Na Instagrame ho sledovalo 10 miliónov ľudí. Ako František zmenil vnímanie pápežského úradu

Pápež František, narodený ako Jorge Mario Bergoglio, bol prvým pápežom z Latinskej Ameriky a prvým jezuitom na čele Katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát, ktorý trval od roku 2013, priniesol zásadné zmeny v spôsobe, akým verejnosť vníma pápežský úrad.

František sa odklonil od tradičného ceremoniálu a luxusu, čím sa stal symbolom skromnosti, ľudskosti a reformy. Jeho osobný štýl kládol veľký dôraz na sociálnu spravodlivosť, vďaka čomu sa priblížil miliónom veriacich po celom svete.

Skromnosť

Jedným z prvých rozhodnutí Františka, ktoré ho odlíšilo od jeho predchodcov, bolo odmietnutie bývania v luxusných pápežských apartmánoch. Namiesto Apoštolského paláca sa rozhodol bývať v skromnom Domus Sanctae Marthae, kde žil medzi ostatnými obyvateľmi. Ako sám povedal: „Nemôžem žiť izolovane. Musím žiť svoj život s ostatnými.“ 

Ako uvádza agentúra Reuters, jeho pontifikát bol poznačený odmietaním okázalosti a dôrazom na pokoru. Tento prístup ovplyvnil aj ostatných duchovných, ktorí začali klásť väčší dôraz nielen na skromnosť vo svojom správaní.​

Jeho jednoduchý životný štýl sa taktiež prejavoval aj v obliekaní, ktorý časom prešiel aj na ostatných duchovných. Namiesto tradičných zlatých a drahých rúch nosil jednoduché biele rúcho a obyčajný kríž. Týmto spôsobom chcel zdôrazniť, že pápež by mal byť služobníkom, nie monarchom.​

Priame kontakty s veriacimi 

Ako ďalej píše denník The New Yorker, pápež od začiatku udával nový tón, tón neformálnosti, otvorenosti, pokory a prístupnosti. Začal nanovo definovať pápežský úrad a tradičnú postavu pápeža – stredovekého monarchu oblečeného v erminovom rúchu, korunovaného mitrou, ktorý stanovuje neomylnú doktrínu – nahradil niečím, čo má bližšie ku Kristovi z evanjelií, ktorý umýva nohy apoštolom.

Dosiahol to tým, že sa dôsledne vyhýbal otázkam doktríny a hovoril najmä gestami a príkladom.

Zastával názor, že by cirkev mala byť viac otvorená. Nepodporoval neovládaný kapitalizmu, marxizmus alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. František sa držal tradičných cirkevných pohľadov v otázkach interrupcií, manželstva, vysvätení žien za kňazov a celibátu. Vystupoval aj proti komunizmu a podporoval snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa zameral v encyklike Laudato si‘.

Často sa tiež stretával s ľuďmi na námestiach, objímal ich a viedol s nimi rozhovory, požehnával ich a podával im ruky. Ako uvádza The Guardian, tento jeho štýl komunikácie a schopnosť nadviazať osobný kontakt s veriacimi mu vyniesli prezývku „pápež ľudu“. 

Príkladom tohto správania bola aj jeho návšteva Brazílie, kde jeho slová o homose*uálnych kňazoch a veriacich síce vyvolali titulky novín po celom svete, no on ich považoval za „bratov“. „Ak prijímajú Pána a majú dobrú vôľu, kto som ja, aby som ich súdil?“ vyjadril sa vtedy. „Nemali by byť marginalizovaní…. Sú to naši bratia.“

Tento prístup sa prejavil aj v jeho rozhodnutí umývať nohy väzňom, vrátane žien a moslimov, počas obradov Zeleného štvrtka. Týmto gestom chcel ukázať, že cirkev by mala slúžiť všetkým, bez ohľadu na ich pôvod alebo vierovyznanie.​

zdroj: TASR/AP Photo/Andrew Medichini

Využívanie moderných technológií

Aj keď František nebol technicky zdatný, uvedomoval si význam digitálnych médií v súčasnom svete. Jeho účty na sociálnych sieťach, ako napríklad @Pontifex na Twitteri, sledovali milióny ľudí. Okrem toho využíval na šírenie svojich posolstiev aj Instagram či WhatsApp.

Ako uvádza denník Time, jeho prítomnosť na sociálnych médiách umožnila šíriť posolstvo cirkvi medzi mladými a technologicky zdatnými veriacimi. Zároveň bol jeho prístup k digitálnej komunikácii vyvážený. Mladých varoval pred nebezpečenstvami digitálneho sveta a zdôrazňoval dôležitosť osobných stretnutí a skutočných medziľudských vzťahov.​

Humanitárne gestá

František sa počas svojho pontifikátu neustále zameriaval aj na pomoc marginalizovaným skupinám a tým najzraniteľnejším. Navštevoval utečenecké tábory, väznice a chudobné štvrte, kde sa stretával s ľuďmi a poskytoval im duchovnú podporu.​

V roku 2016 počas návštevy gréckeho ostrova Lesbos vzal so sebou do Ríma 12 sýrskych utečencov, čím chcel poukázať na potrebu solidarity a pomoci tým, ktorí trpia. ​

Aj napriek zdravotným problémom pokračoval vo svojich aktivitách. V apríli 2025, krátko pred svojou smrťou, navštívil väznicu Regina Caeli v Ríme, kde sa stretol s väzňami a poskytol im duchovnú podporu. 

zdroj: Reprofoto: Vatican News

Nádej počas pandémie

Jedným z jeho ďalších významných gest bolo aj mimoriadne požehnanie Urbi et Orbi, ktoré udelil svetu počas pandémie COVID-19. Toto požehnanie sa zvyčajne dáva len na Vianoce a Veľkú noc, no vtedy stál pápež sám v daždi na prázdnom Námestí svätého Petra a požehnanie udelil v čase globálnej neistoty a strachu.

Jeho slová, že „pandémia nám pripomenula, že sme všetci na jednej lodi“, sa stali symbolom nádeje a solidarity v jednom z najťažších období modernej histórie. 

Odkaz pápeža Františka

Ako sme ťa informovali, pápež František zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách Katolíckej cirkvi. Jeho dôraz na skromnosť, blízkosť k ľuďom a neúnavná snaha pomáhať marginalizovaným skupinám zmenili vnímanie pápežského úradu a priblížili Cirkev širšej verejnosti.

Jeho život a pôsobenie predstavuje príklad, ako môže jedna osoba so silnou vierou a oddanosťou iniciovať zmeny na globálnej úrovni. Od detských rokov v Buenos Aires, cez intenzívnu duchovnú formáciu a kňazskú službu, až po biskupské a kardinálske pôsobenie, bola jeho cesta neustále zameraná na službu ľuďom.

V nej s odhodlaním pokračoval aj v roku 2025, hoci čelil mnohým fyzickým obmedzeniam. Jeho príklad ukazuje, že skutočná sila spočíva nielen v duchovnom vedení, ale aj v schopnosti spojiť ľudí a viesť ich k spoločnej zodpovednosti za budúcnosť planéty. Ostáva tak inšpiráciou pre budúce generácie veriacich aj duchovných.​

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta