Neistota ti bráni dosiahnuť vysnívané ciele. Zmeň obraz o sebe samom vďaka jednoduchému tipu

Prejde rok a z novoročných predsavzatí si nesplnil ani jedno. Taká je realita pre väčšinu ľudí. Problémom býva často nedostatok odvahy, času, ale najmä sebakontroly. S tým všetkým ti pomôže jasný self-concept, tvrdí štúdia publikovaná v SageJournals. Self-concept (v preklade sebaponímanie) je obraz, ktorý máme o sebe samých. Tento obraz je ovplyvnený mnohými faktormi.

Čínska štúdia, ktorú publikoval autor Jiang a kolektív, prišla s poznatkom, že je nesúrodé sebaponímanie spojené so zníženou sebakontrolou. Ak teda nedokážeme mať jasno v tom, kto sme, schopnosť odolať pokušeniam, ktoré sú v nesúlade s našimi dlhodobými cieľmi, je nižšia. Na štúdiu poukázal web Psychology Today. 

Čo je self-concept a aký má súvis so sebakontrolou? 

Self-concept clarity, alebo jasnosť sebaponímania, spočíva v tom, že presvedčenia o nás samých sú jasne a sebavedomo definované, konzistentné a stabilné. Keď je táto jasnosť nízka, človek zažíva neistotu a spolieha sa na vonkajšie zdroje, ako sú priatelia či kolegovia.

Preto neistota v sebe samom ide ruka v ruke s väčšou zraniteľnosťou voči vonkajším vplyvom. Môžeme byť napríklad náchylnejší na bezduché nakupovanie odporúčaných produktov, osvojovanie si politických či náboženských presvedčení iných ľudí alebo neustále hľadanie uistenia v okolí. 

Ak v sebe nemáme jasno, veľmi ľahko dokážeme stratiť kontrolu nad sebou a svojimi činmi. Nedokážeme odmietnuť menšie odmeny v prospech väčších, ktoré by mohli prísť neskôr. Povedzme, že takýto človek skôr uprednostní radovánky na jednu noc, akoby mal dlhodobo pracovať na vzťahu s človekom, ktorého skutočne miluje.

Ako spoznať, že v sebe nemáš jasno

Autori publikácie odprezentovali výsledky presne piatich štúdií a zhodli sa na niekoľkých bodoch. Účastníci výskumu, ktorí v sebe nemali jasno, cítili, že nemajú situáciu pod kontrolou. Ďalej nechceli cvičiť a tak potencionálne zlepšiť svoj výkon pri úlohe s počítačom, a nakoniec, boli menej naklonení zostať sústredení na úlohu a dodržiavať cvičebný režim. 

Účinky toho, že účastníci mali nejasný pohľad na svoju sebakontrolu, boli sprostredkované seba-kontinuitou, teda pocitom súdržnosti medzi minulým, súčasným a budúcim ja.

Ľudia bez jasného sebaponímania môžu vyhľadávať externé zdroje, aby zabezpečili súdržnosť svojej identity. Pre ilustráciu, osoby, ktoré majú problémy s vnímaním svojho tela, sa často spoliehajú na to, čo spoločnosť berie za atraktívne v danom momente. 

Jasnosť v sebaponímaní tiež ovplyvňuje aj zvládanie životných situácií. Ľudia, ktorí si nie sú istí svojou identitou, majú tendenciu popierať či inak pasívne zvládať negatívne situácie (napr. pitie alkoholu a užívanie drog). 

Rozvoj sebapoznania

Ak chceme dosiahnuť svoje ciele, dokázať sa ovládať, mali by sme podporiť rozvoj sebapoznania. Objasnenie si toho, kým sme, nám môže pomôcť so sebakontrolou, uľahčiť socializáciu a tak isto zmierniť bolesť z odmietnutia. Čím menej sa budeme pri definícii našej osobnosti spoliehať na vonkajšie zdroje, tým menšia bude naša bolesť z odmietnutia. 

Humanistický psychológ Carl Rogers veril, že sebaponímanie sa skladá z troch rôznych častí: Ideálne ja, Sebaobraz a Sebaúcta. Ideálne ja je osoba, ktorou chceme byť. Táto osoba má vlastnosti, ktoré chceme mať, kým si predstavujeme, že môžeme byť.

Sebaobraz sa týka toho, ako sa vidíme v momentálnom okamihu. Fyzické vlastnosti a osobnostné črty v našom sebaobraze zohrávajú kľúčovú rolu. A nakoniec, sebaúcta. Tá spočíva v tom, ako veľmi sa máme radi, akceptujeme a vážime si samých seba. 

Obraz o sebe samom dokážeš zmeniť

To, ako sa vnímame, nie je statické. Ak nie sme spokojný s tým, ako sa vnímame, je potrebné sa pozrieť bližšie na prostredie, v ktorom žijeme, informuje portál verywellmind.com.

Miesta, ktoré pre nás majú veľký význam teraz, totiž aktívne prispievajú k nášmu budúcemu sebaponímaniu. Dôležité je, akým spôsobom tieto prostredia spájame so sebou, ale aj, aký vzťah má voči nim spoločnosť.

Self-concept sa taktiež môže zmeniť na základe osôb, s ktorými komunikujeme. Toto platí najmä pre jednotlivcov, ktorí sú v našich životoch na vedúcich pozíciách. Tento fakt podporila aj štúdia z roku 2016, ktorá zistila, že čím viac učiteľ veril v schopnosti vysokovýkonného študenta, tým vyššie sebaponímanie daný študent mal.  

Dokonca v niektorých prípadoch môže naše sebaponímanie zmeniť aj lekárska diagnóza, napríklad ak niekomu po rokoch diagnostikujú autizmus. Jednotlivcovi sa vďaka diagnóze konečne sa naskytne odpoveď na to, prečo sa cíti inak.