Naše srdcia čelia skrytým hrozbám. Tradičné skríningy zlyhali u 61 % ľudí (NOVÁ ŠTÚDIA)

Nová štúdia amerického zdravotného systému Mount Sinai prináša znepokojivý obraz o tom, ako málo dokážeme predvídať srdcové príhody.  Ide o prvú rozsiahlu analýzu, ktorá testovala, ako by sa preventívne odporúčania uplatnili u pacientov vo veku do 66 rokov krátko pred ich prvou akútnou koronárnou príhodou.

Výsledky naznačujú, že dnes používané skríningové metódy nedokážu zachytiť množstvo ľudí s tichým, ale pokročilým ochorením srdca.

Analýza ukazuje, že tradičné nástroje, ktoré lekári používajú na hodnotenie rizika infarktu, zlyhávajú pri veľkej časti pacientov. Takmer polovica ľudí, ktorí v posledných dňoch utrpeli infarkt, by podľa nich ešte 48 hodín pred udalosťou nebola označená za rizikovú.

Nástroje, ktoré zlyhávajú pri reálnych pacientoch

Lekári sa v súčasnosti spoliehajú na dva hlavné nástroje, ktoré majú predpovedať riziko infarktu v horizonte desiatich rokov: výpočtový model ASCVD a novší systém PREVENT.

Obe metódy využívajú kombináciu známych faktorov – vek, tlak, cholesterol, fajčenie, diabetes či ďalšie zdravotné ukazovatele. Výsledné skóre určuje, či má pacient dostať preventívnu liečbu, najčastejšie statíny, alebo či je považovaný za nízkorizikového.

Analýza tímu z Mount Sinai však ukázala zásadný problém. Výskumníci spätne vyhodnotili zdravotné údaje 474 pacientov do 66 rokov, ktorí v rokoch 2020 až 2025 utrpeli svoj prvý infarkt bez predchádzajúcej diagnózy srdcového ochorenia. Následne simulovali, aké skóre by mali dva dni pred udalosťou, píše portál Knowridge.

Výsledky sú alarmujúce:

• podľa skóre ASCVD by 45 percent pacientov neboli odporučení na liečbu ani ďalšie vyšetrenia,
• podľa nástroja PREVENT by neboli označení za rizikových až 61 percent ľudí.

Mnohí z týchto pacientov tak mohli žiť v presvedčení, že sú zdraví, hoci v ich cievach sa už vytvárali nebezpečné usadeniny.

Tiché nebezpečenstvo

Na slabiny tradičného skríningu upozornila aj analýza symptómov. Približne 60 percent pacientov začalo pociťovať problémy menej než dva dni pred samotným infarktom. Vo väčšine prípadov išlo o akútny nástup ťažkostí v štádiu, keď už ochorenie nebolo možné zachytiť preventívne.

Podľa autorky štúdie Dr. Anny Mueller ide o jasný signál, že spoliehať sa na symptómy je nedostatočné. Mnoho infarktov sa vyskytne u ľudí, ktorí sú podľa štandardných kritérií nízkorizikoví. Systém jednoducho neodráža individuálne riziko, vysvetľuje vedkyňa.

Jej kolega Dr. Amir Ahmadi dodáva, že súčasné nástroje vychádzajú z populačných údajov, čo síce funguje pre verejné zdravotné politiky, ale nie pre presné vyhodnotenie rizika u jednotlivca. „Je čas prehodnotiť prístup k prevencii a začať sa sústreďovať na to, čo sa v tele skutočne deje,“ uvádza.

Potrebujeme nový prístup

Štúdia poukazuje, že nízke rizikové skóre ani absencia príznakov neznamenajú, že sa v tepnách nevytvárajú nebezpečné plaky. A práve tie sú hlavnou príčinou infarktov. Vedci preto odporúčajú širšie využívanie moderných zobrazovacích metód, ktoré dokážu priamo odhaliť stenčenie cievnych stien či začínajúce upchávanie tepien.

Dr. Mueller vysvetlila, že sa „musíme sa posunúť od čakania na symptómy k aktívnemu vyhľadávaniu skrytých rizík“. Lepšie zobrazovanie podľa nej dokáže odhaliť problém v štádiu, keď je ešte možné účinne zasiahnuť.

Dátová časť štúdie tiež ukázala, že tradičné rizikové kategórie nevystihujú individuálnu realitu. Pri použití nástroja ASCVD bolo 33 percent pacientov zaradených medzi nízkorizikových a 12 percent do hraničnej kategórie. PREVENT pritom označil za nízkorizikových až 45 percent pacientov. Mnohí z nich boli objektívne v stave, ktorý viedol k akútnemu infarktu.

Celkový obraz je jasný: infarkt môže zasiahnuť aj človeka, ktorého výsledky v štandardných testoch vyzerajú úplne v poriadku.

Výzva pre budúcnosť

Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí na svete a štandardný skríning často nedokáže identifikovať tých, ktorí sú v skutočnom nebezpečenstve. Nová štúdia preto otvára dôležitú diskusiu. Ak majú byť preventívne opatrenia účinné, musia sa zamerať na priamu detekciu plakov, nie len na rizikové skóre odvodené od populácie.

Závery výskumníkov sú jednoznačné. Dr. Ahmadi uviedol, že nástroje, ktoré fungujú pre veľké skupiny, nie vždy pomáhajú pri rozhodovaní o jednom konkrétnom pacientovi. Budúcnosť podľa neho spočíva v personalizovanej prevencii, ktorá bude schopná identifikovať skryté riziká skôr, než prerastú do život ohrozujúcej udalosti.

Výskum tak otvára cestu k presnejšiemu a individuálnejšiemu mapovaniu srdcového zdravia – spôsobu, ktorý môže včas zachrániť tisíce životov.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy