Najslávnejší biohacker odhalil 5 návykov dlhovekosti. Každý si ich môže dovoliť
- Ročne investuje milióny do boja proti starnutiu
- Jeho päť kľúčových návykov nestojí takmer nič
- Ročne investuje milióny do boja proti starnutiu
- Jeho päť kľúčových návykov nestojí takmer nič
Bryan Johnson, technologický magnát s vášňou pre biológiu a vedu, rozvíril diskusie po celom svete svojimi odvážnymi experimentmi proti starnutiu. Ročne investuje milióny dolárov do programov, ktorých cieľom je znížiť jeho biologický vek a ukázať, že ľudské telo dokáže fungovať ďaleko efektívnejšie, než si väčšina ľudí predstavuje.
Zatiaľ čo verejnosť často fascinuje jeho neobvyklý prístup a nákladné experimenty, Bryan Johnson dokáže prekvapiť aj nečakanou jednoduchosťou. V nedávnom príspevku na platforme X totiž predstavil 5 „návykov dlhovekosti“, ktoré môžeš do svojho režimu zaradiť aj ty.
Dlhovekosť nemusí byť drahá
Bryan Johnson dostal prívlastok „najviac meraný človek na svete“ a tento titul nepôsobí vôbec prehnane. Ako sme písali v našom článku, každý deň sa podrobuje desiatkam testov, pretože chce presne pochopiť, ako funguje jeho telo a čo ho dokáže udržať mladým.
Tvrdí, že žijeme na prahu novej éry. Ľudstvo sa podľa neho posúva od „umierania“ k „neumieraniu“, teda k času, keď sa dĺžka ľudského života môže radikálne predĺžiť.
Najväčšiu pozornosť médií pútajú sumy, ktoré Bryan Johnson investuje do svojho zdravia. Miliónové čiastky vzbudzujú dojem, že jeho metódy patria len do sveta miliardárov. Johnson však zdôrazňuje, že jeho každodenný režim stojí podstatne menej. „To, čo robím každý deň, je v skutočnosti lacné, väčšina ľudí by si to mohla dovoliť. Najdrahšia je samotná veda – merania, testy a analýza údajov,“ vysvetľuje.
Bryan Johnson meria všetko, čo sa dá. Sleduje funkciu každého orgánu, určuje svoj biologický vek a zaznamenáva aj tie najjemnejšie zmeny na svojom tele. Riadi sa zásadou: „Bez dát je to len príbeh. Až keď môžeš presne zmerať vplyv nejakého zásahu na svoje telo, vieš, či ťa posúva dopredu alebo nie,“ hovorí.
Návyky dlhovekosti podľa Bryana Johnsona
Hoci Johnson stále prekonáva hranice biomedicínskeho výskumu, jeho základné odporúčania znejú prekvapivo jednoducho. Ako prvé spomína spánok, ktorý označuje za „najlepší liek na dlhovekosť na svete“ a moderná veda mu dáva za pravdu.
Výskum Harvardskej lekárskej fakulty preukázal, že nedostatok spánku zvyšuje riziko srdcových ochorení, obezity a predčasného úmrtia. Financial Express spomína štúdiu, ktorá ukazuje, že hlboký, nerušený spánok podporuje pamäť, posilňuje imunitu a spomaľuje úpadok mozgových funkcií súvisiaci s vekom.
Rovnako prísne pristupuje Johnson aj k výžive. „Uprednostňujte celozrnné potraviny pred nezdravým jedlom,“ zdôrazňuje. Podľa štúdie uverejnenej v The Lancet stojí nevhodná strava za každým piatym úmrtím na planéte, čo z nej robí ešte väčšieho zabijaka než fajčenie. Naopak, jedálniček zložený z ovocia, zeleniny, orechov a strukovín vedci opakovane spájajú s lepším zdravím a dlhším životom.
Johnson pripisuje veľkú váhu aj medziľudským vzťahom. „Ľudia sa navzájom potrebujú,“ pripomína. Ako sme ťa informovali v našom článku, jedna štúdia preukázala, že ľudia s vysokou mierou sociálnej angažovanosti majú až o 42 % nižšie riziko úmrtia počas nasledujúcich štyroch rokov než tí, ktorí sa do spoločenského života zapájajú len minimálne.
Nemenej zásadný je pohyb. „Hýbte sa každý deň,“ vyzýva Bryan Johnson a upozorňuje, že nezáleží na forme fyzickej aktivity. Či už ide o rýchlu chôdzu, jogu alebo intenzívny tréning, dôležitá je pravidelnosť. Správa Americkej kardiologickej asociácie dokazuje, že už 150 minút miernej fyzickej aktivity týždenne môže pridať niekoľko rokov života. Pohyb navyše podporuje dobrú náladu, chráni pred chronickými ochoreniami a spomaľuje bunkové starnutie.
Do pätice Johnson varuje pred tým, čo nazýva „zlými vecami“. Fajčenie, alkohol či bezduché scrollovanie systematicky ničia mozog a skracujú život. Riziká spojené s tabakom a alkoholom sú dlhodobo známe. Novšie štúdie aktuálne upozorňujú na psychické následky digitálnej závislosti, od porúch spánku až po rastúcu úzkosť a oslabenú koncentráciu.
Čítaj viac z kategórie: Lifehacking
Zdroje: X, archív SIU, Financial Express, Harvard Medical School, The Lancet