Najkrutejší diktátor holdoval kanibalizmu a mučeniu nevinných. Za svoje kruté činy nikdy nepykal

Afrika je kvôli svojej koloniálnej minulosti doslova liahňou ukrutných diktátorov. Viaceré africké krajiny dodnes bojujú s dôsledkami častých štátnych prevratov, pri ktorých jeden šialený diktátor striedal druhého. Pritom akoby sa pretekali v krutosti.

Diktátori páchali činy, z ktorých nám ostáva rozum stáť. Pritom sa často ani nestihli zabývať vo svojom sídle a už im „klopal na dvere“ štátny prevrat. Nový líder síce väčšinou hlásal, že ukončí utrpenie, no časom sa stal ešte horším tyranom. 

Mohlo sa zdať, že Stredoafrická republika mala našliapnuté na lepší osud, no kartami škaredo zamiešal muž, ktorý patrí k najšialenejším diktátorom afrického kontinentu. 

Pre krajinu napísal bizarný príbeh utrpenia a zrady, ktorý však, na rozdiel od juhoamerických telenoviel, zatiaľ šťastne neskončil.

Nezávislosť prekliatím

Stredoafrická republika bola ešte začiatkom 20. storočia, kedy ju volali Ubangi-Shari, francúzskou kolóniou. Francúzi v krajine, ktorá dodnes patrí k najchudobnejším, vybudovali cesty, kliniky, kostoly a zriadili školy.

Zároveň však svoju kolóniu „vyciciavali“ z prírodných, ale aj ľudských zdrojov. Stredoafričanov nútili pracovať na plantážach, kde pestovali bavlnu a kávu, i na stavbe konžsko-oceánskej železnice.

Aj pre kruté zaobchádzanie zatúžili obyvatelia po nezávislosti a začali za ňu bojovať na politickej pôde. Na čele boja stál Barthélemy Boganda, politik s obrovskou podporou, ktorý sa stal prvým Stredoafričanom zvoleným do Národného zhromaždenia Francúzska.

Dúfal, že by francúzske koloniálne územia mohli spoločne vytvoriť federáciu. To sa mu však nepodarilo zrealizovať.

Mladá viceprezidentka ruskej banky záhadne vypadla z balkóna. Ruskú elitu prenasledujú tragédie

V roku 1958 sa aspoň dokázal s Francúzmi dohodnúť na novej ústave a vzniku Stredoafrickej republiky, ktorá v rámci Francúzska získala autonómiu. Boganda sa stal prvým premiérom krajiny. Úplnej nezávislosti, ktorej sa krajina dočkala v roku 1960, sa však nedožil. Zahynul za podozrivých okolností pri nehode lietadla.

Moci sa chopil jeho príbuzný David Dacko, ktorý zo strany MESAN, založenej ešte Bogandom, spravil jedinú legálnu stranu krajiny. Dacko za ňu v nasledujúcich voľbách v roku 1962 bez protivníka kandidoval za prezidenta.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať článok

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Prečo dal zavrieť vlastného bratranca? 
• Bol Bokassa skutočne kanibal? 
• Aké bizarné zločiny a kruté činy má na svedomí?
• Ako je možné, že sa udržal pri moci dlhých 13 rokov a vyhol trestu smrti?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom

Zdroje: Britannica, The World Bank Group,  Brian Titley - Dark Age: Political Odyssey of Bokassa , The Guardian, Overthrowing the "Loyalty Norm": The Prevalence and Success of Coups in Small-coalition Systems, 1950 to 1999, New York Times, Vice , BBC