Neukojiteľná chuť na fast food nie je len o pevnej vôli. Vedci zistili, čo sa deje v mozgu

Poznáš ten moment, keď si po obede sýty, no pri vôni hranolčekov či pohľade na čokoládu zrazu dostaneš neodolateľnú chuť jesť? Ľahko si povieme, že nám jednoducho chýba pevná vôľa. Výskumy však ukazujú, že naše rozhodovanie o jedle je podstatne komplikovanejšie, než si možno mnohí myslia.

Do skladačky teraz pribudol nový objav vedcov z Osaka Metropolitan University. V štúdii publikovanej v máji 2026 v odbornom časopise FASEB Journal identifikovali proteín OPA1, ktorý by mohol zohrávať úlohu v tom, ako mozog reguluje príjem tukov a telesnú hmotnosť. 

Vedci zasiahli do mozgu myší. Tie začali vyhľadávať viac tuku

Analyzovaný proteín OPA1 pomáha správnemu fungovaniu mitochondrií, teda častí buniek zabezpečujúcich ich energetické fungovanie. Vedci sa tentoraz pozreli na OPA1 v špecifických neurónoch vmozgu, konkrétne hypotalame, ktoré nesú receptor MC4R.

Práve MC4R je dôležitou súčasťou systému regulujúceho príjem potravy a energetický výdaj. Výskumníci vytvorili myši, ktorým OPA1 v týchto neurónoch chýbal. Keď mali dobrovoľný prístup k sójovému oleju, prijímali ho viac a postupne výraznejšie priberali ako kontrolné myši. Obezita bola výraznejšia u samíc.

„Naše zistenia poskytujú dôležité poznatky o mechanizmoch obezity z pohľadu energetického metabolizmu neurónov,“ uviedol vedúci výskumu Shigenobu Matsumura z Osaka Metropolitan University, informuje Science Alert.

Výsledok neznamená, že vedci objavili jeden „prepínač obezity“. Naznačuje však, že energetické fungovanie konkrétnych buniek v mozgu môže ovplyvňovať to, koľko tuku vyhľadávame a prijímame.

Prečo nás tak láka sladké, mastné a fast food?

Nejde o jediný výskum naznačujúci, že chuť na kalorické jedlá nie je iba otázkou disciplíny. Mozog totiž nerozhoduje o jedle iba podľa toho, či je žalúdok prázdny. Do hry vstupuje jeho systém odmeny, hormóny, predchádzajúce skúsenosti, stres, genetika aj prostredie.

Obzvlášť zaujímavé sú ultra-spracované potraviny. Často kombinujú tuk, rafinované sacharidy, soľ, vysokú energetickú hustotu a výraznú chuť spôsobom, ktorý môže podporovať prejedanie. Veľký vedecký prehľad publikovaný v Nature Reviews Endocrinology v roku 2025 konštatuje, že experimentálne dôkazy ukazujú, že mäkká textúra, vysoká energetická hustota a veľmi chutné kombinácie živín môžu ovplyvňovať sýtosť, spôsob jedenia aj systém odmeny.

To však neznamená, že čokoláda alebo hamburger fungujú na mozog rovnako ako tvrdé drogy. Vedci stále diskutujú aj o tom, do akej miery možno hovoriť o skutočnej „závislosti od jedla“. 

Keď dostaneš na výber, môžeš zjesť stovky kalórií navyše

Jeden z najzaujímavejších dôkazov priniesol už experiment amerického National Institutes of Health. Dvadsať dospelých ľudí strávilo niekoľko týždňov v kontrolovanom prostredí a postupne dostávali ultra-spracovanú a nespracovanú stravu.

Jedlá boli nastavené tak, aby ponúkané diéty zodpovedali v množstve kalórií, cukru, tuku, vlákniny a ďalších parametrov. Účastníci však mohli jesť toľko, koľko chceli. Pri ultra-spracovanej strave spontánne prijímali približne o 500 kilokalórií denne viac a priberali. Pri nespracovanej strave naopak hmotnosť strácali.

Takže je chuť na sladké, mastné či fast food „iba v našej hlave“?

V istom zmysle áno, pretože mozog je jedným z hlavných dirigentov apetítu a odmeňovania. Ale rozhodne to neznamená, že si ju jednoducho vymýšľame. Biológia, vlastnosti jedla, naučené návyky aj prostredie sa navzájom ovplyvňujú. Nový objav OPA1 je ďalším kúskom tejto skladačky. Kým však vedci rovnaký mechanizmus nepotvrdia u ľudí, bolo by predčasné tvrdiť, že našli proteín, ktorý rozhoduje o tom, či večer siahneš po jablku alebo hranolčekoch.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: FASEB Journal, Science Alert, Nature Reviews Endocrinology, National Institutes of Health