Nepočuteľný zvuk, ktorý ničí životy: Nový výskum odhalil, ako tinitus mení celé fungovanie tela

Chronický tinitus môže držať tvoje telo v neustálom napätí a posúvať ho bližšie k stresovej reakcii „fight or flight“. Vyplýva to z novej štúdie, ktorá sa zamerala na nevedomé pohyby tváre a zmeny očných zreníc u ľudí s týmto nepríjemným stavom.

Tinitus síce nepočuť zvonka, no pre trpiaceho je to stály bzukot, pískanie či cvakanie, ktoré môže narušiť spánok, koncentráciu aj psychickú pohodu, píše portál Science Alert. 

Výskumný tím pod vedením neurovedca Daniela Polleyho z Mass General Brigham (USA) zistil, že ľudia s chronickým tinitusom reagujú na bežné zvuky podobne, ako keby išlo o hrozbu. Ich tvárové mikroreakcie a zrenice ukázali, že ich telo okamžite prechádza do režimu zvýšenej ostražitosti.

Sledovanie mikropohybov odhalilo viac než bežné dotazníky

Vedci analyzovali mimiku ľudí s tinitusom aj bez neho, pričom zisťovali, ako ich telo reaguje na rôzne druhy zvukov – od príjemných až po extrémne nepríjemné. Reakcie zaznamenávali pomocou kamier a sledovali aj zmeny šírky zreníc, ktoré sú spoľahlivým ukazovateľom toho, že mozog vyhodnocuje potenciálne ohrozenie.

„Po prvý raz sme priamo pozorovali podpis závažnosti tinitusu,“ hovorí Polley a dodáva: „Keď sme začali túto štúdiu, nevedeli sme, či zvuky vôbec vyvolajú pohyby tváre. Zistiť, že tieto pohyby nielen existujú, ale dokonca poskytujú najinformatívnejšie meranie tinitusovej záťaže, je naozaj prekvapivé.“

Tinitus je pritom stále veľkou záhadou. Lekári sa spoliehajú len na subjektívne dotazníky. Ako upozorňuje Polley: „Predstav si, že by sa závažnosť rakoviny určovala dotazníkom. Takto to dnes vyzerá pri niektorých neurologických poruchách, vrátane tinitusu.“

zdroj: Freepik/cookie_studio

Čo výskumníci zistili na 97 účastníkoch

Do experimentu zapojili 97 ľudí – 47 s tinitusom alebo precitlivenosťou na zvuky a 50 bez problémov so sluchom. Všetkým púšťali zvukové nahrávky, ktoré mali rôzne emocionálne asociácie:

• príjemné (napr. jemná hudba, smiech),
• neutrálne (zvuky kuchyne, šuchot papiera),
• nepríjemné (sirény, škrípanie).

Kým u kontrolnej skupiny sa objavili mikrovýrazy zodpovedajúce nálade zvuku, teda úsmev pri pozitívnych a mierne napätie pri nepríjemných, u ľudí s tinitusom sa takmer žiadne výrazné mimické zmeny neobjavovali. Ich tváre zostávali „zamrznuté“, čo naznačuje, že značná časť mozgových kapacít je obsadená riešením vnútorného šumu, nie spracovaním vonkajšieho sveta.

Zrenice však reagovali úplne inak – u ľudí s tinitusom sa rozšírili pri všetkých zvukoch, dokonca aj pri tých príjemných. Kontrolná skupina takto reagovala iba pri naozaj nepríjemných a hlasných zvukoch.

Práve kombinácia týchto dvoch markerov – potlačenej mimiky a prehnanej zrenicovej odpovede – umožnila vedcom odhadnúť nielen to, či človek má tinitus, ale aj mieru jeho závažnosti.

Prečo sú tieto výsledky prelomové

Doterajším dominantným vysvetlením tinitusu bolo, že pri strate sluchu sa mozog snaží „zosilniť“ signál z poškodených zvukových ciest. Nie všetci pacienti však majú poškodený sluch, a tento model navyše nevysvetľuje rozdiely v intenzite symptómov.

Nová štúdia ukazuje, že dôležité nie je len to, čo sa deje v mozgu, ale aj to, ako reaguje celé telo. Zvýšená bdelosť, stresová reakcia a pocit ohrozenia pri bežných zvukoch môžu byť presne to, čo robí chronický tinitus tak vyčerpávajúcim.

Polley to zhrnul jasne: „Tieto biomarkery idú k samotnému jadru tinitusovej záťaže. Zatiaľ čo zobrazovanie mozgu môže ukázať hyperaktívne oblasti, biomarkery odhaľujú celotelové systémy hodnotenia hrozieb, ktoré fungujú mimo normálneho rozsahu a spôsobujú ťažké symptómy.“

Spôsob, akým si čistíš uši, môže spôsobiť tinnitus. Lekár varuje pred bežnými nástrojmi

Stav, ktorý trápi stovky miliónov ľudí

Krátkodobý tinitus zažije väčšina ľudí aspoň raz v živote. Chronický tinitus sa však diagnostikuje až po šiestich mesiacoch pretrvávajúcich príznakov a podľa odhadov ovplyvňuje viac než 120 miliónov ľudí celosvetovo.

Je známy svojou frustrujúcou povahou – veľká časť pacientov sa cíti nepochopená, keďže neexistujú jednoznačné vyšetrenia ani univerzálna liečba. Terapie ako zvuková liečba, kognitívno-behaviorálna terapia či tzv. tinitus retraining therapy síce niektorým pomáhajú, no výsledky sú veľmi rozdielne.

Mám tinnitus a nepoznám ticho. 2 roky žijem s diagnózou, pri ktorej neviem, aký deň ma čaká

Pre mnohých je tinitus natoľko rušivý, že zasahuje do spánku, práce a sociálneho života. Je tiež úzko prepojený s úzkosťou a depresiou, čo ešte viac komplikuje celkový stav pacienta.

Výskum Danielovho tímu ponúka nový spôsob, ako tinitus objektívne merať. Je to zásadný posun vpred – od subjektívnych dotazníkov k fyziologickým ukazovateľom, ktoré môžu v budúcnosti pomôcť presnejšie diagnostikovať a možno aj cielene liečiť túto rozšírenú, no stále málo pochopenú poruchu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti