Na Kube sa stojí v rade na potraviny celé hodiny. Ani to však nezaručuje, že sa ľudia vrátia domov s nákupom

Kubánci si musia vystáť rad na všetko – od chleba po zubnú pastu – pričom často čakajú na miestnom horúcom slnku celé hodiny a ani to im nezaručuje, že neodídu naprázdno.

Toto každodenné utrpenie síce znášajú obyvatelia komunistickej Kuby už približne 60 rokov, ale pandémia nového koronavírusu situáciu ešte zhoršila. Zabrzdenie cestovného ruchu, prudký pokles hospodárstva a sprísnenie amerických sankcií ešte bývalým prezidentom Donaldom Trumpom urobili svoje.

„Strávila som tu takmer celú noc, len aby som si niečo nakúpila,“ uviedla minulý týždeň na trhu v Havane Edelvis Mirandová, ktorá sa postavila do radu o jednej hodine v noci miestneho času a nakoniec odišla asi o 11 hodín neskôr, tesne predpoludním.

„Stálo to za to, pretože som zohnala všetko. Teraz trochu oddychu a potom zase do radu,“ povedala cestou domov.

Nedostatok tovarov sa týka všetkých. Dokonca aj tí, ktorí majú „dobré postavenie“, musia bojovať s dlhými radmi, hoci často platia iným ľuďom, aby im držali miesto.

Kubánci prichádzajú pred obchody zásobení vodou, kávou či so stoličkou. Polícia je vždy poruke, aby udržala poriadok.

Thousands protested in Cuba over shortages of food, vaccines and power — the biggest anti-govt protests in decades.

The govt blames its economic crisis on U.S. sanctions and #COVID19.

One protester said: „They are starving us to death… but they have money to build hotels.“ pic.twitter.com/vr3YHoQkhr

— AJ+ (@ajplus) July 12, 2021

Na trhovisku v hlavnom meste príde hodinu pred otváracou dobou oznámenie, že na daný deň je k dispozícii päť produktov – nezvyčajná odmena, ktorá rozvíri vlnu vzrušenia medzi skupinou približne 400 čakajúcich. Ale potom príde sklamanie. Len 250 z nich sa môže dostať dovnútra.

Niekoľko desiatok nešťastníkov rýchlo vytvorí rad na ďalší deň a určí nočných „strážcov“, aby nikto nestratil svoje miesto.

Niektoré obchody na Kube v súčasnosti akceptujú iba cudziu menu. Sú lepšie zásobené ako predajne, v ktorých sa platí pesom, no len málo Kubáncov si môže dovoliť v nich nakupovať. Americké doláre sa dajú získať iba na čiernom trhu.

Je bežné, že obchody majú v danom čase len dva alebo tri produkty, prípadne žiadny. Niekedy ľudia stoja v rade a nevedia na čo a či si vôbec nejaký tovar budú môcť v ten deň kúpiť.

Špecifické produkty často na určitý čas úplne zmiznú z regálov, ako je to teraz v prípade mlieka. Keď sa znova objavia, sú zvyčajne obmedzené len na obchody s cudzou menou a vypredajú sa v priebehu niekoľkých hodín.

Okrem vyššie spomínaných vecí, prispela svojím dielom aj menová reforma pred rokom, ktorá priniesla výrazné zvýšenie miezd v krajine (kde väčšinu ľudí zamestnáva štát), čo naštartovalo infláciu, ktorá dosiahla v roku 2021 až 70 %.

Ekonomika sa vlani zotavila a vzrástla o skromné 2 %, no po poklese 11 % v roku 2020 – čo môžeme nazvať najväčšou hospodárskou krízou Kuby za posledné tri desaťročia.

So zmenšujúcimi sa vládnymi rezervami sa v krajine s 11,2 miliónmi obyvateľov musel drasticky obmedziť dovoz tovarov, ktorý bežne pokrýva 80 % potrieb karibského ostrova.

Vláda v Havane vyhlásila, že zvýšenie národnej produkcie je najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s nedostatkom potravín a radmi. Pomaly začala otvárať dvere súkromnému podnikaniu.

Pre spotrebiteľov sa však zatiaľ nič nemení.