Našli ich vyzlečených, s rozbitými lebkami. Ďatlovova výprava je najväčšou záhadou Ruska, vedci už vedia, čo sa stalo

Príroda ľudstvo fascinuje už tisícky rokov. Napriek vyspelosti dnešnej civilizácie často nedokážeme vysvetliť udalosti, ktoré sa môžu zdať záhadné. To otvára cestu konšpiračným teóriám. Veda ich však dokáže odhaliť a často aj spoľahlivo vysvetliť.

Časopis National Geographic objasnil jednu z najväčších záhad bývalého storočia. Ďatlovov priesmyk je pomenovaný podľa vedúceho výpravy, ktorá v horách zahynula za záhadných okolností. Záhadu nakoniec vedcom pomohli rozlúštiť zložité lavínové simulácie a animácia, ktorá bola použitá vo filme Frozen.

Yeti, mimozemšťania alebo ruský experiment?

Dobrodružstvo v ruskom Urale v roku 1959 stálo život deviatich skúsených dobrodruhov. Na výpravu ich pôvodne vyrazilo desať, deväť študentov a športový inštruktor, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne. Jeden zo študentov však mal počas cesty bolesti kĺbov a vrátil sa späť. To mu s najväčšou pravdepodobnosťou zachránilo život.

Igor Alexejevič Ďatlov, podľa ktorého je priesmyk pomenovaný, viedol túto výpravu. Svojim priateľom prisľúbil, že im pošle telegram hneď, ako sa vráti. Neozval sa však. Podľa filmov z fotoaparátov a osobných denníkov, ktoré neskôr na mieste našli vyšetrovatelia, si turisti rozložili 1. februára veľký stan na zasnežených svahoch Cholat Sjachyl, ktorého meno možno v jazyku pôvodných obyvateľov interpretovať ako „Mŕtva hora“.

Keď o niekoľko týždňov do hôr vyrazil pátrací tím, našiel pod snehom stan. Vyzeral, akoby bol rozrezaný zvnútra. Postupne nachádzali telá, ktoré však boli vo veľmi zvláštnom stave – boli porozhadzované po svahu, niektoré boli čiastočne povyzliekané, iným chýbali oči, jednému zas jazyk a niektoré mali rozbité lebky.

Rusi vyšetrovanie uzavreli podozrivo rýchlo a nešťastnú udalosť dávali za vinu „neznámej prírodnej sile“. Netrvalo dlho a záhadné úmrtie bolo opradené tými najrôznejšími konšpiračnými teóriami. Hovorilo sa o mimozemšťanoch, Yetim, ruských experimentoch, ale aj o vražde.

Vedci však tvrdia, že záver celej udalosti je oveľa prozaickejší. O lavíne ako o príčine sa hovorilo už v roku 1959, na teórii však nesedelo hneď niekoľko vecí. Svah, na ktorom bol tábor rozložený, mal zdanlivo mierny sklon, v danú noc nepadal sneh, ktorý by mohol spustiť lavínu. Veľmi zvláštne boli aj zranenia na telách turistov. Pod lavínou sa totiž človek väčšinou udusí.

Ako sa to stalo?

Alexander Puzrin, geotechnický inžinier v ETH Zürich (jeden zo švajčiarskych federálnych technologických inštitútov) nedávno publikoval článok o zvláštnych lavínach, ktoré spúšťa zemetrasenie. Johan Gaume, vedúci laboratória simulácie snehových lavín v EPFL, ďalšom švajčiarskom federálnom technickom ústave v Lausanne, sa s Puzrinom zoznámil v čase ruského vyšetrovania v roku 2019. Vtedy Rusi kvôli mediálnemu tlaku obnovili vyšetrovanie, písalo CNN.

Súvis medzi zemetrasením a oneskorenou lavínou mužov spojil a spoločne začali pracovať na vyriešení záhady. Vytvárali simulácie, ktoré vysvetľovali, čo sa v osudnú noc stalo. Postupne sa objasňovali aj „zvláštnosti“, ktoré boli základom rôznych konšpirácií.

Napríklad sa ukázalo, že svah bol nakoniec strmejší, ako sa zdalo. Očný klam spôsobil sneh, ktorý bol na svahu uchytený. Hoci v tú noc nesnežilo, v zápiskoch turistov je zaznamenané, že bol silný vietor. Práve ten mal podľa vedcov priviať množstvo snehu, ktoré spustilo lavínu. Turisti navyše pri stavaní stanu zrejme destabilizovali svah. Všetky tieto okolnosti mohli podľa vedcov spustiť lavínu – stále však veľmi miernu. Ako teda vznikli podozrivé zranenia?

Pomohla detská rozprávka

Zobrazenie snehu v animovanom filme Frozen (Ľadové kráľovstvo) inšpirovalo vedcov k ďalšiemu skúmaniu, na základe ktorého zistili možné odpovede na tieto otázky. Aj mierna lavína so špecifickým povrchom by mohla spôsobiť obrovské zranenia. „Som absolútne presvedčený, že tragédia bola výsledkom nárazu vetra a snehu a skutočnosti, že sa rozložili v závetrí hrebeňa,“ povedal Freddie Wilkinson, známy horolezec. „Túto chybu som vo svojej horolezeckej kariére urobil viackrát,“ povedal.

To, čo sa stalo po páde lavíny, sú len dohady. S najväčšou pravdepodobnosťou sneh zavalil stan a niektorých ľudí ťažko zranil. Tí, ktorí boli na tom lepšie, sa zrejme snažili vytiahnuť ostatných a zachrániť ich. Zrejme sa snažili dostať k dočasnému prístrešku, ktorý bol niekoľko kilometrov vzdialený. Všetci však zomreli na podchladenie alebo podľahli zraneniam. Chýbajúce časti tiel boli zrejme spôsobené zverou.

Vedci sa svojím výskumom nesnažili vyriešiť všetky otázky, len do prípadu vniesli trochu svetla. Zároveň poukázali na to, že išlo o naozaj vzácny úkaz, ktorý bol možný len vďaka viacerým náhodám. Prekvapil by aj najskúsenejších horolezcov.