Načasovanie raňajok rozhoduje o tvojej dlhovekosti, tvrdia vedci. Každé posunutie zvyšuje riziko úmrtia o 11%

Jedni hovoria, že raňajky predstavujú najdôležitejšie jedlo dňa, ktoré naštartuje metabolizmus a pripraví organizmus na plnohodnotný výkon. Iní zas veria, že vynechanie raňajok prináša telu prospech, pretože predlžuje obdobie hladovania a spúšťa procesy spojené s dlhovekosťou. Aká je teda pravda?

Odpoveď priniesli výskumníci z Massachusettskej všeobecnej nemocnice a Izmirského technologického inštitútu v Turecku, ktorí sa rozhodli preskúmať, ako čas raňajok ovplyvňuje naše zdravie a dĺžku života.

Skoré vs. neskoré raňajky

Raňajky. Jedlo, o ktorom sa vedú nekonečné diskusie, získalo vďaka najnovším výskumom nový rozmer. Vedci publikovali v prestížnom časopise Communications Medicine štúdiu, v ktorej počas dvoch desaťročí sledovali takmer 3 000 Britov vo veku od 42 do 94 rokov. Zamerali sa na to, ako čas raňajok ovplyvňuje dĺžku života, uvádza Sustainability Times.

Štúdia ukázala jasný vzorec. Jedinci, ktorí presúvali raňajky na neskoršie hodiny, čelili väčšiemu množstvu zdravotných ťažkostí a mali vyššie riziko úmrtnosti než tí, ktorí začínali deň skorým jedlom. Každé posunutie raňajok o hodinu zvyšuje riziko úmrtia o 8 až 11 %. „Načasovanie jedla, dnes známejšie ako chrononutrícia, bolo nedávno uznané ako dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje metabolizmus, spánok a celkové zdravie,“ vysvetľuje hlavný autor Hassan Dashti.

Účastníci, ktorí raňajkovali neskôr, navyše opisovali väčšiu únavu, častejšie poruchy spánku, depresie či zhoršený stav zubov. Podľa Dashtiho tieto poznatky oživujú starú myšlienku, že raňajky predstavujú najdôležitejšie jedlo dňa, najmä v pokročilom veku. Tento koncept vznikol už na začiatku 20. storočia, no až teraz získava vedecké opodstatnenie.

Vedci zároveň sledovali genetické predispozície účastníkov. Zistili, že ľudia s prirodzeným sklonom ponocovať, často označovaní ako „nočné sovy“, majú tendenciu presúvať raňajky na neskôr. Tento genetický faktor sa spája s rovnakými zdravotnými rizikami, ktoré výskumníci pozorovali u účastníkov zvyknutých odkladať raňajky.

Čo hovorí chrononutričná veda o ideálnom čase raňajok

Medical News Today oslovil Monique Richard, registrovanú dietologičku, nutričnú poradkyňu a zakladateľku poradenského centra Nutrition-In-Sight, aby sa vyjadrila k výsledkom vyššie spomínanej štúdie.

Richard uviedla, že poznatky zo štúdie dokonale zapadajú do jej klinickej skúsenosti. V praxi opakovane sleduje vzorce správania, ktoré sa s pribúdajúcim vekom menia. Zároveň vidí, ako chronické ochorenia ovplyvňujú každodenné návyky.

„V geriatrickej praxi často pozorujeme neskoré raňajky u starších dospelých. Ide najmä o ľudí s depresiou, únavou, problémami s ústnym zdravím, sociálnou izoláciou alebo s obmedzenou pohyblivosťou.“ Zároveň dodala, že sa tu vytvára „akýsi začarovaný kruh“. Neskoré raňajky zvyšujú riziko zdravotných problémov, no zároveň ich ešte viac prehlbujú.

Treba však dodať, že štúdia má observačný charakter a preto nedokazuje priamu príčinnú súvislosť. Podľa Richard sa však spomínané výsledky presne zhodujú s poznatkami chrononutričnej vedy, ktorá zdôrazňuje, že zosúladenie jedál s cirkadiánnymi rytmami podporuje metabolické aj celkové zdravie.

Richard odporúča zaradiť raňajky do jednej až dvoch hodín po prebudení. Jednoduchý denný rámec, ktorý funguje u väčšiny rodín aj jednotlivcov, vyzerá nasledovne: raňajky medzi 7:00 a 8:00, obed okolo 12:00 až 13:00 a večera medzi 17:00 a 19:00.

V priebehu dňa možno zaradiť menšie občerstvenia. Dôležité však zostáva udržiavať konzistentné okno spánku a pôstu v trvaní 10 až 12 hodín a vyhnúť sa jedeniu dve až tri hodiny pred spánkom.

Osobitný dôraz kladie Richard na bielkoviny. Už pri raňajkách odporúča prijať približne 25 až 30 gramov, čo možno dosiahnuť kombináciou jedál, ako sú grécky jogurt s orechmi, vajcia s fazuľou či ovsené vločky obohatené o bielkoviny. Pravidelný príjem bielkovín počas dňa podporuje svalovú funkciu, zdravie mozgu, pocit sýtosti a množstvo ďalších životne dôležitých procesov.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking