Na Slovensko zosadne sneh. „Perinbaba“ navštívi konkrétne oblasti (PREDPOVEĎ)

Tento klimatický jav sa zvyčajne vyskytuje každých dva až sedem rokov a zvyšuje teploty vo svete rok po tom, ako sa rozvinie. Napriek očakávaniam, že sa väčšina vplyvu javu El Niño prejaví až v roku 2024, WMO zdôraznila jeho výskyt v kontexte rýchlych klimatických zmien.

Najteplejší rok v histórii meteorologických meraní bol zaznamenaný v roku 2016 – rok po rozvinutí mimoriadne silného El Niña. Svet však v súčasnosti smeruje k prekonaniu tohto rekordu, konštatuje WMO.

„V dôsledku rekordne vysokých teplôt od júna na pevnine a mori je rok 2023 na dobrej ceste stať sa najteplejším rokom v histórii,“ povedal šéf Svetovej meteorologickej organizácie Petteri Taalas. Zároveň upozornil, že „budúci rok môže byť ešte teplejší“.

Podľa jeho slov je to „jednoznačne spôsobené vplyvom zvyšujúcich sa koncentrácií skleníkových plynov z ľudskej činnosti“. „Extrémne javy, ako sú vlny horúčav, suchá, požiare, silné dažde a záplavy, sa v niektorých regiónoch zintenzívnia,“ varoval Taalas.

El Niño sa naposledy objavil medzi rokmi 2018 a 2019. Neskôr ho nasledoval výnimočne dlhý klimatický jav La Niña spájaný s ochladením podnebia, ktorý skončil začiatkom tohto roka, pripomína AFP.

WMO informovala, že najnovšie predpovede vplyvu El Niña naznačujú vysokú pravdepodobnosť pokračujúceho otepľovania v stredovýchodnom Tichomorí do budúcoročného apríla. Očakávajú sa aj nadmerne vysoké teploty vody vo väčšine svetových oceánov a mimoriadne teploty takmer vo všetkých pevninských oblastiach.

Ďalšie vplyvy tohto klimatického javu môžu zahŕňať častejšie zrážky v regióne Afrického rohu, povodí Río de la Plata v Južnej Amerike, na juhovýchode Severnej Ameriky, ako aj v častiach strednej a východnej Ázie. Na severe Južnej Ameriky, väčšine územia Austrálie a tichomorských ostrovoch má byť podľa meteorológov menej zrážok.