Nebezpečenstvo číha v múke. Vedci odhalili, že európska pšenica obsahuje smrteľné toxíny

Pšenicu konzumujeme takmer každý deň, či už vo forme chleba, rožkov, koláčov alebo aj cestovín. Plodina poskytuje 19 % kalórií a 21 % bielkovín spotrebovaných ľuďmi na celom svete. Európska pšenica má však problém, obsahuje škodlivé plesňové toxíny.

Slovensku chýbajú tieto dôležité liečivá: Za dve hodiny bol liek fuč, hovorí lekárnička

Štúdia britských vedcov, ktorí mapovali výskyt plesňových infekcií pšenice po celom kontinente, ukazuje, že je ním postihnutá až polovica európskej pšenice prakticky v každej krajine Európy. Ide o plesňové ochorenie nazývané fuzarióza (FHB), ktorá môže infikovať plodiny pšenice a kontaminovať zrno toxínmi. Ich štúdia bola uverejnená v odbornom časopise Nature Food.

Ich účinky na ľudské zdravie ešte celkom nepoznáme 

Vedci uvádzajú, že ide o takzvané mykotoxíny, medzi ktoré patrí deoxynivalenol, bežne nazývaný „vomitoxín“, sú hrozbou pre zdravie ľudí a hospodárskych zvierat a môžu spôsobiť zvracanie, poškodenie čriev, oslabený imunitný systém, hormonálne poruchy a rakovinu.

Európska únia si je vedomá, že plesňové toxíny sú problémom. Preto na ochranu spotrebiteľov stanovila zákonné limity na hladiny vomitoxínov v pšenici vyrábanej na potravinárske účely. Zrno, ktoré sa považuje za príliš kontaminované na ľudskú spotrebu, preto putuje zvieratám.

zdroj: Unsplash/Paz Arando

„Kontaminované plodiny a toxíny fuzária sú vždy znepokojujúce, pretože predstavujú významnú hrozbu pre naše zdravie, najmä preto, že len čiastočne chápeme ich účinky na naše zdravie,“ uviedol plesňový biológ Neil Brown z University of Bath, ktorý viedol štúdiu spoločne s kolegami z University of Exeter.

Doposiaľ nie je známe, ako môže neustála nízka hladina mykotoxínov v strave ovplyvniť ľudské zdravie z dlhodobého hľadiska.

„Ale popri týchto zdravotných problémoch musíme pamätať na to, že pšenica je mimoriadne dôležitá celosvetová plodina, takže je pre nás nevyhnutné udržiavať vysoké výnosy spolu s bezpečnou produkciou potravín – v neposlednom rade kvôli klimatickým zmenám a teraz vojne na Ukrajine (štvrtý najväčší svetový vývozca pšenice), ktoré už majú vplyv na výnosy pšenice a ceny obilia,“ dodal Brown.

Budí aj obavy o zdravie zvierat 

Vedci varujú, že jediné riešenie je kontaminácii toxínmi zabrániť. To je dôležité, aby udržala stabilná cena pšenice a zároveň bola chránená aj potravinová bezpečnosť a zabezpečil sa globálny reťazec.

Mykotoxíny boli objavené v každej európskej krajine. Polovica pšenice určenej pre potravu ľudí v Európe obsahuje vomitoxín. Situácia vo Veľkej Británii je ešte horšia, vedci zistili, že až 70 % pšenice je kontaminovanej.

Napriek tomu 95 % pšenice určenej pre ľudskú spotrebu spĺňa bezpečnostné limity pre koncentráciu, ktoré stanovila Únia.

Vedci ale našli znepokojivé vysoké hladiny v pšenici určenej pre hospodárske zvieratá. „Je oveľa vyššia ako v ľudskom jedle. Budí to obavy o zdravie zvierat, ale zároveň to vytvára obraz toho, ako by mohli hladiny mykotoxínov v potravinárskej pšenici vyzerať bez súčasných predpisov,“ vysvetlila doktorandka Louise Johns, ktorá pôsobila v Brownovom vedeckom tíme.

Našli aj iné toxíny

Veci zistili ďalší alarmujúci fakt – až štvrtina potravinárskej pšenice s obsahom mykotoxínu obsahovala aj iné toxíny fuzariózy. Výskumníci varujú, že tento údaj môže byť podcenený, pretože nie všetka pšenica sa bežne testuje na iné toxíny. To znamená, že v skutočnosti môžeme byť zamorení i ďalšími potenciálne škodlivými toxínmi, ktoré nik nemonitoruje. Ich spoločný účinok na ľudské zdravie zatiaľ nie je preskúmaný.

„Nechápeme zdravotné dôsledky vystavenia viacerým toxínom súčasne, najmä ak je táto expozícia chronická. Máme obavy z rastúcej úrovne spoločnej kontaminácie a možných synergií medzi toxínmi,“ uviedol Brown.

Vedci taktiež zistili, že úroveň mykotoxínov rastie hlavne v okolí stredozemného mora, kde boli v roku 2019 hlásené aj viaceré ohniská.

zdroj: TASR/Lukáš Grinaj

Predpokladá sa, že v tomto náraste zohrávajú úlohu klimatické zmeny a zmeny poľnohospodárskych postupov.

Vedci preto varujú, že treba vytvoriť systémy na monitorovanie choroby v teréne a na základe nich potom predpovedať, kde sa objaví v budúcnosti.

Brown verí, že vývoj lepších spôsobov ochrany plodín pred hubovými patogénmi „je pre nás jediným spôsobom, ako úspešne zmierniť negatívne ekonomické a zdravotné dopady mykotoxínov“.

„Keďže prepuknutie mykotoxínov bude v budúcnosti so zmenou klímy závažnejšie, táto otázka bude len naberať na dôležitosti,“ uzavrel vedúci štúdie.