Najobľúbenejší nápoj Slovákov pod lupou kardiochirurga: Znižuje úmrtnosť zo všetkých príčin a riziko rakoviny

Väčšina z nás sa každé ráno zobúdza na rovnakú vôňu. Aróma čerstvo zomletej kávy zapĺňa kuchyne, kancelárie aj nemocničné oddelenia. Najčastejšie sa spomína kofeín a jeho schopnosť potlačiť únavu, no káva toho ponúka omnoho viac.

Potvrdzuje to aj kardiochirurg Dr. Jeremy London, ktorý má za sebou viac ako 25 rokov klinickej praxe. Vo svojom príspevku hovorí o káve ako o nápoji s merateľným vplyvom na chronické ochorenia, neurodegeneratívne poruchy aj rakovinu.

Záleží na tom, akú kávu piješ

Dr. London hneď v úvode stanovuje jasnú podmienku. „Hovorím o čiernej káve, nie o káve plnej cukru a mlieka, a už vôbec nie o ‚mliečnych kokteiloch‘, ktoré sa dajú kúpiť v niektorých podnikoch.“ Ak káva končí pod vrstvou sirupov a šľahačky, z pôvodného benefitu zostane len ilúzia.

Čistá, čierna káva obsahuje minimum kalórií a zároveň plné spektrum bioaktívnych zlúčenín. „A čo hovoria dáta? Pokles výskytu cukrovky 2. typu, zníženie kardiovaskulárneho rizika, nižšiu úmrtnosť zo všetkých príčin, pokles výskytu niektorých druhov rakoviny a nižší výskyt neurodegeneratívnych ochorení,“ hovorí kardiochirurg.

V oblasti diabetu 2. typu patrí káva medzi najviac skúmané nápoje. Vedci sa jej účinkom venujú už desaťročia, pričom metaanalýza publikovaná v časopise Diabetes Care potvrdila, že pravidelná konzumácia kávy súvisí s nižším rizikom vzniku cukrovky 2. typu. Rovnaký účinok sa objavil pri kofeínovej aj bezkofeínovej káve.

Tento fakt odsunul kofeín z pozície hlavného hrdinu a presunul pozornosť na ďalšie zložky nápoja. „Káva obsahuje protizápalové a antioxidačné látky, napríklad kyselinu chlorogénovú,“ vysvetľuje Dr. London.

Prehľadová práca v Nutrients opisuje mechanizmy, ktorými polyfenoly z kávy modulujú metabolizmus glukózy a chránia bunky pred oxidačným poškodením. Zníženie oxidačného stresu a potlačenie chronického nízkoúrovňového zápalu vytvára priaznivejšie metabolické prostredie. Menej zápalu znamená efektívnejší transport glukózy do buniek a menšie výkyvy hladiny cukru v krvi.

Organizmus potom nepotrebuje produkovať nadmerné množstvo inzulínu, pankreas pracuje pod menšou záťažou a dlhodobé riziko metabolických porúch klesá.

Prečo každý reaguje inak

European Society of Cardiology upozorňuje na faktor, o ktorom sa roky hovorilo len okrajovo – na čas. Analýza veľkých populačných dát ukázala, že ľudia, ktorí pijú kávu najmä ráno, dosahujú nižšie riziko celkovej úmrtnosti. Rovnaké množstvo kávy rozložené počas celého dňa takýto efekt neprinieslo. Navyše, káva prijatá v neskorších hodinách môže výrazne narušiť spánok.

Dr. London pridáva aj praktické odporúčanie ohľadom dávkovania. „Koľko kávy by ste mali piť? Tri až štyri šálky denne, od rána do poludnia.“ Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv uvádza pre väčšinu dospelých približne 400 mg kofeínu denne ako množstvo, ktoré sa zvyčajne nespája s negatívnymi účinkami. Avšak citlivosť na kofeín sa medzi ľuďmi výrazne líši a významnú časť týchto rozdielov vysvetľuje genetika.

Kľúčovú úlohu zohráva gén CYP1A2, ktorý riadi produkciu enzýmu zodpovedného za metabolizmus kofeínu v pečeni. Niektoré genetické varianty vedú k rýchlejšiemu odbúravaniu kofeínu. Ľudia s týmto variantom zvládnu vyšší príjem bez výrazného zvýšenia tlaku alebo nervozity.

Iné varianty však metabolizmus spomaľujú. U týchto jedincov kofeín pretrváva v krvi dlhšie, silnejšie ovplyvňuje srdcovú frekvenciu aj spánok a pri vyššom príjme môže zvyšovať kardiovaskulárne riziko.

Ďalší významný gén ADORA2A ovplyvňuje citlivosť mozgu na kofeín. Tento gén kóduje adenozínový receptor, ktorý kofeín blokuje. Niektoré varianty spôsobujú, že ľudia už po jednej šálke pociťujú nepokoj, úzkosť alebo nespavosť, zatiaľ čo iní zvládnu espresso aj popoludní bez zjavného efektu.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing