„Najviac som na chrbte vyniesol 128 kilogramov.“ Jakub je nosičom v Tatrách už 19. sezónu (ROZHOVOR)

Milovníci turistiky určite poznajú ten pocit zadosťučinenia, keď si po náročnom výstupe doprajú v zime teplý čaj alebo cez leto osviežujúci nápoj. Mnohí si po túre doprajú pivo, no väčšina z nich sa ani nezamyslí, ako sa tento obľúbený chmeľový nápoj dostal na tak nezvyčajné miesto. 

Prirodzene, nohy mu nenarástli – potraviny, nápoje a iné dôležité veci na vysokohorské chaty musia vyniesť nosiči. Možno si vieš predstaviť, aká náročná práca to je, no čo je ešte lepšie, môžeš si niektorú z nosičských trás vyskúšať na vlastnej koži a nosičov dokonca podporiť. Značka Radegast totiž odštartovala vo Vysokých Tatrách turistickú „vysokohorskú“ výzvu. 

Na konci ťa nečaká len dobrý pocit, ale aj odmena a lákavá súťaž

Zapojiť sa môže ktokoľvek. Najlepšie je, že každý kilometer, ktorý turista prejde v rámci výzvy, premení Plzeňský Prazdroj Slovensko na finančný príspevok na podporu zachovania tradície horských nosičov v Tatrách. 

Stačí, ak sa zaregistruješ na stránke a prepojíš svoj účet s aplikáciou Strava. Cieľom je prejsť ktorúkoľvek z troch nosičských trás vedúcich z Hrebienka na Zamkovského, Zbojnícku alebo na Téryho chatu. Na konci ťa nebude čakať len dobrý pocit, ale aj odmena a šanca vyhrať jedinečný pobyt na tatranskej chate spojený so symbolickou vynáškou pod vedením profesionálneho nosiča.

S jedným z nich sa nám podarilo urobiť rozhovor. Na otázky o tom, čo je na tejto práci najťažšie a koľko sa mu podarilo najviac vyniesť na chrbte, odpovedal profesionálny nosič Jakub Kaczmarek, ktorý sa tejto profesii venuje od roku 2007. 

• Aký najťažší náklad vyniesol
• Ako môžu nosičom pomôcť turisti
• Akú najvtipnejšiu príhodu zažil
• Čo je na práci najnáročnejšie
• Ako vyzerá jeho typický deň

Ako ste sa dostali k práci nosiča?

Začínal som na chate pod Rysmi, dobrovoľne. Prišiel som tam, opýtal som sa chatára, či si to môžem vyskúšať. Pozrel na mňa a povedal si, že okej. Bol veľmi otvorený tomuto nápadu, za čo som mu vďačný. Tak som začal, urobil som pár vynášok a potom som sa stal členom tímu. 

Pamätáte si na vašu prvú túru ako nosič? Kam to bolo?

Na svoju úplne prvú túru si pamätám, bolo to ešte s mamou. Nebola to vynáška, ale znáška. Zniesol som nejaký odpad. Bolo to v roku 1998, ak si dobre pamätám, teda v čase, keď vyhorela Zbojnícka chata. Ale moja prvá vynáška ako nosiča viedla na Chatu pod Rysmi v roku 2007. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kuba Kaczmarek | Nosicz Tatrzański | Nosič Tatranský (@kuba_nosic)

Aký najťažší náklad ste kedy niesli?

Nerád rozprávam o rekordoch, ale najťažší náklad mal 128 kilogramov, ktoré som niesol na Chatu pod Rysmi. To je zatiaľ najťažšia vynáška, ktorá bola na túto chatu vynesená. 

Ja však vždy hovorím, že hory sú o podmienkach. Niekedy je vynesenie 30 kíl v zime náročnejšie ako 100 kíl v lete v krátkom tričku. Takže tie vynášky vnímam veľmi individuálne. 

Koľko kilogramov priemerne nosievate?

Patrím k tým nosičom, ktorí chodia pomalšie a nosia väčšie váhy. Takže väčšinou nosím okolo 90 kilogramov. Tento rok mám už odnesené na Rysy desať vyše 100-kilových vynášok. To nie sú úplne bežné váhy. 

Priemerne sa nosí okolo 70 kilogramov, ale ako som hovoril, ja by som sa zaradil skôr medzi tých nosičov, ktorí si toho naberú viac a idú pomalšie. Aspoň mám čas na vnímanie prírody a hôr (smiech). 

Táto práca je náročná na chrbticu. Máte nejaké špeciálne triky na starostlivosť o svoje zdravie? 

Rovno poviem, že niekedy sa po vynáške človek rovno postaví do kuchyne k panvici a pracuje. Ale myslím si, že kľúčový je pohyb. Rokmi a skúsenosťami človek získa viac, nemám nejakú extra prípravu. To nosenie je príprava. 

zdroj: Startitup/Jasmína Púčková

Máte nejaký špeciálny tréning alebo životosprávu? 

Nemám špeciálny tréning. Platí to, čo som povedal, že nosenie a každá ďalšia vynáška je nejakým spôsobom tréningom. A životný štýl? Tak snažím sa žiť športovo – zdravá strava a tak ďalej. Nie je to však nič špecifické alebo špeciálne.  

Ako vyzerá váš typický deň? 

Momentálne len nosím, robím iba nosiča. Túto sezónu prvýkrát nepracujem na chate. Takže prídem na Popradské pleso, naložím si vynášku, odvážim a vyrazím do doliny. Prídem na chatu, vybalím náklad, dám si čaj, polievku a idem naspäť dole. 

Veľmi si to užívam po 18 sezónach, ktoré som strávil na chate. Po vynáške som totiž hneď chodieval pracovať do kuchyne. Je to veľký rozdiel byť nosičom a venovať sa len vynáške, oproti predchádzajúcim sezónam, keď som bol nosič aj zamestnanec chaty. Pretože vtedy si po tej vynáške nemôžeš ani chvíľu oddýchnuť, pokračuješ totiž v práci.

Čo je na tejto práci najnáročnejšie?

Jednoznačne fakt, že sa musíš zmieriť s podmienkami, najmä prírodnými. Človek prirodzene nemá na to, aby bojoval s prírodou, je to čistá prehra. Treba sa s ňou zohrať. 

To je podľa mňa to najťažšie na tejto práci. Obmedzuje ju silný vietor, sneženie, lavínová situácia a podobne. Takže asi by som povedal, že veci, ktoré nevieme ovplyvniť. 

Ako vnímate záujem mladých ľudí o túto prácu?

Sme otvorení každému, kto je ochotný pomôcť. Myslím si, že to naloženie nákladu je také nosičské know-how. Bohužiaľ, vnímam, že súčasnosť je taká, že prevláda veľké nadšenie a malá výdrž. Niekto sa nadchne, koľko toho odnesie, ale až časom sa ukáže, či to ten človek chce robiť aj dlhšie.

zdroj: Startitup/Jasmína Púčková

Mladí si spravia pár fotiek pri tom, ako niečo spravili, ale otázka je, či to budú chcieť spraviť aj druhýkrát. Držím však prsty každému, kto sa pre toto povolanie rozhodne. 

Máte nejakú vtipnú alebo nezvyčajnú príhodu z túry?

Zažil som veľa vtipných situácií. Najvtipnejšie mi príde to, že idem hore, kvapká mi z nosa pot a ten človek síce vidí, že idem smerom hore, že mám naložený náklad, ale aj tak sa ma opýta, či idem hore alebo dole, prípadne či to mám prázdne alebo plné. 

Vtipné býva aj to, že idem po Mengusovskej doline smerom na Chatu pod Rysmi s nákladom, kde mám zeleninu alebo niečo podobné, a ten človek, ktorého stretnem, mi kladie otázku, na akú chatu idem alebo kam idem. Občas si z neho vystrelím a poviem, že idem cez hranice a pašujem veci do Poľska. 

Ako vás vnímajú turisti, pomáhajú vám niekedy? 

Nepomáhajú, ale to od nich ani neočakávame, respektíve nechceme. Najlepšie, čo môžu spraviť, je uhnúť sa, slušne sa pozdraviť a uvedomiť si, že na chrbte máme naozaj ťažkú váhu. Niekedy sa im nevieme vyhnúť, preto by sme ocenili, keby tak urobili oni. 

Máte nejaký cieľ alebo sen, ktorý by ste si ako nosič chceli ešte splniť?

Cieľ asi nie, ja to takto nevnímam. Nosenie nie je o rekordoch. Ale mám taký sen, netýka sa síce len nosenia, no celkovo. Chcel by som, aby mi zdravie dovolilo čo najdlhšie vykonávať túto prácu. Baví ma to, takže keď budem zdravý, bude to skvelé. 

Čo by ste odkázali niekomu, kto uvažuje, že sa stane nosičom?

Určite to, aby sa tak ľahko nevzdával. V každej profesii príde moment, keď je niečo náročnejšie. Niekedy človek nemá ani chuť robiť tú prácu, ale dôležité je, aby sa snažil, aby to nevzdal, išiel si za svojím cieľom alebo snom, a dal tomu trošku času. 

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska