„Na urgentne som bola 5-krát týždenne.“ Mladá žena vyhľadávala príznaky na internete, skončilo to absolútnym kolapsom

Pocit neznesiteľnej bolesti na hrudníku, zrýchlený tep a neodbytná myšlienka, že nastávajú posledné minúty života. Takéto situácie boli pre 25-ročnú Hollie Sharman dlhé obdobie na dennom poriadku, píše BBC. Namiesto bežného mladíckeho života trávila svoj čas na pohotovosti, kam prichádzala aj štyri- až päťkrát týždenne.

„Mám pocit, že najdlhší čas, ktorý som strávila na urgentnom príjme, bol 13 hodín,“ spomína Hollie. Napriek tomu, že absolvovala množstvo vyšetrení, odberov a testov, lekári u nej nikdy nenašli žiadnu fyzickú príčinu či zdravotnú poruchu.

Od predstieraných chorôb až po kolaps 

Hollie priznáva, že o svoje zdravie sa nadmerne obávala už od detstva. Ako malá si často vymýšľala akékoľvek výhovorky, len aby ju zo školy poslali domov do bezpečia postele. Skutočný zlom však nastal počas oslavy jej 22. narodenín. Namiesto slávnostnej večere strávila večer na toaletách reštaurácie, kde prežila svoj doteraz najsilnejší záchvat paniky. Tento zážitok odštartoval roky trvajúci zápas so zdravotnou úzkosťou. Nasledovali nekonečné hodiny vyhľadávania symptómov na internete, pocity neustáleho strachu a postupná sociálna izolácia.

Pasca menom „Kyberchondria“

Akékoľvek telesné nepohodlie spustilo u Hollie reakciu, ktorú v dnešnej dobe odborníci označujú ako kyberchondriu, tzv. obsesívne hľadanie diagnóz na internete. „Neustále som googlila a používala ChatGPT, akýkoľvek zdroj, ktorý by mi mohol povedať, čo mi je,“ opisuje svoje vtedajšie správanie. „V nemocnici som strávila toľko času. Povedali mi, že mi nič nie je, všetko skontrolovali. Vrátila som sa domov, ale potom som pocítila slabosť v nohách. Tak som to vygooglila a prečítala si, že je to príznak zlyhania srdca. A tak som išla naspäť. Bol to doslova neustály kolobeh.“

Úzkosť postupne zasiahla všetky sféry jej života. Hollie sa úplne odpojila od svojho okolia, prestala odpovedať na správy od rodiny a výrazný nápor zažíval aj jej partner. „Dostalo sa to do štádia, kedy nič z toho, čo povedal, nebolo správne. Bývala som rozčúlená, pretože nechápal, čo sa deje v mojej vlastnej hlave. Ako môžete niekomu hovoriť, že je všetko v poriadku, keď si myslím, že v skutočnosti umieram?“

Ako spoznať zdravotnú úzkosť?

Klinická psychologička Dr. Kirren Schnack vysvetľuje, že zdravotná úzkosť nie je len občasný strach z choroby. Ide o obsesívne a neustále obavy z toho, že človek trpí vážnym ochorením, prípadne naň v blízkej dobe ochorie, hoci na to neexistujú reálne zdravotné dôkazy. Podľa psychologičky medzi hlavné varovné signály patria, časté meranie tlaku, teploty, prehmatávanie tela a neustále vyhľadávanie symptómov na internete. Neustále dožadovanie sa potvrdenia od rodiny, priateľov či lekárov, že je človek zdravý. Extrémny strach, ktorý vedie k tomu, že sa človek vyhýba pohľadu na vlastné telo alebo odmieta chodiť k lekárovi zo strachu z najhoršej diagnózy. Človek sa začne správať, akoby už ťažko chorý bol, spomalí pohyby, prestane športovať a neúmerne sa šetrí.

Cesta k zotaveniu

Hollie bola napokon diagnostikovaná zdravotná úzkosť spojená s obsesívne-kompulzívnou poruchou (OCD) zameranou na zdravie. Vďaka podporujúcemu okoliu a systematickej práci sa jej stav výrazne zlepšil. Pomohla jej napríklad jednoduchá technika zapisovania. „Zapísala som si svoje príznaky, napríklad ‚bolesť na hrudníku, zdrvujúca‘. Na konci dňa som si potom dopísala, že som bola v poriadku. A keď sa to zopakovalo nabudúce, mala som čo čítať a povedala som si: Vtedy som si myslela, že umieram, a neumierala som.“

Dnes už úzkosť jej život neovláda. Ostatným odkazuje, že je dôležité nenechať si život utiecť. „Musíte sa prekonať a robiť veci aj vtedy, keď pociťujete úzkosť. Nedávajte svoj život na pauzu, pretože ja som to robila celé roky.“

5 tipov, ako zvládnuť záchvat úzkosti a neistoty

Podľa Dr. Schnackovej je v poriadku skontrolovať nový či pretrvávajúci príznak u lekára. Ak však ide o úzkostný stav, odporúča nasledujúce techniky: