NATO odhalilo novú vlajkovú loď svojho programu. Nič ako DEXTER tu ešte nebolo

Teroristické hrozby sa po novom neukryjú ani na miestach plných ľudí. Znemožniť im stratiť sa v dave by mal nový systém vyvinutý vedcami z NATO a partnerských krajín. Aliancia projekt predstavila v správe, ktorú zreferovala agentúra TASR.

Technológia s menom DEXTER

Vedecký výskum vyústil do vzniku novej technológie zameranej na detekciu výbušnín a strelných zbraní na verejných miestach bez obmedzovania ľudí.

Ide o program uvádzaný pod skratkou DEXTER (Detection of EXplosives and firearms to counter TERrorism – Detekcia výbušnín a strelných zbraní na boj proti terorizmu), ktorý je vlajkovou loďou programu NATO Veda pre mier a bezpečnosť (SPS). Podieľa sa na ňom 11 inštitúcií v štyroch členských a štyroch partnerských krajinách NATO.

Program do jedného prototypu integroval technologické riešenia troch výskumných a vývojových projektov SPS: MIC (mikrovlnná zobrazovacia clona), EXTRAS (snímač stôp výbušných látok) a INSTEAD (integrované systémy pre včasnú detekciu hrozieb). Informácie poskytované týmito tromi systémami je potom možné spracovať a v reálnom čase odoslať bezpečnostným agentúram, ktoré sa venujú teroristickým hrozbám.

V prípade úspešného potvrdenia testov by systém DEXTER mohol fungovať na staniciach metra, vlakových staniciach a letiskách, uvádza NATO na svojej webovej stránke.

Novinky predstavila aj EÚ

S novými vychytávkami však prišla okrem NATO aj Európska únia. Európska komisia (EK) a vysoký predstaviteľ Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavili Akčný plán vojenskej mobility 2.0 a Spoločné oznámenie o politike EÚ v oblasti kybernetickej obrany.

Dokumenty sú zamerané na riešenie zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine a na posilnenie kapacity Únie pri ochrane občanov a infraštruktúry. Plán sa týka obdobia rokov 2022 – 2026. Komisia o tom informuje na svojej webstránke.

zdroj: Unsplash/Christina lue

Akčný plán vojenskej mobility, ktorý nadväzuje na skorší plán z roku 2018, pomôže európskym ozbrojeným silám reagovať na krízy na vonkajších hraniciach EÚ a ďalej lepšie, rýchlejšie a v dostatočnom rozsahu. Zároveň posilní schopnosť EÚ podporiť členské štáty a partnerov pri preprave jednotiek a vybavenia.

Cieľom plánu je aj lepšie prepojená a chránená infraštruktúra, jednoduchšie regulačné otázky, silnejšia spolupráca s NATO a podpora prepojenia a dialógu s partnerskými krajinami.

Posilnená bude aj kybernetika

S novou politikou týkajúcou sa kybernetickej obrany zase EÚ posilní spoluprácu a investície v tejto oblasti s cieľom lepšie chrániť, odhaľovať, odrádzať a brániť sa proti rastúcemu počtu kybernetických útokov. Politika má posilniť spôsobilosti EÚ v oblasti kybernetickej obrany, ako aj koordináciu a spoluprácu medzi vojenskými a civilnými kybernetickými komunitami.

Tiež posilní efektívne riadenie kybernetických kríz v rámci EÚ, európsku technologickú priemyselnú základňu obrany (EDTIB), pomôže znížiť strategické závislosti Únie od kritických kybernetických technológií a zároveň bude podporovať kybernetické talenty a zintenzívni spoluprácu s partnermi v oblasti kybernetickej obrany.

zdroj: Unsplash/Ilya Pavlov

Komisia a vysoký predstaviteľ predložia Rade EÚ výročnú správu, v ktorej zmonitorujú a zhodnotia pokrok pri vykonávaní opatrení v spoločnom oznámení o politike EÚ v oblasti kybernetickej obrany.

Vyzývajú pritom členské štáty, aby svojimi príspevkami prispeli k pokroku implementačných opatrení, ktoré sa uskutočňujú vo vnútroštátnych formátoch alebo formátoch spolupráce. V spolupráci s členskými štátmi by mohol vzniknúť aj plán implementácie.