Pápež z Ázie alebo tmavej pleti. Na zozname možných nástupcov je aj maďarský kardinál (PREHĽAD)

  • Po smrti pápeža Františka sa vo Vatikáne schádzajú kardináli, aby zvolili jeho nástupcu
  • Nový pápež rozhodne o budúcnosti viery pre miliardy veriacich
Vatican_Obit_Pope_Francis_What_s_Next_Explainer303520
  • Po smrti pápeža Františka sa vo Vatikáne schádzajú kardináli, aby zvolili jeho nástupcu
  • Nový pápež rozhodne o budúcnosti viery pre miliardy veriacich

Úmrtie pápeža Františka odštartovalo obdobie smútku a zároveň príprav na jeden z najdôležitejších momentov v živote katolíckej cirkvi – voľbu nového pápeža. Zatiaľ čo svet si pripomína odkaz prvého latinskoamerického pápeža, vo Vatikáne sa začína sústredenie kardinálov z celého sveta, ktorí sa zídu na konkláve.

Ich rozhodnutie určí nielen meno ďalšieho pápeža, ale aj smerovanie Cirkvi pre ďalšie desaťročia, píše spravodajstvo Newsweek.

„František priniesol do Ríma dôraz na sociálnu spravodlivosť, environmentálne otázky a inkluzívnejší prístup k veriacim,“ hodnotí jeho pontifikát profesorka Michelle Dillonová z New Hampshire. Zanechal cirkev v pohybe – medzi otvorenosťou a tradíciou, reformou a zachovávaním doktríny.

Konkláve: tajomný a prísne uzavretý proces

Približne 120 kardinálov mladších ako 80 rokov sa do Vatikánu zíde 15 až 20 dní po smrti pápeža, aby zvolili jeho nástupcu. Tento proces, známy ako konkláve (cum clave – „s kľúčom“), sa odohráva za prísne uzavretými dverami Sixtínskej kaplnky. Kardináli zložia prísahu mlčanlivosti, ich telefóny sú odobraté a komunikácia s vonkajším svetom prerušená, informuje denník The Guardian.

Voľba sa začína svätou omšou a pokračuje tajnými hlasovaniami. Každý kardinál vypĺňa hlasovací lístok so slovami eligo in summum pontificem („volím za najvyššieho pontifika“), na ktorý uvedie meno svojho kandidáta. Ak nikto nezíska dvojtretinovú väčšinu, hlasovania pokračujú. Po siedmich kolách prichádza deň modlitieb. Ak sa ani po 30 kolách nenájde víťaz, rozhodne už len jednoduchá väčšina.

Z komína Sixtínskej kaplnky stúpa po každom kole dym – čierny pri nezvolení, biely po zvolení. Vtedy na balkón Baziliky sv. Petra vystúpi dekan kardinálov a zvolá: „Habemus papam!“

Možní nástupcovia: medzi kontinuitou a návratom k tradícii

Očakáva sa, že väčšina kardinálov s hlasovacím právom bola menovaná Františkom, čo môže ovplyvniť ich preferencie. Vo výbere nového pápeža sa tak odráža dilema medzi pokračovaním Františkovej otvorenej a inkluzívnej vízie a návratom ku konzervatívnejšiemu smeru.

Medzi najčastejšie skloňovanými menami sú podľa spravodajstva Newsweek nasledujúce osobnosti:

Luis Antonio Tagle (Filipíny) – Tagle patrí medzi najviditeľnejších predstaviteľov progresívneho krídla Cirkvi. Je známy svojím dôrazom na súcit, evanjelizáciu a prácu s marginalizovanými komunitami. Viedol Kongregáciu pre evanjelizáciu národov a bol blízkym spolupracovníkom Františka. Jeho ázijský pôvod a charizma ho robia silným kandidátom pre Cirkev rastúcu v globálnom Juhu. Jeho šance na zvolenie sú v súčasnosti vysoké, keďže mnohí kardináli v ňom vidia pokračovateľa Františkovej vízie.

Pietro Parolin (Taliansko) – Ako dlhoročný štátny sekretár Vatikánu má Parolin rozsiahle diplomatické skúsenosti. Viedol rokovania s Čínou, ako aj s vládami na Blízkom východe. Je považovaný za stredového kandidáta, ktorý by mohol zabezpečiť kontinuitu pri zachovaní stability. Jeho väzby na vatikánsku byrokraciu mu zaručujú podporu v tradičných kruhoch. Jeho šance sú silné, najmä ak kardináli budú hľadať kompromisného kandidáta.

Peter Turkson (Ghana) – Kardinál Turkson sa preslávil svojimi aktivitami v oblasti klimatickej spravodlivosti a boja proti chudobe. Ako bývalý predseda Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj reprezentuje silný hlas sociálnej náuky Cirkvi. Jeho zvolenie by znamenalo historický míľnik – stal by sa prvým pápežom z Afriky po viac než 1 500 rokoch. Jeho pohľad na ekonomickú spravodlivosť by mohol oživiť sociálny rozmer Cirkvi. Jeho šance sú reálne, no môže čeliť výzvam pre svoj vek a menej silnú podporu v európskych kruhoch.

Péter Erdő (Maďarsko) – Erdő je rešpektovaný teológ a odborník na kánonické právo, známy svojou vernosťou k tradičnej katolíckej doktríne. Bol predsedom Rady európskych biskupských konferencií a reprezentuje konzervatívny smer. Jeho zvolenie by signalizovalo návrat k obdobiu Jána Pavla II. či Benedikta XVI. Má podporu najmä medzi tými, ktorí požadujú silnejšiu dogmatickú kontinuitu. Jeho šance sú však nižšie vzhľadom na prevažujúce reformné zloženie konkláve.

Angelo Scola (Taliansko) – Bývalý milánsky arcibiskup je dlhoročným kandidátom na pápeža, často spomínaným už počas konkláve v roku 2013. Scola je hlboko zakorenený v katolíckej tradícii a podporuje centralizované riadenie Cirkvi. Jeho vek – 82 rokov – však môže byť rozhodujúcim limitujúcim faktorom. Napriek tomu si udržiava silnú podporu v určitých vatikánskych kruhoch. Jeho šance na zvolenie sú veľmi nízke práve pre jeho vek a menšiu schopnosť viesť dlhodobé reformy.

Čo čaká nového pápeža? Cirkev na rázcestí

Nový pápež prevezme vedenie inštitúcie, ktorá čelí viacerým výzvam. V Európe a Severnej Amerike klesá vplyv cirkvi, no zároveň dynamicky rastie počet veriacich v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Rieši sa aj otázka dôvery po škandáloch spojených so s*xuálnym zneužívaním a potreba obnoviť dôveru medzi veriacimi a vedením cirkvi.

„Najväčšou výzvou bude nájsť lídra, ktorému možno dôverovať a ktorý nebude neskôr vystavený podozreniam,“ povedal teológ Ulrich Lehner. Pripomína tiež, že Františkov štýl vedenia – často rozhodovanie bez konzultácií s kardinálmi – sťažuje súčasné orientovanie sa v konkláve.

Aj meno, ktoré si nový pápež vyberie, napovie veľa o jeho budúcom smere. Bude to meno s odkazom na Františka a jeho reformy – alebo krok späť k tradícii?

Jedno je isté: budúci pápež bude musieť čeliť nielen požiadavkám viery, ale aj tlaku moderného sveta.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: Newsweek, The Guardian

Najnovšie videá

Trendové videá