Najobľúbenejší nápoj Slovákov omladzuje bunky až o 5 rokov. Účinok však ničí jedna častá chyba

Káva patrí medzi najviac skúmané nápoje v dejinách výživy a dnes už neexistuje seriózna debata o dlhovekosti, v ktorej by nefigurovala. Výskumníci opakovane pozorujú, že ľudia, ktorí ju pijú pravidelne, sa častejšie dožívajú vyššieho veku a zároveň si dlhšie udržiavajú dobré zdravie, funkčný metabolizmus aj mentálnu výkonnosť.

Ani káva však nefunguje bez hraníc. O tom, či sa z nej stane skutočný spojenec dlhovekosti rozhoduje dávka, spôsob prípravy aj moment, v ktorom ju človek vypije, uvádza portál Outside.

Káva omladzuje bunky

Káva funguje ako komplexná biologická zmes. Obsahuje viac než tisíc bioaktívnych látok, medzi nimi polyfenoly, melanoidíny, kyselinu chlorogénovú či minerály, ktoré vytvárajú synergický efekt a zasahujú viaceré fyziologické systémy. Veľké populačné štúdie a metaanalýzy sa zhodujú na tom, že ľudia, ktorí pijú kávu pravidelne, majú nižšie riziko úmrtia zo všetkých príčin.

Káva často koreluje s lepšou citlivosťou na inzulín a nižším rizikom diabetu 2. typu, čo samo o sebe znamená veľký zásah do rizika srdcovocievnych komplikácií. Výskumníci preukázali konzistentné asociácie aj pri viacerých diagnózach, od kardiovaskulárnych ochorení až po niektoré typy nádorových ochorení.

Zaujímavé poznatky priniesol aj výskum na úrovni bunkového starnutia. V štúdii publikovanej v BMJ Mental Health vedci analyzovali vzťah medzi konzumáciou kávy a dĺžkou telomér u ľudí so závažnými duševnými poruchami.

Ako sme písali v našom článku, teloméry predstavujú ochranné štruktúry na koncoch chromozómov, ktoré sa s vekom prirodzene skracujú. Kratšie teloméry sa spájajú s vyšším rizikom chronických ochorení a úmrtia, vrátane srdcovo-cievnych chorôb, cukrovky 2. typu a neurodegeneratívnych porúch.

Zároveň korelujú so zvýšeným rizikom predčasného úmrtia, pretože odrážajú dlhodobé pôsobenie oxidačného stresu a zápalu na bunkovej úrovni. Ich dĺžka teda slúži ako citlivý ukazovateľ biologického veku a celkového stavu organizmu.

V spomínanej štúdii vedci pozorovali najdlhšie teloméry u ľudí, ktorí denne vypili približne tri až štyri šálky. V porovnaní s tými, ktorí kávu nepili vôbec, zodpovedal tento rozdiel približne piatim biologickým rokom.

Kedy predlžuje život najviac

Nie všetky šálky kávy majú rovnaký účinok. Štúdie upozorňujú, že obsah biologicky aktívnych látok závisí najmä od spôsobu prípravy.

Napríklad nefiltrovaná káva obsahuje vyššie hladiny diterpénov ako cafestol a kahweol, ktoré môžu zvýšiť LDL cholesterol. Použitie papierového filtra však tieto látky účinne zachytáva, čím mení chemické zloženie nápoja a robí ho šetrnejším pre srdcovo-cievny systém.

Významnú rolu zohráva aj genetika, ktorá určuje rýchlosť metabolizmu kofeínu aj citlivosť nervovej sústavy. Niektorí metabolizujú kofeín rýchlo a profitujú z jeho stimulačných a metabolických účinkov. Iní ho však spracovávajú pomalšie a môžu zažívať úzkosť, búšenie srdca či narušený spánok.

Veľmi dôležitým, no často prehliadaným faktorom je čas konzumácie. Nedávne štúdie ukázali, že ľudia, ktorí pijú kávu prevažne ráno, vykazujú nižšiu celkovú aj kardiovaskulárnu úmrtnosť než tí, ktorí ju pijú počas celého dňa.

Tento efekt sa pravdepodobne neviaže na samotnú kávu, ale na jej interakciu s cirkadiánnymi rytmami. Tie riadia spánok, bdelosť aj hormonálnu rovnováhu. Kofeín prijatý neskoro popoludní alebo večer narúša spánok aj vtedy, keď si to človek subjektívne neuvedomuje.

Spánok pritom patrí medzi najsilnejšie determinanty dlhovekosti. Kvalita a pravidelnosť spánku sa opakovane ukazujú ako kľúčové faktory, ktoré rozhodujú nielen o tom, ako dlho budeme žiť, ale aj o tom, v akom stave sa toho veku dožijeme.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking