Po piatich rokoch prvýkrát cítila radosť. Mozgový čip pacientke doslova vypol ťažkú depresiu

Najnovšie štatistiky tvrdia, že depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí. Čo sa Slovenska týka, u nás ide o viac ako 300 000 osôb. Uniqa informuje, že počet ľudí s psychickými ochoreniami stále rastie, a podľa WHO sa depresia onedlho stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete.

Pozoruhodné výsledky hneď na úvod

CNN predstavuje príbeh pacientky, ktorá dlhé roky trpela ťažkou a neliečiteľnou depresiou. Konečne našla úľavu, a to pri experimentálnom mozgovom implantáte. Ten bol pôvodne vyvinutý na pomoc ľuďom s epilepsiou.

Je to však len jeden pacient, ale tím z Kalifornskej univerzity v San Franciscu tvrdí, že so zariadením, ktoré je kalibrované na detekciu signálov spojených s depresívnymi symptómami v mozgu pacienta, došlo k rušeniu a zaznamenal pozoruhodné výsledky.

„Keď sme túto liečbu zapli, symptómy depresie našej pacientky sa rozpustili a v pozoruhodne krátkom čase sa dostala do remisie,“ povedala novinárom doktorka Katherine Scangosová.

Je to psychiatrička a špecialistka na neurovedu z UCSF, ktorá viedla študijný tím. „Bolo to ako vypínač,“ dodala.

Samovražedné impulzy ju prenasledovali každú hodinu

O rok neskôr pacient, ktorý je identifikovaný ako Sarah, hovorí, že zariadenie zahnalo jej depresiu bez vedľajších účinkov. „Vyčerpala som všetky možnosti liečby, ale depresiu som neodstránila ani po piatich rokoch,“ povedala Sarah novinárom.

Pacientka pokračuje: „Môj každodenný život sa stal natoľko obmedzeným, že som sa dusila vo vlastnom tele. Odolávala som samovražedným impulzom, ktoré ma predbiehali niekoľkokrát za hodinu. Keď som prvýkrát dostal stimuláciu, pocítila som radosť.“

Depresia sa pre Sarah stala na chvíľu vzdialenou nočnou morou. Študijný tím s ňou intenzívne spolupracoval na tom, aby najskôr zmapoval oblasti mozgu, ktoré sa aktivovali, keď prežívala najhoršie príznaky depresie.

Následne do jej mozgu implantovali dva malé drôty, aby zistili súvisiacu mozgovú aktivitu a potom dodali impulz elektriny, ktorý prerušuje signál.

Vedci tvrdia, že ide o vysoko personalizovanú liečbu, ktorá si bude vyžadovať roky výskumu, aby sa vyvinula v čokoľvek, čo bude užitočné pre širšiu verejnosť, uviedol tím v časopise Nature.

Tím podotkol, že výskum poskytuje malú nádej ľuďom s najzávažnejšími a nezvládnuteľnými formami depresie, ktorým nepomáha kognitívna terapia, lieky ani dokonca elektrokonvulzívna šoková terapia.

Podľa amerického národného inštitútu pre duševné zdravie prehľad rôznych techník hlbokej mozgovej stimulácie ukazuje, že 40 % až 50 % ľudí liečených hlbokou mozgovou stimuláciou vykazuje viac ako 50 % zlepšenie.

Testuje sa aj iný typ stimulácie nazývanej stimulácia blúdivého nervu, ako aj niekoľko techník využívajúcich magnetickú stimuláciu častí mozgu.

Presné mapovanie

Scangos a jej kolegovia však uviedli, že rozdielom v ich prístupe je starostlivé zmapovanie konkrétnej mozgovej aktivity Sarah a kalibrácia zariadenia, aby reagovalo na zmeny v signalizácii.

„V mozgu nie je jedna oblasť depresie ani jedna oblasť nálady,“ povedal pre CNN neurochirurg UCSF doktor Edward Chang, ktorý bol členom študijného tímu.

V prípade Sarah predpovedali signály z amygdaly, malej štruktúry v mozgu spojenej s emóciami, jej najhoršie príznaky. Chang a kolegovia upravili komerčne dostupné zariadenie schválené americkým úradom pre kontrolu potravín a liečiv na liečbu ťažkej epilepsie.

„Poskytuje nám to presnosť spôsobom, aký sme pri liečbe depresie doposiaľ nepoznali. Toto je naša prvá ukážka personalizácie,“ povedal Chang a dodal, že presný mechanizmus, ako liečiť symptómy, nie je jasný.

Sarah má teraz zariadenie natrvalo implantované. Bol odobratý malý kúsok jej lebky, aby sa do nej zmestilo zariadenie, ktoré je veľké asi ako zápalková škatuľka, povedal Chang.

Scangos zas ozrejmuje, že Sarah dostane asi 30 minút stimulácie zapnutej a vypnutej za deň, aby zvládla svoje príznaky. Batéria v zariadení by mala pri takom tempe používania vydržať asi 10 rokov.