Najaktívnejšia sopka USA sa pripravuje na nový výbuch. Geológovia pozorujú varovné signály

Sopka Kilauea na Havaji je podľa serveru Infobae opäť na pokraji výbuchu. Po krátkej prestávke, ktorá ukončila devätnástu epizódu od začiatku erupcie v decembri 2024, sa podľa vedcov schyľuje k ďalšiemu výronu lávy. Pravdepodobne už v najbližších dňoch. Geológovia zo Spojených štátov varujú: tlak pod zemou opäť rastie, horúce plyny stúpajú a v noci je vidieť podozrivé žiarenie z oboch hlavných otvorov sopky. Epizóda číslo 20 môže začať kedykoľvek medzi utorkom a štvrtkom.

Nevyspytateľný gigant, najnebezpečnejšia sopka USA

Kilauea patrí medzi najaktívnejšie sopky planéty – len za posledných 5 mesiacov tu vedci zaznamenali 19 samostatných výbuchov. Niektoré trvali len pár hodín, iné aj celý týždeň. Po každej erupcii sa zem nad magmatickou komorou najprv prepadne, no o pár dní sa opäť zdvihne. Tento „dych sopky“ je znakom, že sa jej podzemné systémy plnia novou dávkou magmy.

Na povrchu sa to prejavuje narastajúcim žiarením, šírením lávových plynov a občasnými výstrekmi horúcej lávy – tzv. spattermi. Všetky doterajšie výbuchy boli zatiaľ obmedzené na kráter Halemaʻumaʻu, ale ak by sa aktivovala niektorá z riftových zón, situácia by sa mohla rýchlo zmeniť.

Podľa Amerického geologického úradu (USGS) je Kilauea najnebezpečnejšou sopkou Spojených štátov. Za posledných tisíc rokov pokryla takmer 90 % svojho okolia lávou, čo poukazuje na jej mimoriadnu aktivitu. Jej názov v preklade znamená „vyhadzujúca“ alebo „rozsiahlo rozptýlená“, čo presne vystihuje jej charakter. Okrem geologického významu má Kilauea aj hlboký kultúrny a duchovný význam. V havajskej mytológii je považovaná za domov bohyne ohňa Pele. Erupcie vnímajú domáci nielen ako prírodný jav, ale aj ako duchovný prejav.

Čo môže prísť?

Podľa vedcov je možné, že ďalšia epizóda bude sprevádzaná vysokými fontánami lávy, ktoré môžu vystreliť do výšky až 90 metrov. S tým prichádza niekoľko vážnych rizík. Jedným z nich je vog (vulkanický smog). Hoci láva z krátera zatiaľ neohrozuje domy, sopka denne vypúšťa 1750 ton oxidu siričitého, čo môže vytvoriť toxickú hmlu. Tá zhoršuje dýchanie, dráždi oči a môže ovplyvniť kvalitu vzduchu až desiatky kilometrov od miesta výbuchu.

Ďalším rizikom sú takzvané „vlasy“ bohyne Pele. Ide o jemné sklené vlákna, ktoré vyletujú z lávových fontán. Môžu sa prenášať vetrom na kilometre ďaleko. V teréne sa zhlukujú do chuchvalcov a pri kontakte môžu spôsobiť podráždenie pokožky aj pľúc. Národný park upozorňuje návštevníkov, aby sa pohybovali opatrne a chránili si oči aj dýchacie cesty. Problémom je aj nestabilný kráterový okraj. Erupcie narúšajú steny krátera, kde hrozí zosuv pôdy, trhliny aj skalné zrútenia. Tieto oblasti uzavreli pre verejnosť už od roku 2007.

Príroda čaká. Vedci sledujú.

USA sú domovom približne 180 sopiek, z ktorých je 21 aktívnych. Zhruba tretina z nich predstavuje potenciálne riziko. Medzi najznámejšie patria Mount St. Helens a Mount Rainier vo Washingtone, Mount Shasta v Kalifornii či sopky v Aljaške ako Redoubt alebo Makushin. Kilauea však medzi nimi vyniká – nielen častou aktivitou, ale aj schopnosťou výrazne meniť krajinu a klímu vo svojom okolí. Aj preto je predmetom intenzívneho výskumu a pozorovania.

Sopka zatiaľ zostáva v rámci národného parku a ohrozenie obývaných oblastí nie je bezprostredné. No ak sa situácia zmení, úrady sú pripravené konať. Aktuálny stupeň varovania je „WATCH“ a farba pre leteckú dopravu je oranžová – čo znamená, že aktivita síce zatiaľ nie je výbušná, ale hrozba ďalšieho výbuchu je vysoká a blízka.

Vedci z HVO sledujú situáciu v reálnom čase cez viaceré kamery, merajú deformáciu pôdy aj únik plynov a sú v neustálom kontakte s civilnou obranou a správou parku. Kilauea je spiaca len zdanlivo – jej sily pod povrchom rastú každou hodinou.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie