Naša myseľ sama zamyká cestu k šťastiu. Namiesto toho tvorí „pesimizmus na steroidoch“ (VÝSKUM)

Každý jeden z nás má a neustále objavuje nové ciele. To je ale dobre, tie sú tu práve na to, aby nám všetko dávalo zmysel. Drvivá väčšina tieto ciele naozaj úpenlivo prenasleduje najmä pre to, čo je na konci cesty – odmena vo forme dobrého pocitu, šťastia.

Ako deti sme snívali o dokonalej hračke, ktorá nám na chvíľu priniesla pocit radosti. Neskôr to boli štýlové tenisky, ktoré ti závideli všetci kamaráti v škole či vonku. Čas plynul a odrazu môže byť hlavným cieľom práve lepšia práca či bezpečná budúcnosť pre rodinu.

No napriek všetkej snahe sa šťastie niekedy zdá byť ako vzdialený, prchavý cieľ. A potom prídu dni, keď sa zdá, že sa všetko rúca. Jeden neúspech strieda druhý, každá maličkosť akoby nás tlačila hlbšie do tiesne. Ako je možné, že niekedy stačí tak málo na spokojnosť a inokedy ani celý svet nestačí?

Likvidujeme to, čo nás teší

O depresii sme už svoje počuli či čítali a aj keď sa dnes už môže zdať veľmi známa a bežná, riskujeme, ak ju podceníme. Podľa portálu Psychiatry ňou počas svojho života trpel takmer každý tretí dospelý človek, ktorého denne stretneš. Jadrom ochorenia je pri tom najmä negatívny pohľad na seba, ale aj čierne videnie sveta a budúcnosti.

Počas epizód depresie sa ľahko môže stať, že máme tendenciu vyhľadať potvrdenie nášho negatívneho rozpoloženia. Úplne bežne sa to stane naozaj hocikomu. Každá jedna ďalšia skúsenosť počas takéhoto dňa ťa len viac vyhecuje a motivuje k smútku či hnevu.

Podľa nového výskumu dokonca úplne aktívne v takýchto chvíľach odmietame čokoľvek pozitívne. Skrátka, chceme byť na dne a basta. Toto nezvyčajné správanie nazvali Teória znehodnocovania odmien (Reward Devaluation Theory – RTD).

Strach zo šťastia

Báť sa šťastia môže znieť skôr ako básnický pojem či paradoxný fenomén, než aby sa malo kohokoľvek z nás dotýkať. Realita však dokáže prekvapiť. Strach zo šťastia hovorí o tom, že ak často vidíme svet negatívne, podceňujeme možnosti pozitívnych výsledkov, alebo ich dokonca vnímame ako hrozbu, uvádzajú odborníci.

Možno si tam bol aj ty. Deje sa toho toľko zlého, že prvý náznak pokroku sa ti už zdá byť podozrivý. Práve v tomto bode sa podľa nich „bojíš šťastia“. 

Čerstvý výskum z roku 2025, ktorý realizovala psychologička Myi Urena z University of Minnesota Twin Cities, to potvrdzuje. Pridáva dokonca fakt, že si počas takejto epizódy depresie nielen pýtame potvrdenie nášho nezdaru, ale všetkému pozitívnemu sa navyše aktívne vyhýbame.

Mentálny reset za pár minút. Skúsená psychologička nám prezradila, ako zatočiť so slabým sebavedomím

Myšlienka, známa ako Teória znehodnocovania odmien vychádza zo série viacerých experimentov. Tie potvrdili, že ak sa ľuďom v takomto stave aj niečo dobré prihodí, očakávajú nepríjemné následky, alebo sa cítia „nehodní“ tohto pocitu.

Ľudia vo výskume mali vyberať jednu z troch možností pokračovania príbehu. Príkladom môže byť aj situácia, ktorú uvádza Susan Krauss Whitbourne, PhD., ABPP:

Pesimizmus na steroidoch

Prirodzene, pri čítaní príbehu vieme, ktoré zakončenie je pozitívne, ktoré je negatívne a ktoré symbolizuje neutrálnosť. Ako však potvrdil výskum, nie každý to však má tak jednoduché.

„Tento prekvapivý spôsob, akým ľudia so strachom zo šťastia interpretujú aj objektívne pozitívne situácie, nám pripomína, že naplnenie nezávisí len od šťastia, ktoré hľadáme, ale aj od toho šťastia, ktorému sa vyhýbame,“ povedala Susan Krauss Whitbourne, PhD., ABPP.

Účastníci výskumu odmietali aj jednoznačne správne (pozitívne) odpovede kvôli silnému strachu. Vedci tak usúdili, že prítomnosť pozitívnych možností priamo narúša ľuďom schopnosť riešenia problémov. Nejde teda len o široko-ďaleko známy pesimizmus.

Terapia to môže zhoršiť

Stretnutia so psychológom či terapeutom bývajú zväčša prvou voľbou pri problémoch s depresiou. Na základe zistení výskumu treba však podľa vedcov dávať zvýšený pozor pri terapii.

Podľa nich môžu byť takto depresívni ľudia odolní voči terapeutickým metódam, a to preto, že vedome odmietajú pozitívne informácie. Ich doplnenie a nahradenie negatív je ale hlavným cieľom väčšiny prístupov. Viesť tak môžu k predčasnému ukončeniu terapie.

Ich výsledky podľa Whitbournovej naznačujú skôr to, že by sme sa mali vedieť zastaviť a rozjímať. Stopku si môžeme dať najbližšie, keď pocítime zvýšenú negativitu. Ak nám teda kolega pochváli oblečenie, netreba za ním hľadať narážku, pretože, vo väčšine prípadov, tam nikdy ani nebola. Jednoduché zastavenie pri vyhľadávaní problému a uvedomenie si jeho opaku nám tak odomkne dvere k šťastiu v nešťastí.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti