Výskumy ukazujú, že navigovanie sa bez GPS aktivuje hipokampus, čo je časť mozgu dôležitá pre pamäť a učenie. Práve hipokampus patrí medzi oblasti, ktoré bývajú výrazne zasiahnuté pri Alzheimerovej chorobe.

Vedci preto odporúčajú jednoduché veci. Stačí skúšať nové trasy, chodiť pešo bez navigácie alebo si vedome pamätať orientačné body v meste. Podobný princíp využíva aj známa technika „mind palace“, ktorú používajú ľudia trénujúci pamäť. Tá funguje práve na prepájaní spomienok s priestorovou orientáciou.

Samota môže byť pre mozog nebezpečná

Druhou dôležitou oblasťou je sociálny kontakt. Výskumy z Cereus ukazujú, že osamelosť a sociálna izolácia výrazne zvyšujú riziko kognitívneho úpadku.  Mozog totiž počas komunikácie vykonáva obrovské množstvo procesov naraz. Môže spracovávať emócie, jazyk, reakcie aj neverbálne signály. Pravidelné sociálne interakcie tak predstavujú prirodzený tréning kognitívnych schopností.

Podľa odborníkov je problém samoty čoraz väčšou témou hlavne po pandémii a s rastúcim množstvom času stráveného online. Sociálne siete síce vytvárajú pocit kontaktu, ale často nedokážu nahradiť reálne medziľudské vzťahy.

Mozog miluje nové veci, aj keď sú nepríjemné

Treťou dôležitou oblasťou je učenie sa nových schopností. Neurovedci tvrdia, že mozog najviac stimuluje situácia, keď musí opustiť rutinu a prispôsobiť sa niečomu neznámemu. Môže ísť o učenie cudzieho jazyka, hudobného nástroja, tanca alebo akejkoľvek novej činnosti. Kľúčové je, aby aktivita bola dostatočne náročná a zároveň zaujímavá. 

Vedci hovoria, že práve nové skúsenosti podporujú tvorbu nových neurálnych spojení a zvyšujú flexibilitu mozgu.

Dôležitú úlohu pritom zohráva aj fyzické zdravie. Výskumy z Healthline ukazujú, že vysoký tlak, cukrovka, fajčenie alebo obezita výrazne zvyšujú riziko poškodenia mozgu a demencie.

Mozog používame menej ako kedysi

Odborníci upozorňujú, že moderný život je paradoxne pre mozog pohodlnejší, ale menej stimulujúci. Technológie odstraňujú potrebu pamätať si informácie, orientovať sa alebo riešiť problémy.

A práve to môže byť podľa vedcov jeden z dôvodov, prečo sa ochrana mozgu stáva čoraz väčšou témou.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti