Na Slovensku klesá záujem, Nemci inovujú. Mladí architekti pozdvihujú skanzeny na novú úroveň

Skanzeny – múzeá pod holým nebom, ktoré uchovávajú architektúru, remeslá a každodennosť našich predkov – čelili v posledných rokoch stagnácii. Na Slovensku ich návštevnosť klesá, mladí ľudia ich často vnímajú ako zastarané, statické priestory bez života.

Pre generáciu digitálne zdatných návštevníkov, ktorí očakávajú interaktivitu a zážitok, nestačí len prejsť pomedzi drevenice a čítať popisy. Navyše, mnohé skanzeny bojujú s podfinancovaním a nedostatkom koncepčnej vízie.

Ak sa chceme pýšiť týmto dedičstvom aj v budúcnosti, potrebujeme viac než len údržbu – potrebujeme evolúciu. A práve v Nemecku sa črtá nový trend, ktorý by mohol staré drevenice a stodoly preniesť do 21. storočia – bez straty ich ducha.

Ukazuje sa, že spojenie modernej architektúry, nových funkcií a úcty k histórii môže vdýchnuť tradičným miestam nový život. O zaujímavom projekte, ktorý nachádza spoločné znaky inovácie a tradície, informoval architektonický portál Dezeen.

Len 5 hodín od Bratislavy

V bavorskej obci Benediktbeuern, len asi 470 kilometrov od Bratislavy, vznikol projekt, ktorý spája architektonickú čistotu, udržateľnosť a úctu k minulosti. Cesta sem autom od slovenských hraníc trvá približne 5 hodín, no zážitok, ktorý ponúka, môže inšpirovať na celé roky. Mladý architekt Max Otto Zitzelsberger tu navrhol moderný výukový dom priamo v areáli historického skanzenu Glentleiten.

Stavba s názvom Learning House využíva tradičné stavebné princípy regiónu, no kombinuje ich s minimalistickým dizajnom a ekologickými materiálmi. Objekt pôsobí ako prirodzená súčasť prostredia, no zároveň vytvára estetický kontrast, ktorý priťahuje pozornosť. Interiér ponúka priestory pre workshopy, vzdelávanie aj tichý oddych – všetko s výhľadom na nádhernú alpskú krajinu.

Skanzen tak prestáva byť len expozíciou minulosti. Zitzelsbergerov prístup ukazuje, že historická architektúra nemusí zostať len kulisou – môže sa stať živou súčasťou moderného verejného priestoru. Namiesto vernej kópie starého domu vznikol dialóg medzi minulosťou a budúcnosťou. A práve to je cesta, ktorou by sa mohli vydať aj slovenské skanzeny.

 

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by BauNetz (@baunetz)

Slovensko môže čerpať inšpiráciu

Na Slovensku máme jedny z najkrajších skanzenov v strednej Európe – od Pribyliny cez Zuberec až po Martin. No len málo z nich aktívne pracuje s modernou architektúrou, digitálnymi technológiami či interaktívnym vzdelávaním. Vystavené domčeky často stoja bez kontextu, bez príbehu, ktorý by oslovil dnešnú generáciu.

Predstavme si však, že by sa v Zuberci otvoril ateliér tradičnej keramiky s moderným vybavením. Alebo že by v Pribyline vyrástlo komunitné centrum, ktoré by nielen zachovávalo staré remeslá, ale aj učilo mladých podnikateľov, ako ich pretaviť do 21. storočia.

Skanzeny už dávno nemusia byť len tiché miesta na nedeľné popoludnie. Môžu slúžiť ako priestory pre rezidencie umelcov, ekologické školy, coworkingové centrá alebo miesta pre konferencie o udržateľnom bývaní. Stačí len odvážne prekročiť tieň nostalgie. A práve to robia architekti ako Zitzelsberger. Ukazujú, že skanzen nemusí byť len kulisou, ale môže sa stať platformou pre novú diskusiu o tom, kto sme – a kam smerujeme.

Mladá generácia ako hybná sila

Budúcnosť skanzenov neleží v rukách správcov, ale v predstavivosti architektov, dizajnérov, pedagógov a návštevníkov. Ak chceme, aby drevenice prežili, musíme im dovoliť zmeniť sa. Nielen formou, ale aj funkciou. Možno práve zo slovenských hôr raz vzíde projekt, ktorý spojí dedičstvo a inovácie rovnako silno ako „Learning House“ v Bavorsku. Lebo kultúra, ktorá nežije, pomaly odumiera. No kultúra, ktorá sa vyvíja, má šancu stať sa súčasťou budúcnosti.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra