Najväčšia záhada ľudstva odhalená: Po 4500 rokoch konečne vieme, ako Egypťania postavili pyramídy

Tisíce rokov sa ľudstvo díva na monumentálne pyramídy a kladie si otázku, ako mohli starí Egypťania bez modernej techniky vytvoriť niečo tak presné, majestátne a trvácne.

Dnes po 4 500 rokoch sa závoj nad týmto starobylým tajomstvom konečne začína dvíhať. Analýzy odhalili, že stavitelia nevyužívali len početnú pracovnú silu, ale aj brilantné inžinierske riešenia, ktoré predbehli svoju dobu.

Ako Egypťania postavili pyramídy?

Džoserova stupňovitá pyramída v Sakkáre predstavuje architektonický zrod jednej z najväčších civilizačných vízií v dejinách ľudstva. Vznikla pred približne 4 500 rokmi a považuje sa za najstaršiu zo siedmich veľkých pyramíd, uvádza MSN.

Vedci teraz predkladajú odvážnu, no čoraz presvedčivejšiu hypotézu. Pyramídy v Sakkáre mohli vzniknúť pomocou hydraulického systému, ktorý využíval silu vody na presúvanie kamenných blokov.

Výskumný tím tvrdí, že vnútorná architektúra Džoserovej pyramídy zodpovedá princípom hydraulického zdvíhacieho systému. Ide o objav, aký sa doposiaľ na žiadnej inej archeologickej lokalite tejto epochy nezaznamenal.

Tlak vody mohol pôsobiť ako prirodzená sila, ktorá nadvihovala a posúvala kamenné bloky do presne určených pozícií. Ak sa táto teória potvrdí, pôjde o dôkaz, že staroegyptskí inžinieri ovládali fyzikálne princípy, ktoré svet znovuobjavil až o tisícročia neskôr.

Tím vedcov zároveň upozorňuje na zaujímavé súvislosti v okolitej krajine. Monumentálna štruktúra známa ako Gisr el-Mudir mohla podľa topografických analýz fungovať ako priehrada, určená na zadržiavanie vody a sedimentov.

Terén za priehradou naznačuje, že tam pravdepodobne vznikol umelý vodný rezervoár, napájaný z prítoku Nílu. Z tohto jazera mohla voda prúdiť do priekopy obklopujúcej komplex a vytvárať tak funkčný okruh, ktorý zásoboval celé staviteľské územie.

„Starovekí architekti pravdepodobne zdvíhali kamene zo stredu pyramídy a používali pritom vodu bez sedimentov z južnej časti Suchej priekopy,“ cituje vedcov portál Popular Mechanics.

Prepracovaný vodný systém

V južnej časti tzv. Suchej priekopy sa archeológom podarilo identifikovať monumentálnu kamennú štruktúru, ktorá pozostáva z prepracovaného systému po sebe nasledujúcich priestorov. Vedci predpokladajú, že Gisr el-Mudir spolu s južnou časťou priekopy vytvárali jednotný hydraulický celok.

Tento systém zrejme reguloval prietok vody, zlepšoval jej kvalitu a zabezpečoval dostatočné zásoby pre stavebné aj rituálne účely. Výskumný tím tiež poukazuje na to, že v období výstavby komplexu v Sakkáre pretekali regiónom viaceré ramená Nílu, ktoré poskytovali dostatok vodných zdrojov pre rozsiahle inžinierske projekty.

„Starovekí Egypťania mali výnimočné znalosti hydrauliky. Vytvárali zložité zavlažovacie kanály a využívali člny na prepravu obrovských kamenných blokov s presnosťou, ktorá dodnes vzbudzuje obdiv. Táto práca otvára novú líniu výskumu: využívanie sily vody pri stavbe monumentálnych stavieb, ktoré sa stali dedičstvom faraónov,“ uvádzajú autori.

Ak sa hypotéza potvrdí, Džoserova pyramída sa zapíše do histórie nielen ako najstaršia, ale aj ako prvá hydraulicky koncipovaná stavba sveta. Napriek tomuto objavu však egyptské pyramídy ešte nevydali všetky svoje tajomstvá.

Niektorí odborníci pripúšťajú existenciu neobjavených priestorov, ktoré sa spájajú s legendárnou Sieňou záznamov – mytologickou knižnicou vedomostí starovekého Egypta. Podľa tradície sa má Sieň záznamov ukrývať v podzemí pod Veľkou pyramídou v Gíze či pod Sfingou a obsahovať archívy poznania, ktoré predchádzali samotnému Egyptu, uvádza Unilad.

Talianski výskumníci tiež v minulosti tvrdili, že pod komplexom v Gíze objavili rozsiahle podzemné mesto, tvorené systémom vertikálnych šácht, točitých schodísk a dvoch obrovských komôr prepojených klesajúcimi kanálmi, ktoré siahajú až do hĺbky 1 200 metrov. Hoci tento objav vzbudil senzáciu, časť archeologickej komunity ho označila za „prehnaný“. Nezávislé expedície ešte musia tieto tvrdenia overiť.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking