Najteplejšie leto v histórii sa zmenilo na nočnú moru: Extrémne teploty v Európe usmrtili vyše 50-tisíc ľudí

Mimoriadne horúčavy počas tohtoročného leta spôsobili v Európe viac ako 50 000 úmrtí, čo je najviac v sledovanej histórii, uviedol v štúdii medzinárodný tím vedcov. Za takmer dve tretiny z týchto úmrtí je podľa štúdie priamo zodpovedné otepľovanie planéty spôsobené ľuďmi. 

Čísla, ktoré vyrážajú dych

Tím vedcov z európskych univerzít analyzoval údaje o úmrtnosti ľudí medzi júnom a augustom v 854 mestských oblastiach v 30 krajinách Európy – 27 štátoch Európskej únie, Británii, Nórsku a Švajčiarsku, kde žije celkovo viac ako 170 miliónov ľudí. Dospel k záveru, že v dôsledku horúčav zomrelo o 50 391 ľudí viac, než je bežné. To je výrazne viac, než doterajšia najtragickejšia štatistika z roku 2022, kedy kvôli horúčavám zomrelo v rovnakých sledovaných oblastiach odhadom viac ako 29 000 ľudí, uvádzajú vedci. Ľudská činnosť, najmä otepľovanie planéty spôsobené spaľovaním fosílnych palív, mala tento rok v lete priamy vplyv na 32 619 úmrtí, dopĺňa štúdia.

Za štatistikami sú skutočné ľudské osudy

„Tieto čísla nám dôrazne pripomínajú, že naše teplejšie a extrémnejšie leta majú stále vážnejší dopad na verejné zdravie. Za týmito štatistikami sú skutoční ľudia, ktorí prišli o život, a skutočné rodiny, ktoré ich oplakávali,“ uviedla podľa webu stanice Euronews spoluautorka štúdie Clair Barnesová, ktorá sa venuje výskumu klimatickej zmeny a extrémneho počasia na londýnskej Imperial College.

Takmer polovica ľudí (viac ako 22 000), ktorí zomreli v dôsledku horúčav, bola staršia ako 85 rokov. Horúčavy si však vyžiadali viac ako 800 obetí aj medzi mladými ľuďmi vo veku od 20 do 44 rokov, skonštatovali vedci.

Ohrození neboli len seniori, dopláca aj Česko

V údajoch týkajúcich sa Česka štúdia uvádza, že v oblastiach s viac ako 2,5 miliónom obyvateľov zomrelo 701 ľudí, z toho 425 úmrtí zapríčinili ľuďmi spôsobené zmeny klímy.

Európska klimatická služba Copernicus už skôr uviedla, že západná Európa tento rok zažila najteplejšie leto v histórii meraní s priemernou teplotou 21,7 stupňa Celzia, čo je o 2,5 stupňa Celzia viac, než predstavoval priemer v období rokov 1991 až 2020. Tiež v ďalších častiach kontinentu teploty v niektorých dňoch atakovali rekordy.

Horúčavy a úmrtnosť na Slovensku

Dopad mali tohtoročné extrémne horúčavy aj na obyvateľov Slovenska. Dáta Štatistického úradu SR prinášajú zaujímavý pohľad. Od začiatku roka do konca augusta eviduje Slovensko 12 ľudí, u ktorých bolo nadmerné teplo určené ako priama príčina smrti. Ide o najvyšší počet za posledné desaťročie a takmer desaťnásobok priemeru z rokov 2016 až 2025, kedy sa ročný počet takýchto úmrtí pohyboval v rozmedzí od nuly do troch. Napriek nárastu priamych obetí celková úmrtnosť počas letných mesiacov (jún až august) nevykázala štatistické zvýšenie, ktoré by indikovalo plošnú nadúmrtnosť. V sledovanom období zomrelo 12 510 obyvateľov, čo je o 2,2 percenta menej v porovnaní s desaťročným priemerom.

Odborníci však upozorňujú, že štatistiky sledujúce iba priame dôsledky tepla (ako je úpal) môžu realitu podhodnocovať. Extrémne teploty totiž často fungujú skôr ako spúšťač, ktorý zhoršuje existujúce kardiovaskulárne, respiračné či metabolické ochorenia. Skutočný vplyv horúčav na zdravie populácie je preto omnoho širší, než ukazujú strohé úradné záznamy.