„Nech je tak, ako je“: Trump chce rozdelený Donbas, vraj to ukončí ruskú inváziu

Americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že Donbas na východe Ukrajiny musí zostať rozdelený, aby ruská vojna proti susednej krajine mohla skončiť.

Píše o tom agentúra AP, ktorá podotýka, že väčšina tohto regiónu by tak pripadla Rusku.

„Nech je tak, ako je“

„Nech je (Donbas) rozrezaný tak, ako je,“ povedal Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One. Donbas by podľa neho mal zostať rozdelený medzi obe znepriatelené krajiny tak, ako je teraz. „Neskôr o tom môžu rokovať,“ povedal.

„Ale teraz by sa obe strany konfliktu mali zastaviť na línii bojov – ísť domov, prestať bojovať, prestať zabíjať,“ uviedol tiež šéf Bieleho domu počas letu z Floridy do Washingtonu. Pri rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom je podľa neho v hre mnoho variantov.

AP poznamenala, že Trumpovo vyhlásenie znamená ďalšiu zmenu jeho postoja k Ruskom vyvolanému konfliktu, ktorý trvá vyše tri a pol roka. V posledných týždňoch americký prezident dával najavo, že stráca trpezlivosť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, a z rôznych jeho vyjadrení bola zrejmá väčšia ochota pomáhať Ukrajincom, aby vojnu vyhrali.

Trump v piatok v Bielom dome prijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a podľa servera denníka Financial Times na neho opakovane naliehal, aby prijal ruské podmienky prímeria. Svedkovia rokovaní uviedli, že rozhovor sa niekoľkokrát zvrhol na hádku a že ukrajinská delegácia odchádzala roztrpčená. Trump tiež Kyjevu aspoň zatiaľ odmietol poskytnúť strely Tomahawk, ktoré by boli zbraňou s najdlhším doletom v ukrajinskom arzenáli a umožnili by podnikať veľmi presné údery hlboko na ruskom území.

V blízkej budúcnosti sa má Trump stretnúť v Budapešti s Putinom.

Ministre EÚ bud=u dnes rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie budú dnes na svojom zasadnutí v Luxemburgu rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej agresii. Na stretnutí sa zúčastní aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Očakávalo sa, že štáty EÚ v najbližších dňoch schvália už devätnásty balík sankcií proti Rusku, no jeho prijatie stále blokuje Slovensko. Slovenský premiér Robert Fico súhlas so sankciami podmieňuje ústupkami Európskej komisie v oblasti energetiky a priemyslu. Či sa situáciu podarí odblokovať do dnešného dňa, nebolo cez víkend jasné. Česko bude v Luxemburgu zastupovať minister Jan Lipavský. Ďalšími bodmi bude diskusia o situácii na Blízkom východe, v Gruzínsku, v Moldavsku, ale rovnako aj v Indopacifiku a Sudáne.

Schôdzi bude predsedať šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová, ktorá pred niekoľkými dňami navštívila Ukrajinu a chcela by ministrov informovať o svojej ceste. Témou majú byť aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré zahŕňajú posilnenie vojenskej podpory Kyjevu a jeho obrannému priemyslu, finančnú podporu, ale aj podporu energetiky v súvislosti s nedávnymi ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru krajiny.

Reč príde i na Trumpa

Počas pracovného obeda si ministri vymenia názory na situáciu na Blízkom východe s ohľadom na nedávnu dohodu medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas o zaistení prímeria a prepustení rukojemníkov v Pásme Gazy. Prvú fázu mierového plánu oznámil pred takmer dvoma týždňami americký prezident Donald Trump. Šéfovia únijných diplomacií majú diskutovať najmä o možnej úlohe EÚ pri vykonávaní plánu a tiež o rekonštrukcii Pásma Gazy a doručovaní humanitárnej pomoci. Cez víkend sa však situácia skomplikovala, keď Izrael obnovil údery proti Hamasu, čo zdôvodnil porušením prímeria palestínskym hnutím.

Vzhľadom na to, že ešte pred mesiacom sa situácia v oblasti nikam neposúvala a narastal tlak na židovský štát, navrhla vtedy Európska komisia balíček opatrení proti Izraelu, a to pre vojnu v Pásme Gazy aj pre dianie na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Týkal sa obchodných vzťahov, konkrétne zavedenia ciel na niektorý tovar, ale zahŕňal aj sankcie na dvoch extrémistických ministrov, niekoľko násilných židovských osadníkov a rovnako aj niekoľko členov Hamasu. Sankcie mali následne schvaľovať práve únijní ministri, no nebola pre ne dostatočná podpora.

Vzhľadom na nový vývoj na Blízkom východe sa situácia zmenila a teraz sa podľa diplomatov neočakáva, že by štáty chceli pokročiť v navrhovaných sankciách. Česko, ktoré je veľkým stúpencom Izraela, zastáva názor, že teraz nie je čas na vyvíjanie tlaku na niektorú zo strán, ale je potrebné diskutovať o ďalšom vývoji a o úlohe Európskej únie v ňom.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality