Na Slovensku ľudia zarobia 3,5-krát menej než v Luxembursku. Teraz vyzývajú k zmene

Rozdiel medzi slovenskou minimálnou mzdou a najvyšším európskym štandardom v Luxembursku vyvolal živú debatu o spravodlivosti a udržateľnosti pracovných podmienok.

Odborové zväzy a zamestnávatelia momentálne vedú podľa portálu oPeniazoch rokovania o budúcej výške minimálnej mzdy, keďže Slováci dostanú o 3,5-krát menej než ľudia žijúci v Luxembursku, hoci oba štáty patria do rovnakej Únie.

Slovensko na chvoste rebríčka

Podľa aktuálnych údajov európskeho štatistického úradu Eurostat z júla tohto roka si Luxembursko udržiava prvenstvo v rámci minimálnej mzdy s číslom 2 508 eur. Nemecko a Holandsko nasledujú s číslami 1 997 a 1 995 eur.

Minimálnu mzdu vyššiu ako 1 000 eur eviduje aj Belgicko, Írsko, Francúzsko, Španielsko a Slovinsko. Medzi týmito krajinami je jedinou novou členskou krajinou Európskej únie, ktorá sa zaradila do tohto prestížneho klubu len Slovinsko.

Na druhej strane rebríčka sa nachádzajú krajiny s výrazne nižšími minimálnymi mzdami. Bulharsko svieti na spodku rebríčka s číslom necelých 400 eur, zatiaľ čo Rumunsko, Lotyšsko a Maďarsko majú minimálnu mzdu vo výške niečo vyše 600 eur.

Slovensko spolu s Chorvátskom evidujú minimálnu mzdu vo výške 700 eur. V Českej republike je táto suma o niečo vyššia, dosahuje 729 eur.

Na Slovensku môžeš voliť aj mimo trvalého bydliska. Zisti, ako požiadať o voličský preukaz

Otázka, ktorá teraz zaujíma Slovákov, je, či sa minimálna mzda priblíži k 800 eurám. Ďalší vývoj tejto problematiky zostáva neistý. Odborári a zamestnávatelia sa nedohodli na novej výške minimálnej mzdy, a ak sa do konca augusta nezhodnú, výšku určí legislatívny automat.

Obavy o stabilitu pracovného trhu

Odborári presadzujú zvýšenie na 783 eur mesačne, čo by znamenalo zlepšenie životných podmienok pre pracujúcich. Na druhej strane zamestnávatelia vyjadrujú obavy o vplyv na podnikateľské prostredie a stabilitu trhu práce.

V súčasnosti hľadajú kompromisy a spoločné riešenia, aby minimalizovali negatívne dôsledky pre obe strany. Rastúce náklady na život a potreba zachovať konkurencieschopnosť spoločností robia rozhodovanie o minimálnej mzde náročným úkonom.

Termín do konca augusta sa stáva časovým faktorom, ktorý ešte viac zdôrazňuje potrebu rýchleho a zodpovedného rozhodnutia. Ak nedôjde k dohode do uvedeného termínu, legislatíva určuje, že minimálnu mzdu stanovia na 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.

To by znamenalo, že minimálna mzda by sa od budúceho roku zvýšila o 44 eur na 744 eur. Situácia je pre Slovenskú republiku nesmierne dôležitá a jej výsledok bude mať priamy vplyv na životy tisícov pracujúcich.

Riziko chudoby v Európe

Nedávno sme ťa informovali, že riziko chudoby v Európskej únii je závažným problémom, ktorý ovplyvňuje až 95,3 milióna ľudí, čo predstavuje 22 percent celkovej populácie Európske únie.

Títo ľudia žijú v domácnostiach, ktoré čelia aspoň jednému z troch rizík chudoby a sociálneho vylúčenia – nedostatočný príjem, závažná materiálna či sociálna deprivácia, alebo bývanie v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce.

Podiel ľudí ohrozených chudobou sa v jednotlivých krajinách Európskej únie výrazne líši. Slovensko s 16,5 percentom obsadzuje šieste miesto v rebríčku.

Obrovský úspech pre Slovensko: Bratislava zabodovala v rebríčku najlepších miest pre život

Podľa analytika Ivana Bošňáka riziko chudoby na Slovensku redukuje fakt, že veľa ľudí vlastní nehnuteľnosti. „Teda im pri veľmi nízkych cenách energií stačí relatívne nízky príjem na to, aby domácnosť udržali v chode,“ vysvetľuje.

Treba však poznamenať, že slovenskí dôchodcovia nemajú dostatok finančných prostriedkov na slušný život. Nemôžu si napríklad dovoliť doplatky za lieky ani poskytnutie starostlivosti pre zdravotne znevýhodnené osoby.

To znamená, že aj keď vlastnia svoju nehnuteľnosť, ich životné náklady a potreby stále môžu byť obmedzené v dôsledku finančných obmedzení spojených s dôchodkom.