„Nebudete mať dôchodky.“ Sociológ posiela tvrdý odkaz dnešným tridsiatnikom, ktorí sa spoliehajú na štát

Sociológ Michal Vašečka v rozhovore 24 podcast upozorňuje na krutú realitu, o ktorej politici mlčia: ak odmietame imigráciu, musíme ľuďom na rovinu povedať aj to povestné „B“. Podľa neho sme v situácii, v ktorej ľudstvo ešte nikdy nebolo – populácia systematicky klesá a my nemáme žiadne poučenie z minulosti.

„Dnešným tridsiatnikom treba hovoriť jasnou rečou: nebudete mať dôchodky, nebude ich z čoho platiť,“ varuje Vašečka s tým, že bez vlastného investovania do tretieho piliera či nehnuteľností čaká budúcich penzistov pád do prázdna.

Správa pre každého, kto dnes pracuje a raz plánuje oddychovať, tak znie jasne – priepasť medzi tvojou mzdou a penziou je na Slovensku už teraz hlboká. Demografické vyhliadky ju budú ďalej prehlbovať a štát na to momentálne nemá efektívnu odpoveď.

Výpočty online investičnej platformy Portu presne ukazujú, koľko reálne stratíš na príjme v deň, keď odídeš do penzie – a čo s tým môžeš robiť, aby si sa vyhol scenáru, pred ktorým varujú odborníci.

Slovenská dôchodková realita

Ak by si celý život zarábal priemernú mzdu, po odchode na dôchodok dostaneš priemernú penziu. Rozdiel medzi tvojím čistým príjmom počas pracovného života a výškou dôchodku je podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR a Sociálnej poisťovne takmer 600 eur mesačne.

„Ak by sme do tohto prepočtu zahrnuli aj trináste dôchodky, ktorých výška je pre roky 2026 až 2028 zmrazená na úrovni 667,30 eura, dostaneme sa na 759 eur, s ktorými môže priemerný penzista mesačne rátať. To je približne 58 % jeho predchádzajúceho príjmu,“ hovorí Marek Malina, analytik Portu.

Realita je o to nepríjemnejšia, že väčšina ľudí s ňou počíta inak. Podľa prieskumu agentúry Ipsos by sa s dôchodkom 800 eur uspokojilo len 11,2 % opýtaných. Takmer 60 % ľudí by v prípade odchodu do penzie chcelo dostávať aspoň tisíc eur mesačne. Na túto sumu však väčšina Slovákov jednoducho nedosiahne.

Demografia – problém, ktorý sa bude zhoršovať

Za tvojím individuálnym príbehom sa skrýva štrukturálny problém celého systému. Slovenský prvý pilier funguje na priebežnom princípe – ty dnes zo svojich odvodov platíš dôchodky dnešným seniorom. Tento model je však extrémne citlivý na demografický vývoj, ktorý je na Slovensku alarmujúci.

Štatistický úrad SR zverejnil v marci 2026, že počet obyvateľov Slovenska medziročne klesol o viac ako 10-tisíc. Hrubá miera pôrodnosti sa pritom dostala na najnižšiu úroveň za posledných sto rokov – je dokonca nižšia, ako bola počas druhej svetovej vojny.

Dôsledky sú priame: dnes na Slovensku pracuje niečo cez 2,6 milióna ľudí, zatiaľ čo počet starobných dôchodcov sa blíži k 1,2 milióna. Odborné prognózy predpovedajú, že v roku 2050 bude na jedného dôchodcu pripadať len jeden a pol pracujúceho. Pre porovnanie, v roku 2002 to bolo šesť pracujúcich na jedného dôchodcu.

Dôchodcovia pracujú, lebo musia

Jedným z riešení, ktoré ľudia volia z núdze, je neodísť do úplného penzijného pokoja. Podľa Eurostatu na Slovensku pracuje až 33,8 % čerstvých dôchodcov. Ide o výrazne vyšší podiel ako na Západe, no analytici varujú, že je to len krátkodobá náplasť.

„S rastúcim vekom sa schopnosť pracovať znižuje. Najmä pri fyzicky náročných povolaniach je veľkou výzvou zostať produktívny aj v sedemdesiatke,“ upozorňuje Malina.

Súčasní mladí ľudia majú navyše reálnu šancu dožiť sa osemdesiatky a viac. Dlhší život je skvelá správa, no pre tvoje financie to znamená, že si budeš musieť dôchodok vyplácať oveľa dlhšie.

Na každom roku záleží: Matematika sporenia

Čas je pri tvojom sporení rozhodujúcim faktorom. Ak si chceš počas 15 rokov dôchodku kompenzovať výpadok 600 eur mesačne, potrebuješ mať našetrených približne 108-tisíc eur. To, koľko si musíš odkladať, závisí od tvojho veku:

• Ak máš pred sebou 40 rokov: Stačí ti mesačne odkladať 31 eur.
• Ak máš pred sebou už len 15 rokov: Mesačne musíš bokom odložiť až 312 eur.

„Rozdiel 25 rokov dokáže sumu, ktorú si potrebujem mesačne odložiť, zdesaťnásobiť. Dôvodom je princíp zloženého úročenia. Preto je najlepšie začať si odkladať aj malé sumy hneď po získaní prvého zamestnania,“ dodáva Marek Malina.

Slovenský systém stojí na troch pilieroch. Prvý (štátny) je v ohrození kvôli demografii. Druhý pilier ti umožňuje sporiť si na vlastný účet z časti tvojich odvodov (v roku 2025 je to 5,5 %). Tretí pilier je dobrovoľný a často doň prispieva aj zamestnávateľ.

Napriek tomu si svoju finančnú budúcnosť aktívne buduje len štvrtina Slovákov. Väčšina z nás o probléme vie, no stále nám chýba odvaha prejsť od vedomostí k činom. Ak nechceš zažiť po odchode z práce finančný šok, tvoj čas začať sporiť je práve teraz.