Na večeru by uvarila aj mačku, umelej inteligencii chýba sedliacky rozum. V budúcnosti nahradí aj modelky (ROZHOVOR)

29. novembra 2021 o 21:49

Docent Martin Takáč študuje umelú inteligenciu už takmer 30 rokov
„Súčasným systémom umelej inteligencie chýba to, čo nazývame sedliacky rozum a schopnosť uvažovať kontextovo," hovorí
V budúcnosti má potenciál nahradiť 47 % všetkých povolaní, na Slovensku až 70 %. Ktoré z nich nie sú ohrozené?

Unsplash/Shahadat Rahman, archív TM

Docent Martin Takáč študuje umelú inteligenciu už takmer 30 rokov
„Súčasným systémom umelej inteligencie chýba to, čo nazývame sedliacky rozum a schopnosť uvažovať kontextovo," hovorí
V budúcnosti má potenciál nahradiť 47 % všetkých povolaní, na Slovensku až 70 %. Ktoré z nich nie sú ohrozené?

„Umelá inteligencia nie je jedna a nemá vlastnú vôľu, sú to tisíce navzájom nezávislých systémov nasadených na riešenie rôznych úloh. Preto radšej používam označenie ‚inteligentné systémy’,“ hovorí doc. RNDr. Martin Takáč, PhD., ktorý pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky a v slovenskom Centre pre umelú inteligenciu.

Čo si pod umelou inteligenciou má predstaviť bežný človek
Ako nám už dnes umelá inteligencia uľahčuje život
V čom škodí demokracii
Ako veľmi je Slovensko ohrozené automatizáciou

Ako ste sa k AI (AI = artificial intelligence – umelá inteligencia) dostali a prečo ste sa jej rozhodli venovať aj profesionálne?

Začal som študovať čistú informatiku, ale vždy ma zaujímala aj psychológia — ako funguje človek a jeho myseľ. Nevedel som si predstaviť, že by som trávil celý svoj pracovný čas ako programátor.

Keď bola v 3. ročníku možnosť zvoliť si špecializáciu UI, s radosťou som to urobil. To boli ale 90. roky minulého storočia, AI bola vtedy veľmi exotická disciplína a nikto nemohol tušiť, aký boom okolo AI nastane o 30 rokov neskôr.

V čom je pre vás umelá inteligencia fascinujúca?

Stále ma najviac priťahuje záhada fungovania mysle. Umelú inteligenciu vnímam ako prostriedok testovania hypotéz – ak mám predstavu, ako nejaký mechanizmus mysle funguje, môžem ho naprogramovať a overiť si to empiricky. Volá sa to kognitívne modelovanie, čo je zároveň moja primárna špecializácia.

Povedané poeticky: vytváraním systémov, ktoré sa správajú inteligentne, „vdychujeme do hmoty dušu“, resp. nám „ožíva pod rukami“. Koho by to nefascinovalo? My vedci sa tým tak trochu hráme na bohov a zažívame stvoriteľské pocity.

zdroj: Unsplash/Drew Dizzy Graham

Čo si má pod umelou inteligenciou predstaviť bežný človek?

Väčšina v súčasnosti existujúcich systémov umelej inteligencie je, jednoducho povedané, počítačový program, ktorý vie riešiť nejakú ťažkú úlohu, niečo, čo si vyžaduje inteligenciu. Pokiaľ ten program dokáže hýbať nejakým hmotným zariadením, napr. robotickým ramenom, alebo má umelé telo, hovoríme mu robot.

Dnes sme obklopení množstvom takýchto systémov, od navigácie v aute, vyhľadávania leteckých či autobusových spojení, prediktívneho doplňovania textov v sms, automatického prekladania z jazyka do jazyka na webe, inteligentného vyhľadávača na internete až po inteligentné vysávače.

Všetky tieto systémy sú ale jednoúčelové, sú to špecialisti na konkrétnu úlohu.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM