Najnovší PRIESKUM: Stretnutia Roberta Fica s Vladimirom Putinom polarizujú Slovákov

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.sk sú Slováci v názore na stretnutia premiéra Roberta Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom hlboko rozdelení. Hoci časť verejnosti ich vníma ako diplomatický úspech, väčšina si myslí opak.

Z prieskumu, ktorý prebehol od 10. do 17. septembra 2025 na vzorke 1086 respondentov, vyplýva, že štyria z desiatich opýtaných považujú Ficove rokovania s ruským lídrom za prospešné, zatiaľ čo viac ako polovica ich označuje za škodlivé.

V číslach 38 % respondentov považuje tieto schôdzky za prospešné, až 51 % ich označuje za škodlivé. Jedenásť percent opýtaných si nebolo istých.

Premiér sa s Putinom stretol trikrát v priebehu posledného roka. Stretnutia sa uskutočnili v decembri minulého roka v Moskve, v máji 2025 počas ďalšej návštevy ruskej metropoly a naposledy v septembri na medzinárodnom fóre v Číne.

Tieto schôdzky vyvolali doma aj v zahraničí silné reakcie a podľa Focusu patria k najpolarizujúcejším témam slovenskej politiky.

Ficovi voliči stoja za ním, opozícia odmieta

Rozdiely v názoroch sa naplno prejavujú pri pohľade na voličské preferencie. Práve stranícka príslušnosť sa ukázala ako rozhodujúci faktor pri hodnotení užitočnosti Ficových rokovaní s Putinom.

Drvivá väčšina priaznivcov strany Smer-SD vníma stretnutia pozitívne – až 87 % ich považuje za prospešné, zatiaľ čo len 10 % ich hodnotí ako škodlivé. Podobne zmýšľajú aj sympatizanti Slovenskej národnej strany, kde ich podporuje 76 % a 21 % ich považuje za škodlivé. Aj voliči hnutia Republika sa pohybujú názorovo rovnako. Až 81 % považuje rokovania s Moskvou za prínosné.

Aj voliči Hlasu-SD, druhej najsilnejšej vládnej strany, sa vo väčšine prikláňajú skôr k pozitívnemu hodnoteniu – za prospešné ich označilo 59 % z nich, kým 32 % ich považuje za škodlivé.

zdroj: 360tka.sk

Opozícia: Ficove kontakty s Moskvou sú škodlivé

Na opačnej strane politického spektra panuje prakticky jednomyseľný nesúhlas. Voliči opozičných strán považujú premiérove rokovania s Putinom za nebezpečné a kontraproduktívne.

Až 93 % podporovateľov Progresívneho Slovenska Michala Šimečku označilo tieto stretnutia za škodlivé, len 6 % ich vidí ako prínos. Podobne zmýšľajú aj voliči strán Demokrati a SaS. Zatiaľ čo u Demokratov 90 % voličov hodnotí rokovania negatívne, u SaS je to 85 %. Kriticky sa vyjadrili aj podporovatelia Hnutia Slovensko (77 % za škodlivé) a KDH (70 % za škodlivé), píšu aktuality.sk.

Zaujímavou výnimkou sú voliči Maďarskej aliancie Lászlóa Gubíka, ktorí majú k Ficovej politike bližšie – až 60 % z nich hodnotí stretnutia s Putinom ako prospešné, pričom len tretina (33 %) ich považuje za škodlivé.

Tieto rozdiely medzi vládnymi a opozičnými tábormi odrážajú hlbšiu polarizáciu slovenskej spoločnosti – najmä v otázke vzťahu Slovenska k Rusku a k Západu.

Symbol rozdelenia spoločnosti

Výsledky prieskumu ukazujú, že Ficova zahraničná politika, ktorú premiér sám označuje za „politiku všetkých štyroch svetových strán“, spoločnosť výrazne polarizuje. Stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa stali jedným z hlavných symbolov tohto rozdelenia. 

Zatiaľ čo časť verejnosti ich vníma ako pragmatický krok v záujme Slovenska a jeho suverenity, druhá polovica ich považuje za ohrozenie dôveryhodnosti krajiny v očiach západných spojencov.

Takmer identické rozdelenie názorov ako pri otázkach zahraničnej orientácie Slovenska sa objavuje aj tu – vládny blok vidí v Rusku partnera, zatiaľ čo opozícia ho považuje za hrozbu.

Ficova zahraničná politika nielen odráža, ale aj prehlbuje existujúce spoločenské rozpory. Jej prijatie či odmietnutie sa stáva priamym ukazovateľom politickej identity – podobne ako postoj k EÚ, NATO alebo k vojenskej pomoci Ukrajine.

Agentúra Focus vo svojom závere konštatuje, že otázka vzťahov Slovenska s Ruskou federáciou dnes ostro kopíruje politickú líniu medzi vládnou koalíciou a opozíciou.

Progresívne Slovensko by vyhralo voľby, opozícia verí v zmenu

Kým zahraničná politika rozdeľuje voličov, nové prieskumy naznačujú aj zmeny v politických preferenciách. Podľa agentúry SANEP pre televíziu TA3 by voľby v polovici októbra vyhralo Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 21,1 % hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer-SD s 20,4 % a tretia by bola Republika (10,2 %).

Strana Hlas-SD by obsadila štvrté miesto so ziskom 9,5 %, nasledovali by Hnutie Slovensko (7,3 %), KDH (7,1 %) a SaS (6,6 %). Pod hranicou zvoliteľnosti by sa ocitli Demokrati (4,8 %) a Aliancia (3,9 %). Do parlamentu by sa nedostali ani SNS (3,7 %) či Sme rodina (2,2 %).

Podľa prieskumu má takmer 70 % voličov jasno v tom, komu by odovzdali hlas, zatiaľ čo pätina by sa volieb nezúčastnila.

Ďalší prieskum agentúry NMS pre reláciu Na telo zároveň ukázal, že 40 % Slovákov verí v existenciu reálnej opozičnej alternatívy k súčasnej vláde. Viac optimizmu prejavujú mladší a vzdelanejší respondenti – najmä voliči PS, SaS, Hnutia Slovensko a Demokratov, medzi ktorými až 70 až 78 % verí, že opozícia by dokázala zostaviť novú vládu.

Naopak, voliči Smeru, Hlasu a Republiky túto možnosť zväčša odmietajú. Len štvrtina až tretina z nich si myslí, že opozícia by mohla vytvoriť alternatívu k súčasnej koalícii.

Čítaj viac z kategórie: Robert Fico