Nečakal, že prežije tak dlho. Zelenskyj spomína na prvé hodiny ruskej invázie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v exkluzívnom rozhovore pre server Axios priznal, že v prvých hodinách ruskej invázie si nedokázal predstaviť, že bude aj po tri a pol roku stále nažive a vo funkcii. Na otázku, či v roku 2025 očakával, že bude stále „sedieť na svojom mieste“, odpovedal jasne: „Samozrejme, že nie. Na sto percent nie.“

Spomenul si aj na dramatický moment z prvého dňa invázie, keď v komunikácii s lídrami Európskej únie povedal, že to môže byť „poslednýkrát, čo ma vidíte živého“. V ten deň absolvoval sériu krátkych telefonátov s viacerými svetovými predstaviteľmi, počas ktorých zdieľal svoje obavy a emócie. Ako uviedol, myslel iba na to, ako udržať národ pohromade a presvedčiť partnerov, že Ukrajina potrebuje okamžitú pomoc.

Ťažké boje a vysoké straty

Okrem osobných spomienok komentoval aj aktuálnu situáciu na fronte. Podľa neho ruské ofenzívy opakovane zlyhali a nepriniesli Moskve očakávané výsledky. Ako pripomenul denník Guardian, ukrajinské jednotky v protiofenzíve pri meste Dobropillia v Doneckej oblasti spôsobili ruským silám značné straty.

Vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyj dodal, že ruská jarná a letná kampaň bola fakticky narušená. Podľa jeho slov Moskva nedokázala splniť cieľ vytvoriť „nárazníkovú zónu“ v Sumách a Charkove, ani obsadiť mesto Pokrovsk či celý Donbas. Syrskyj opísal ruskú taktiku ako „tisíc rezov“, teda sériu drobných, ale vyčerpávajúcich pechotných útokov.

Drony a geopolitické napätie

Ukrajinská vojenská rozviedka upozornila, že Rusko zámerne posiela drony do vzdušného priestoru členských štátov NATO, napríklad do Poľska, aby testovalo reakcie aliancie. Podľa hodnotenia spravodajcov ide o hybridné operácie, ktorých cieľom je oslabiť podporu Ukrajiny a vyvolať únavu medzi západnými partnermi.

NATO však reaguje jednotne. Po nedávnych incidentoch v Dánsku vyjadrili britský premiér Keir Starmer a jeho kanadský partner Mark Carney plnú solidaritu s Kodaňou. Drony, ktoré sa objavili nad letiskom v hlavnom meste, spôsobili dočasné uzemnenie letov. Dánska polícia označila pilota za „schopného aktéra“ a incident za zámernú demonštráciu sily.

Európska odpoveď a ruské reakcie

Na sériu narušení vzdušného priestoru reagovala Európska únia plánom na vybudovanie tzv. „dronového múru“, ktorý má chrániť jej východnú hranicu. Podľa komisára Andriusa Kubiliusa ide o okamžitú prioritu, ktorá by mala posilniť obranyschopnosť voči ruským útokom zo vzduchu. Súčasťou rokovaní je aj plán na uvoľnenie 140 miliárd eur z ruských zmrazených aktív na pomoc Ukrajine.

Na druhej strane, Moskva odmieta, že by plánovala útočiť na Poľsko či iné členské krajiny NATO, a kritizuje návrhy bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby aliancia zostrelila ruské lietadlá nad Európou. Kremeľ označil takéto myšlienky za „bezohľadné“.

Riziká v regióne

Napätie zvyšuje aj susedné Bielorusko. Prezident Alexander Lukašenko počas stretnutia s Vladimirom Putinom predstavil plán na výstavbu druhej jadrovej elektrárne, ktorá by mohla zásobovať energiou aj ruské okupované územia na Ukrajine. Opozičná líderka v exile Sviatlana Cichanovská upozornila, že takýto krok by „ohrozil celú Európu“.

Zelenskyj zároveň naznačil, že niektoré prieskumné drony mohli do ukrajinského vzdušného priestoru preniknúť z územia Maďarska, aby preverili priemyselný potenciál západných oblastí. Budapešť tieto tvrdenia odmietla a reagovala posmešne.

Silná vôľa pokračovať

Aj napriek zložitým okolnostiam a neistote Zelenskyj zdôraznil, že prioritou ostáva jednota krajiny a získanie podpory zo zahraničia. Ako povedal pre Axios, v rozhodujúcich hodinách po začiatku invázie nemyslel na svoju bezpečnosť, ale na to, ako dať svetu signál, že Ukrajina potrebuje pomoc.

Pripustil, že ho prekvapilo, že po troch a pol roku je on aj jeho tím stále nažive. Jeho slová tak podčiarkujú nielen osobné riziko, ktorému čelil, ale aj dlhodobý zápas Ukrajiny o prežitie v konfrontácii s oveľa väčším susedom.