Námestia, na ktorých “skapal pes“. Bratislava sa snaží nevyužité miesta oživiť

Hlavné mesto Slovenska má až 64 námestí, z ktorých len časť je naplno využitých. Niektoré sa stali miestom, cez ktoré ráno chodievaš do práce a bližšie ho neskúmaš. Primátor Vallo mal ambíciu spraviť z Kamenného námestia živší priestor, avšak dnes je oblepené páskou. Taktiež sa snaží zveľadiť aj ďalšie miesta v centre mesta.

Momentálne rieši v rámci architektonicko-urbanistickej súťaže taktiež budúcu podobu Námestia SNP, Námestia Nežnej revolúcie a aj spomínaného Kamenného námestia aj s niektorými priľahlými ulicami. Vo finále súťažného dialógu sú štyri tímy.

„V súťažnom dialógu budeme hľadať, ako bude vyzerať sústava námestí – Námestie SNP, Kamenné námestie a Námestie Nežnej revolúcie, ako budú slúžiť obyvateľom, a akým spôsobom sa stanú, dúfam, novou budúcnosťou mesta,“ povedal vo videu na sociálnej sieti primátor Bratislavy Matúš Vallo.

zdroj: Petra Stanová

Verejný priestor nula

Túto časť centra Bratislavy považuje za „verejný priestor nula“. Ako podotkol, ide o 34.000 štvorcových metrov, ktoré sú posledných 20 až 25 rokov nedotknuté a bez akejkoľvek zmeny.

„Je to zdevastovaný priestor, bez akejkoľvek kvality. Od asfaltu, obrubníkov, po nejaký koncept, ako má či nemá námestie vyzerať,“ poznamenal primátor s tým.

Architektonická súťaž je podľa jeho slov príležitosťou, ako získať na okraji historického centra Bratislavy „kvalitný kus verejného priestoru“. Vyhodnotenie súťaže očakáva mesto koncom tohto roka. „Podľa aktualizovaného harmonogramu je uzatvorenie zmluvy predpokladané na začiatok roka 2021. Do konca roka by sme mali vedieť predpokladať dĺžku realizácie. Tento projekt nie je finančne ohrozený napriek koronakríze, len sme posúvali niektoré termíny,“ poznamenal Vallo.

zdroj: Petra Stanová

V rámci prvých opatrení na Námestí SNP a jeho okolí magistrát pred rokom zrušil časť parkovacích miest a nakreslil oranžové kruhy na námestí s cieľom naznačiť rozšírenie pešieho koridoru. Aj zámerom viacerých zmien bolo na Treskoňovej a Klobučníckej ulici priniesť viac priestoru chodcom.

Opatrenia vychádzajú z projektu Živé námestie, ktorého cieľom je nenáročnými zmenami na Námestí SNP a Kamennom námestí vytvoriť funkčný a prístupný mestský priestor.

zdroj: Petra Stanová

Prechodné námestia

Napriek peknému počasiu je v týchto dňoch na Hlavnom námestí prázdno. Čumil, ktorý sa nachádza neďaleko, si už nejak navykol na ruch a cudzie jazyky. Námestie je príliš veľké na to, aby bolo útulné a okrem trhov malo odhodlanie tam niečo poriadať.

Patrí medzi jednu z najnavštevovanejších atrakcii Bratislavy a je závislá na turizme a vianočných stánkoch. Turisti sa tu zdržia dlhšie, pokochajú architektúrou Starého Mesta, domáci len prefrnknú ďalej. Momentálne je Hlavné námestie len akýsi prechodným, cez ktoré ľudia prejdú bez toho, aby sa zamysleli v akom prostredí sa nachádzajú. 

zdroj: Petra Stanová

Takúto funkciu plní aj Námestie Ľ. Štúra, ktoré sa stalo dopravným uzlom. Kultúru a mestský život na tomto mieste sa snažilo zachrániť vyhliadkové koleso, avšak v dôsledku mŕtvej polohy je návštevnosť nižšia.

Námestie Ľudovíta Štúra pritom v minulosti patrilo k najexponovanejším priestorom v našom hlavnom meste. A to najmä z hľadiska kultúrno-historického. Kedysi dávno tam pod mestskými hradbami bolo slepé rameno Dunaja. Hradby však v polovici 18. storočia zbúrali a s nimi zanikol aj priestor, na ktorom králi vykonávali rituál prísahy, že budú spravodliví a budú brániť kráľovstvo zo všetkých síl, informuje TASR.
Dnes tam stojí súsošie Ľudovíta Štúra a štúrovcov z roku 1973.

zdroj: Petra Stanová

Dulovo námestie patrí svojou zastavanosťou k pomerne mladému územiu. Prvá výstavba sa tu začala uskutočňovať na začiatku 20. rokov dvadsiateho storočia, píše Denník Bratislava 24.

Jeho oblasť bola dôležitou zásobárňou mesta. Boli tam ovocné sady a pestovala sa tam zelenina. Títo zeleninári a ovocinári patrili k bohatším roľníkom, každé ráno zásobovali mestské trhy ich vlastným ovocím a zeleninou.

V priebehu rokov tu však vznikla betónová plocha s Fontánou milencov. V poslednej dobe našťastie začal Ružinov využívať priestor spôsobom podobným jeho začiatku. Na Dulovom námestí sa začínajú pravidelnejšie organizovať trhy, či street-foodové stánky. 

zdroj: Petra Stanová

Je otázne, či sa dá dnes považovať Trnavské Mýto za námestie. Bratislavčania si ho pamätajú ako miesto, kde za bývalých čias chodili na povinné výchovné koncerty. Skúsenejší si možno ešte matne vybavia, že kedysi na tomto mieste stáli rodinné domy, trhy a celé námestie bolo o čosi živšie.

zdroj: Petra Stanová